O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


  A m aliy  m ash g'ulotlarni  tash k il  etish   m etod ik asi



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet229/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   225   226   227   228   229   230   231   232   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

2. 

A m aliy  m ash g'ulotlarni  tash k il  etish   m etod ik asi. 

O'qitish 

shakli  d e ga n da   o ' q uv c h il a r n i n g   a n i q   m a s hg ' ul o t   (dars)dan  k o' zda 

t utilgan  ma qs a dg a   erishishi  u c h u n   m e h n a t   t a' l imi   o'qituvchisi 

rahbarli gida  o' quv  m at e ri a li n i  ongli  va  faol  ravishda  p ux t a  

o'zlashtirishga  qarat il gan  o' quv  tarbiya  faoliyatini  t u s h u n m o q  

kerak.  S h u n d a n   keyin  m e h n a t   t a i i m i d a   f oydal anadi gan  xilma-xil 

s h akl la r  masal asi ni   o y di nlas hti ri sh  zarur.  O ' q u v c h i l a r n i n g   o'quv 

ustaxonasidagi  o' quv  m e h n a t   t a ’l im i  i sh l ari ni ng  asosiy  s ha kl id a n 

biri  da rs   yoki  a ma l iy   m as hg' ul ot di r .  O' quv   m e h n a t   ishi  si fat i- 

dagi  d a r s ni n g   asosiy  belgisi:  o' q u v c hi la r   tarkibi  d o i mi y   va  u l ar ­

n i n g  bilimi  (tayyorgarlik  darajasi)  t a x m i n a n   bir  saviyada  bo'lishi, 

m a s h g ' u l o t l a r   q a t ’iy jadval  asosida,  o' quv  ishlari  u c h un   b elgi la n­

g a n  m a i u m   vaqt  davom  etishi.  M e h n a t   t a ’limi  o ' qi tuvc hi si ning 

bevosita  rahbar ii gi ,  u n i n g   xilma- xi l  o'qitish  m e t o d l a r i d a n   foy- 

da la ni shi   dars ni   frontal,  zvenolab  va  yak ka   s ha klda   olib  borish 

i mk on i ga   ega  b o ' l is h da n   iborat  deyish  m u m k i n .

Shu n d a y  qilib  dars  o'qitish j ar ayoniga   t ashkiliy  aniqlik  kiritadi 

h a m d a   mel ma t  t a ’limi  va  bos hqa   f an l ar   d a rs la ri ni   navbatlashtirib 

t ashki l  etishga,  b i no b a r i n ,   o ' q u v c h i l a r n i n g   yuqori  u n u m d o r l i k  

bilan  o'qi shi ni   h a m d a   d a m   olishini  t a ’mi llas hga  i m k o n   beradi. 

Leki n,  m e h n a t   t exn i ka   t a ’limi  t i z i m i d a   o ' quvc hil arga   m e h n a t   qi-

195



lish  y uz a si d an   qo' yi lgan  vazifalarni  hal  etish  u c h u n  faqat  ayri m 

d ars la rn i   yaxshi  tashkil  etishni  o' zigina  kifoya  qilmaydi.  To'g'ri  va 

u yg ' un   tashkil  et il ga nd a gi na   d a rs n in g  m a z m u n i   to'la  va  m a q s a d ­

ga  muvofiq  ochilishi  m u m k i n .   B u n d a n   t ashqari,   ishlab  chiqar ish 

t a ’limi  m aq sa dl ar i   va  vazifalariga  muvofiq  ravishda  quyidagiga 

o 'x s ha sh   h a r   xil  dars   t url ari ni   qo'llash  m u m k i n :

1.  Kombinatsiyali  (o'qitish  j arayoni ni ng  h a m m a   zvenolarini 

o' z  ichiga  olgan)  dars.

2.  Oper atsi yal arni   o' zlashtirishga  (ayni  operatsiyaga  oid  ish 

m e h n a t  j ar a yo n l ar in i   o'rgani shga)   b a g' i sh l an g a n  dars.

3.  Kompl eks  ishlarni  bajarishga  (konkret   b u y u m   tayyorlash 

m u no s a ba t i   bilan  ilgari  o' r gan i l gan   operatsiyalarni  t exnologik 

kompleks  tarzida  birlashtirishga)  b a g' is hl a ng a n  dars.

4.  Kontr ol- tekshi ri sh,  sinov  topishiqlari  va  m al a ka   olishga 

b a g' is hl a ng a n  dars  (chorak  oxirida,  yari m  yillik,  o' quv  davrida).

Ayri m  dars  shaklidagi  ishlab  chiqar ish  t a ’limi  a sosan  o' quv 

u s ta xo na si da   tashkil  eti 1 ishini  e ’tiborga  olib  shuni  h a m   t a ’- 

k i d l a s h i m i z   kerakki,  o' qu v ch i la r  bajaradigan  i shl ar ni ng   x a r ak t e-  

riga  q ar ab   (bir  tipli  yoki  turli  tipli  i sh l arni ng  bajarilishiga  qarab) 

d ars ni   tashki l  etish  shakli  h a m   (ishni  yoki  darsni   frontal,  b u t u n  

s i n f  u c h u n ,   zvenolab,  vakka  va  aralash  turdagi)  t an l a na di .

Masalan,  o 'quvchil arni ng h a mm as i   bir xil  ishni bajaradigan bo' I­

sa  (bolg'a  tayyorlash,  kalit  yasash  va  hokazo)  da rs ni ng  frontal  shak- 

lini  qo'llash  m u m k i n .   Bu  holda  o'qituvchi  o' quvchilarning  h a m m a ­

si  uchun  bitta  u m u m i y   vo' riqnoma  beradi  va  h a m m a   o'quvchilarga 

nisbatan  qo'yiladigan  u m u m i y   talablar  asosida  b u y u m n i   tayyorlash 

texnologiyasining  to'g'ri  bajarilishini  kuzatib  boradi.

O ' q u vc h il ar  bajaradi gan  ishlar  m a z m u n i   (tayyorlash  t exnol ogi ­

yasi)  bir-biriga  yaqin  lekin  xarakteri,   y a’ni  konstruksiyasi  bos hqa - 

b o s h q a   bo' lgan   ho l la r da   darsni   zvenolarda  tashkil  etish  m a ’qul, 

m a sa l an ,   tokarlik  s tanogi ni   yig'ish  ( m u r a k k a b   ma hs u lo t   vosita- 

sida  o' rgatib  o' qitish)da  o'qituvchi  ishni  uzellarga  ajratadi  (uza- 

t ishl ar  qutisi,  keyingi  skoba  va  s h un g a   o' xshash)  va  h a r   bir  uzel- 

ni  2—3  kishilik  zvenoga  t opshi radi .  Yig'ish  operatsiyalariga  oid 

h a m m a   u m u m i y   m a ’l umo t la rn i   o' qituvchi  frontal  v o' r iq n om a 

t a r z i d a   o'quvchil arga  aytib  beradi,  h a r   bir  u z e l ni n g   o'ziga  xos 

m a ’l umo tl ar in i  esa  h a r   bir  z v e n o ni n g  o'ziga  aytadi.  O ' qi t i s h n i ng  

bu  s h a kl i d an   f oydal anganda  o ' q i tu v c h in in g  ish  hajmi,  ayniqsa 

j ori y  y o ' r i q n o m a d a ,   frontal  f o rm ad ag i da n   ko'ra  a n c h a   ortadi.  Bi-

196



r oq   b u nd a g i   xilma- xi l  ishlar  s o n i n i n g   k o ‘p  b o ‘lishi  ( s ta nokni ng 

turli  uzellari)  o 'qu v c h il a rd a   kasbiy  b i l i m l a r n i n g   o' sishigagina 

e ma s ,   balki  pol it exni k  bilimlari  d o i ra s in i n g  kengayishiga  h a m  

y o r d a m   qiladi.

I ndivi dual  

(yakka) 


0

‘qitish 


s ha kl in i 

sinfdagi 

ko‘pchilik 

o ' qu v c h i l a r   konstruksiyasi  h a r   xil,  m a z m u n a n   esa  bir-biriga 

ya qin   b o ‘lgan  ishlarni  ba ja rganl ari da   q o ‘llash  m u m k i n .   Bu  xil 

ishlar,  ma sa l an :  o ‘quv  ustaxonasi  u c h u n   xilma- xi l  m ay da   b u-  

y u r t m a l a r d a n   yoki  d o n a   hisobi  u n c h a   ka tt a  b o ' l m a g a n   turli- 

t u m a n   d et al la r  (tokarlik  yoki  p a r m a l a s h   s ta nok l ar i  detallari) 

bo' lishi  m u m k i n .   Bu n da y   hol larda  o' qi tuvchi   t ayyor lani shi   kerak 

b o' l ga n  b u y u m l a r n i n g   tayyorlanish  t exnologiyasini  a na li z   qilib 

chiqib,  o' qu vc hi la rg a   frontal  y o ' r i q n o m a   t ar z i d a   u m u m i y   belgi- 

larni  ( m a   l u mo t la r ni )  va  yakka  s h a k ln i   q o ' l l a g a n d a   aytiladigan 

m a ’l u m o t l a r n i   o l d i n d a n   ajratib  qo' yadi.   B u n d a   individual  t ar zda 

ayti ladi gan  m a ’l u mo t la r   k o' pr oq   bo'ladi.  K o ' r a m i z k i ,   d ars ni   i n ­

dividual  shakl  asosida  t ashkil  e tg an da ,   o ‘qituvchi  ko ' pr o q  tay­

yorgarlik  ko'rishi  kerak  bo' lar   ekan,   b u n d a   d a r s n i n g   induvidual 

shakli  va  i nduvidua l  y o ' r i q n o m a d a n   iborat  i kkita  t u s h u n c h a n i  

b ir -b i r i d a n   farq  qilish  zarur.  Ind u vi dua l  yo ‘r i q n o m a n i   h a r   qa nda y 

s h ak ld a   t as hki l  etilgan  d ar sd a   qo' llash  m u m k i n ,   lekin  bu  i shni ng 

hajmi   frontal  d ar s  sha kl ida   k a m r o q ,   induvidual   shakldagi   darsda 

esa  k o ‘p ro q   b o ‘ladi.

Ni h oy a t,   aralash  shakldagi   dars  y u q o r i d a   k o ‘rsatib  o ‘tilgan 

u c h al a   d ar s  s h ak l l a r i n i n g   e l e me nt l ar i da n  t ar ki b  t opadi.

Sh u ni   h a m   t a ’kidlab  o' tish  kerakki,  d a s t u r   m a t e r i a l i n i n g   m a z ­

m u n i g a ,   ixtisos  xarakteriga  va  b o s hq a   faktorlarga  qarab,  ishlab 

c h iq a ri s h  t a ’l i m id a   b os hqa   t ashkiliy  s h ak ll a rn i   h a m   qo'llash 

m u m k i n .   Ma sa la n,   o ' qu vc hi la r  brigadasi  s hakli dagi   o'qitish  ish­

lab  c hi qa ri sh   s haroi ti da  dars  shakli ni   q o' l la s h  m u m k i n   b o ' l m a g a n  

h ol la r da   m a q s a dg a   muvofiqdir.  Bu  shakldagi   t a ’l i m n i   k o' pi nc ha  

k o ' m i r   koni  s haxtyorlarini  t ayyorlashda,  met all urgl ar,   ki myogar- 

lar  va  qi shl oq  xo'jaligiga  tegishli  ko‘p g i n a   ixtisos  ishchilarini 

tay yo rl as hd a  qo' llash  m u m k i n .




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   225   226   227   228   229   230   231   232   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish