O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

mm sim u st
g a k o ’ta rilg a n d a
oksigem oglobin m iqdori 75% g acha k o ’tariladi. K islorodning tarangligi 
60 
mm sim ust
ga yetganda oksigem oglobin m iqdori 90% ni tashkil qiladi. 
S o ’n gra to ’liq to ’y in ish ju d a sekin b o ’ladi.
315

---

7 0 - r a s m
. O k s i g e m o g l o b i n d i s s o t s i a t s i y a e g r i c h i z i g ‘ i .
K is lo r o d n in g p a rs ia l b o s im i p a s t b o ’ lg a n d a o k s ig e m o g lo b in
dissotsiatsiyaga uchrab, kislorod ajraladi. O ksigem oglobin dissotsiatsiya 
egri c h iz ig ‘i h arorat k o ’tarilganda, m uhitda vodorod ionlari m iqdori 
o rtganda o ’ng tom onga siljiydi.
B u egri c h iz iq d is s o ts ia ts iy a s i k a rb o n a t a n g id rid n in g q o n d a g i 
taran g lig ig a ham b o g iiq , u o rtganda k islorodning to ‘q im alarga o ‘tishi 
tezlashadi. 
K islorodni k o ‘p iste’m ol qiluvchi a ’zolarda (m uskul, jigar,
yurak, buyrak) oksigem oglobin k o ’proq dissotsiatsiyalanadi. H arakat 
pasayganda, k arbonat angidridi tarangligi pasayganda, eritrotsitlarda 
2 ,3 -d ifosfoglitserat m iqdori ozayganda, d issotsiatsiya egri c h izig ’i unga 
tom on siljiydi, k islorodning g em oglobin bilan b o g ’liqligi kuchayadi.
G em oglobinning kislorod bilan birikm asi d oim iy m ustahkam em as. 
U n g a q u y id a g i o m illa r t a ’sir etad i: 1. E ritro ts itla rd a m a x su s 2 ,3 - 
d if o s f o g lits e r a t m o d d a si m a v ju d . Q o n d a k is lo ro d n in g ta ra n g lig i 
pasayganda u ning m iqdori ortadi. 2. Q onda vodorod ionlari m iqdori 
ortishi yoki kam ayishi. 3. Q onda karbonat angidrid m iqdori ortishi yoki 
kam ayishi. 4. H aroratning ortishi yoki kam ayishi.
Q o n d a
k a r b o n a t 
a n g id r id n in g