O. T. Alayiya, sh. Q, Q o d ir o V a. N. Q q d ir o V, sh. H. H a m r o q u lo V e. H. H a lilo y



Download 12,47 Mb.
Pdf ko'rish
bet25/242
Sana27.03.2023
Hajmi12,47 Mb.
#922030
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   ...   242
Bog'liq
9df1158b73cf75933e31ab985e68c3b5 NORMAL FIZIOLOGIYA

11-rasm. 
Muskul tolalari 
(I) 
va miofibrillalarning 
(II) 
tuzilishi:
A-anizotrop disk, l-izotrop disk,

va

plastinkalari. Aktin va miozin
ipchalarini sirpanish jarayoni, chapda ipchalarni bo ‘ylanma va о ‘ngda
ko'ndalang kesimi (Dj.BendolI bo'yicha, 1970): Ill-miofibrillalar
bo ‘shashgan holda, IV-miofibrillalar cho ‘zilgan holda, V-miofibrillalar
qisqargan holda.
51


M uskul h u jay rasin in g q isq artiru v c h i ap p aratin in g funksional 
birligi sarkom er hisoblanadi. Sarkom erlar bir-biridan Z -plastinkalar 
y o rd a m id a a jra lib tu ra d i. S a rk o m e rla r m io fib rilla d a k e tm a -k e t 
jo y la sh g a n , sh u n in g u ch u n sark o m e rla rn in g um u m iy q isq a rish i 
m io fib rilla la rn in g q isq arish ig a v a m u sh ak to la la rin in g um u m iy
q is q a ris h ig a o lib k e la d i. D ia m e tri 1 
m km
v a d ia m e tri 6-8 
nm
cham asidagi m uskul tolasining m iofibirillalari o ‘rta hisobda 2500 
protofibrillalardan tuzilgan. P rotofibrillalar esa 
aktin
(m olekulyar 
o g ‘irligi 42000) va 
m iozin
(m olekulyar og‘irligi 500 000) oqsillaridan 
tashkil topadi. M iozin iplari aktin iplariga qaraganda ikki baravar 
y o ‘g ‘ondir. M uskul tolasi tinch turganda m iofibrillalardagi tolalar 
sh u n d a y jo y la s h a d ik i, in g ic h k a u zu n a k tin ip la rin in g u c h la ri 
y o ‘g ‘onroq m iozin iplari orasidagi yoriqlarga kirib turadi.
A k tin sp ira lin in g b o ‘y lan m a ariq c h a sid a
tro p o m io zin
o q sili 
m olekulasi joylashadi. Har 40 
nm
oraliqda tropom iozinga boshqa oqsil 
tro p o n in
b irik k a n b o ‘lad i. T ro p o n in v a tro p o m io z in a k tin va 
m iozinlarning m uloqotida katta aham iyat kasb etadi.
K o ‘ndalang-targ‘il m uskuldagi m iofibrillalar birin-ketin kelgan 
p o ly a riz a s iy a la n g a n ( y o r u g i i k n i tu rli ra v is h d a s in d ira d ig a n ) 
disklardan iborat. Y orug‘likni ikki m arta sindiradigan disklar oddiy 
m ikroskopda qoram tir k o ‘rinadi. B ular 
anizatrop
disklar deyiladi. 
Tolaning bu disklarga yondosh qism lari y o ru g ‘liklarni bir yuzada 
sindiradi, m ikroskopda tiniq k o ‘rinadi va 
izotrop
disklar deyiladi. 
A nizotrop d isk lar A h arfi bilan, izotrop disk lar esa I harfi bilan 
b e lg ila n a d i. A n iz o tro p d isk o 'r ta s id a y o r u g ‘lik N h a rfi b ila n
belgilangan hoshiyani k o ‘ram iz. Elektron m ikroskopda N hoshiyasi 
o ‘rtasidan M -chiziq o ‘tganligini k o ‘ram iz. Bu M -chiziqni m iozin 
ip c h a lari b irik ib tu ra d ig a n m em b ran a h o sil qilad i. Izo tro p disk 
o ‘rtasidan qoram tir Z chiziq yupqa m em brana o ‘tgan, m iofibrillalar 
shu m em branaga birikadi.
M ikroelektrodlar yordam ida Z plastinka sohasiga elektrik ta ‘sir 
b e rils a , s a rk o m e r q is q a ris h i k u z a tila d i. B u n d a A d isk so h a si 
o ‘zgarm aydi, lekin N v a 1 sohalar kichrayadi. K o ‘rinib turibdiki, 
qisqarish paytida miozin ipchasining uzunligi o ‘zgarmas ekan. Shunga 
o ‘xshash holat m uskul c h o ‘zilganda ham kuzatiladi, y a ‘ni aktin va 
m iozin ipchalari uzunligi o ‘zgarm aydi. Tajribadan olingan natijalarga 
ko‘ra, muskul qisqarganda aktin va miozin ipchalarining bir-biri orasiga 
kirib turgan sohasi o ‘zgarar ekan. Shularga asoslangan holda, G.Xaksli 
va A .X a k slila r m uskul q isq arish m ex an izm in in g oqsil ip ch alari
52


sirp an ish n a za riy asin i y aratd ila r. B u n aza riy a g a asosan m uskul 
qisqarganda aktin ipchalarining m iozin ipchalari b o ‘ylab sirpanishi 
hisobiga sarkom erning kichrayishi sodir b o ‘ladi.
troponin
ADF ч- NF

Download 12,47 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   ...   242




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2025
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish