O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


a m a liy   d a r sla r n i  ta s h k il  q ilish   m e to d ik a s i



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet223/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   219   220   221   222   223   224   225   226   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

a m a liy   d a r sla r n i  ta s h k il  q ilish   m e to d ik a s i

Reja:

1.  M e hn at   d a r s l ar in in g   xususiyati  va  tarkibi.

187



2.  A m a li y   m a s h g ‘ul otl ar ni   tashki l  etish  metodikasi.

3.  Si nfdan  tashqari  a ma l iy   m a s h g ‘ulotlarni  olib  borish  turlari.



Tayanch  iboralar: 

o'qitish  shakllari,  malakali  ishchi,  o' quv  sex- 

lar,  yo' riqnomalar,   ijtimoiy  m e h n a t ,   u n u m l i   m e h n a t ,   mu so b aq a , 

m e h n a t   brigadalari.



1. 

M eh n at  d arslarin in g x u su siy a ti  va  tarkibi. 

Da rs   m a k t a b d a g i  

t a ’lim  i s h i n i ng  asosiy t as hki li y shaldidir.  Bu gap, j u m l a d a n  t ex ni k 

m e h n a t   u c h u n   h a m   taalluqli.  Us t ax o n a d a g i  

m a s h g ' u l o t l a r d a  

dars   m e h n a t   t a ’l i m i n i n g   asosiy  vazifal ari ni   a ma l ga   o sh ir i sh , 

yangi  m a t e r i a l n i   bayon  qilish ni  a m a l i y   t ops hi r iq  berish  va  uni 

hal  qilish  bilan  yaxshi  b og 'l as h,   o ' q u v c h i l a r n i   f aollashtirish,  ij­

t imoiy  foydali  m e h n a t g a   j al b  e ti shni   a ma l ga   o s h ir i sh   i m k o n i n i  

beradi.


A m a l i y   ma shg' ul ot   de ga nd a   o ' qu vc hi la rni ng  o' quv  m a t e r i ­

alini  faol,  ongli  va  m u s t a h k a m   o' zlashtirish  ma qs a di da   m e h n a t  

o'qituvchisi  rahbarligida  a ma l ga   oshir iladigan  h a m   j a m o a ,   h a m  

vakka  holdagi  ish  turl ari ni   o' z  ichiga  oladi gan  o' quv  m e h n a t  

faoliyatini  a n i q  tashkil  eti shni   t us hu n is h   kerak.

M e h na t  sohasidagi  a mal iy  mas hg' ul otl ar   turli  xilda  bo'lishi, 

ya’ni  yangi  texnik-texnologik  m a ’l umot lar ni   m e h n a t   operatsiya- 

larini  o' rganishga,  bi li ml arni ,  m e hn a t   k o' ni kma lar i   va  m a l a k a ­

larini  m u s t a hk a ml as h ga ,   nazorat- tekshi ri sh  ishlari,  korxonalarga 

ekskursiyalar o' t kazi sh  va hokazolarga b a g' is hl angan  mashg ' ul ot la r 

bo'lishi  m u m k i n .   Leki n  o' quv  us taxonalarida  o' t kaz ila di gan  a m a ­

liy  m a sh g ' ul o t l a rn i n g  turlari  xilma-xil  bo'lishiga  q a r a m a s d a n ,  

u l a r ni n g  h a m m a s i   quyidagi  u m u m i y   talablarni  qondi ri shi   lozim:

•   M a s h g ' u l o t n i n g   maqs adi   h a m d a   vazifalari  a ni q  va  ravshan 

ifodal angan  bo'lishi  lozim.

•   M a s h g ' u l o t n i n g   tarkibi ni  d i da kt ik  j i h a t d a n   k et ma -k et   (bilim 

k o ' n i k m a ,   mal aka,   m ah o ra t)   va  o' quv  m a t e ri a li n in g   m a z m u n i g a  

to'liq javob  be ra di gan   bo'lishi  kerak.

•   A m a l i y   i sh la rn i ng   obyekti  to'g'ri  t anl ani sh i ,   ijtimoiy  foydali 

qiymatga  ega  bo'lishi  va  o' r gani lad i ga n  m e h n a t   operatsiyalari  va 

us ul la ri ni ng  talablariga  muvofiq  kelishi  zarur.

•   M a s hg ' u l ot l a r d a  f oydalaniladigan  m e h n a t   t a ’limi  met od la ri  

dars  talablariga  va  o' quv  m at e r i a l i n i ng   m a z m u n i g a   to'liq  javob 

berishi  lozim.

1

88



»  0 ‘quv  u st ax o na l ar id a   m a s h g ' u l o t n i n g   t a s h ki li y -m e to d i k   t u ­

zilishi  o 'q uvc hi la r  bilan  j a m o a   va  ya kka   hol da  ish  olib  b or is hni  

n a z a r d a   tutishi  kerak.

•  


M e h n a t   t a ’limi  b o' yi ch a   a ma l iy   m a s h g ' u l o t l a r d a   o ' t k a z i l a ­

di g an   t a ’lim  ishlari  tarbiyaviy  tavsifga  ega  bo'lishi,  y a ’ni  m a kt a b  

o ' qu v ch il a ri d a  qayta  ko' rish  m a ’naviy  sifatlarini  tarkib  topishiga 

y o r d a m   berishi  lozim.

M e h n a t   sohasidagi  a ma li y  m a s h g ' u l o t l a r   t u r l a r i n i n g   x il ma - 

xilligiga  q a r a m a s d a n ,   ulardagi  u m u m i y   d i da kt ik   element lar ni  

h a m   t a ’kidlab  o ' tis h  kerakki,  b u l ar  o' qu v c hi la rn i   navbatdagi  o'quv 

m at e ri a li n i  o' zlashtirish  u c h u n   jalb  qilishga  qarat il gan  m a s h g ' u ­

lotlarni  uvushtirish;  o ' qu v ch i l a r n i n g   oldingi  m a s hg ' ul o t l a rd a n 

o ' zl as ht ir gan  bi limlari,  m e h n a t   k o ' n i k m a l a r i   va  m a l a k al a ri n in g 

daraj asi ni   tekshirish,  yangi  ma te ri a ln i   t u sh u n t i r i s h   va  mehnat  

operat sivalarini   h a m d a   a mal iy  ishlarni  bajarish  vaqtida  m e hn a t  

usull ari ni   ko'rsatib  berish;  o ' q u v c h il a r n i n g  yangi  mavzuga  oid 

operat siyalar   va  ishlarni  bajarish  vaqtida  u l a r n i n g   bilimi,  mehnat  

usullari  darajasini  aniqlash;  m e h n a t   us ull ari ni   mas hq la r  bilan 

m u s t a h k a m l a s h   va  ul ar ni   dastlabki  m e h n a t   k o ' n i k m a l a r i   darajasi- 

ga  yetkazish.  B u n d a   m e h n a t   o' qi tu vc hi si ni ng   p u x t a   n azorat   qili- 

shiga  erishish;  a mal iy  t o p sh i r i q n i n g   must aqil   bajarilishi  va  o' tgan 

m a s h g ' u l o t n i n g   n at ij al ar i ga   y a k u n   y a s a s h d a n   i borat.

Yuqori da  s a na b  o' til ga n  e le men t l ar   a ma l iy   m a s h g ' u l o t n i n g  

t ar ki bini   t ashkil  etadi.  S h u n da y   qilib,  a ma li y  m as hg' ul ot   tarki- 

bi  d e g an d a   d i dakt ik   e l e m en t l ar n i n g  qat' iy  izchilligi  va  o' zaro 

bo g' l an is hi da gi   ni sbat ni   t u sh in ish   kerak,  u lar   esa  mas hg' ul ot  

maqs ad lar i  va  o' quv  m at e r i a l l a r i n in g   m a z m u n i n i   t a q az o   qiladi.

M e h n a t   darslari  bos hqa   o' quv  fanlariga  n i sb a t an  qa tor   xususi- 

yatlarga  ega.  Bu  xususiyatlar  q u y i da gi la r da n   iborat:

1. 

D a r s d a   mar ka zi y  o ' r i n n i   o ' q u v c h i l a r n i n g   a ma li y  ishlari 



egallaydi  ( t a x m i n a n   80%).  Shu  m u n o s a b a t   bilan  ustaxonalardagi 

m a s h g ' u l o t l a r n i   q o' s ha lo q   d a rs la r  sifatida  o' tish  m a ’qullangan. 

45  m in u t li k   d a r s n i n g   noqulayligi  shuki,  u n d a   o ' quv ch il a rn in g 

bevosita  a ma li y  ishlariga  j u d a   k a m   vaqt  qoladi.  U n i n g   ko'p 

qismi  ish  o ' r n i n i   tayyorlash  va  yig'ishtirishga,  o' qi tuvc hi ning 

yo' riq no ma si ga   ketadi.  90  m i n u t   d a v o mi d a   o' qu v ch il a r   m a ’lum 

m e h n a t   t opsh i ri g' i ni   bajarishga  ul guradilar,  bu  esa  ularga 

m a ’naviy  ko'ni kish  bag' ishlaydi  va  o' qituvchiga  ish  natijalarini 

b aholas h  i m k on i n i   beradi.

189



2.  0 ‘q uv ch il ar ni ng   a ma li y  ishlari  u n u m l i   m e h n a t   ba zas ida  

t ashkil  qilinadi.

3.  Ust axonal ardagi   m a sh g ' u l o tl a r d a   o'quvchil ar  h a r   xil  qirquv- 

chi  asboblar  v o r da mi d a  ishlaydilar,  materiallarga  s t anokda   ishlov 

beri shni   bajaradilar.  Shu  sababli  dars  uni   o ‘t k az i s h n i n g   xavfsiz- 

ligini  t a ’minl ovchi   max s us   tayyorgarlikni  talab  qiladi.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   219   220   221   222   223   224   225   226   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish