O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

fleb o g ra fiv a
deb ataladi.
F leb o g ram m ad a uchta tish ch alar ajratiladi: a, s, va v. a-tish o 'n g
b o 'lm ach a sistolasiga to 'g 'r i keladi. B o'lm achalar sistolasi v aqtida kovak 
venalam ing quyilayotgan joyidagi xalqasim on m uskullari qisqarib, qonni 
b o 'lm a c h a g a o q ish i v a q tin c h a to 'x ta y d i. B o 'lm a c h a la r b o 's h a s h a
b o sh la g ac h qon b o 'lm a c h a la rg a tusha b o sh la y d i, v en a bo sim i yana 
pasayadi. U yqu arte riy asin in g te b ra n ish la ri uni y o n id a jo y la sh a g a n
b o 'y in tu ru k v enasini tebratadi v a s tishni h osil qiladi. B osim q isqa 
m uddatda ko'tarilib, y ana tusha boshlaydi. B o'lm achalar qon bilan to 'lib , 
undagi bosim yana ortadi natijada qon dim lanib, vena tom irlari cho'ziladi. 
Bu vaqtda uzunchoq tish (v) paydo b o 'lad i.
Tomirlarda qon harakatining boshqarilishi.
Tanadagi har bir a ’zo 
norm al qon bilan ta ’m inlangandagina sam arali ishlay oladi. A’zolam i ish 
q obiliyatining o 'z g a rish i unda qo n aylanishini ham o 'zg a rtira d i. Q on 
ay la n ish in in g b o sh q a rilish i q o n n in g m in u tlik h ajm ini o 'z g a ris h i va 
re g io n a l q o n -to m irla rin i k o 'rs a ta d ig a n q a rsh ilig i h iso b ig a a m alg a 
oshiriladi. Q on ay lan ish in in g b o sh q a rilish i shartli rav ish d a ikkiga -
m ahalliy va m arkaziy neyrogum oral m exanizm larga bo'linadi.
295

---

Tomirlar innervatsiyasi.
Tom irlar ulam ing diam etrini nisbatan doim o 
bir holda ushlab turuvchi kengaytiruvchi va pasaytiruvchi nervlar bilan 
ta ’m inlangan. A rteriya va arteriolalam ing torayishi tom irlam i toraytim vchi 
nervlar venaqonstruktorlar sim patik nervlar bilan innervatsiya qilinsa kelib 
chiqadi va ulam ing m avjudligini birinchi bo ‘lib, 1842 yilda A.P.Valter 
baqaning suzgich pardalarida ko'rsatib bergan. Keyinchalik K .Bem ar (1851) 
quyon q u lo g ‘ida o 'tk az g an tajribalarida isbot etdi. Q uyon b o ‘ynidagi 
sim patik nerv qirqib q o 'y ilsa, 1-2 m inutdan so 'n g quloq suprasi tom irlari 
kengayishi natijasida quloq terisi qizarganligi va xarorati ortganligi kuzatildi. 
K esilgan nervni periferik qism i ta ’sirlansa quloq terisi oqarib, ushlab 
k o 'rg a n d a sovub qolg an lig i kuzatilg an . Bu q o n -to m irla rn i torayishi 
hisobiga kuzatilgan. H uddi shunday effekt qorin b o 's h lig 'i organlari, 
buyrak, teri, m iya pardalari tom irlarida ham kuzatish mumkin.
T o m irla m i to ra y tiru v c h i n e rv la rla rd a n ta sh q a ri y an a to m irla m i 
k en gaytiruvchi (vazodilyatatsiya) to la la r ham m avjudligi aniqlangan. 
U lam i ta ’sirlaganda to m irlar kengayadi. B unday n ervlar m avjudligini 
M .Shif, sal keyinroq K. B e m a rla r aniqlashgan. J a g ' osti s o 'la k beziga 
boruvchi til n ervining ta rm o g 'i-C h o rd a thym pani t a ’sirlan g an d a bez 
tom irlari kengayganligi aniqlangan. H uddi shunday holatni n.pelvicus 
ta ’sirlanganda til tom irlari v ajin siy a ’zolar tom irlari kengayishi kuzatiladi. 
Tanadagi barcha tom irlar parasim patik nervlardan innervatsiya olm aydi. 
A dashgan nerv ta ’sirlansa yurak tom irlari torayadi. Sim patik nerv tolalari 
ta ’sirlanganda b a ’zi a ’zolardagi, m asalan, skelet m uskullari tom irlari 
k en g a y a d i. C h u n k i sim p a tik n erv ta rk ib id a v a z o q o n stru k to rla rd a n
ta sh q ari v a z o d ily a ta to rla r ham bor. Bu n e rv in n e rv a tsiy a q ilu v c h i 
tom irlarda ikki turdagi 6 va в adrenoreseptorlar m avjud. 6-reseptorlam i 
q o 'z g 'a lish i tom ir m uskullarining qisqarishiga va tom im i torayishiga olib 
keladi. в -re se p to rla m in g q o 'z g 'g a lis h i to m ir m uskullarini kengayishi 
n a t i j a s i d a to m i r n i k e n g a y t i r a d i . N o r a d r e n a l in k o 'p r o q 6 - 
adrenoreseptorlarga ta ’sir etadi. K o 'p g in a qon-tom irlarda reseptorlam ing 
ikkala turi ham bor. U lam ing nisbati bir xil em as. A gar qon-tom irda 6 - 
adren o resep to r k o 'p b o 'lsa , ad renalin uni toraytiradi, в -adrenoreseptor 
k o 'p b o 'lsa-k en g ay tirad i.
A g ar 6 -va в -adrenoreseptorlar b ir vaqtda q o 'z g 'a ls a , в -resep to m in g
q o 'z g 'a lis h sam arasi ustun chiq ad i-to m ir kengayadi.
O rqa m iya orqa shoxlarining periferik qism i ta ’sirlansa, (asosan teri) 
tom irlim i kengaytiruvchi effekt kelib chiqadi. Teri tomirlarini kengayishiga 
yana boshqa sabab, reseptor nerv o xirlarida atsetilxolin v a gistam in ishlab 
chiqarilib, to 'q im a g a o 'tib yaqin jo y la sh g a n tom irga ta ’sir etadi.
296

---

T o m irla r to n u si M NS to m o n id a n k e la d ig a n im p u lsla r h iso b ig a
kengayib torayib turadi. Tom irlar tonusini boshqaruvchi m arkaz-tom irlar 
harakatini boshqaruvchi m arkaz-m avjudligini V .F.O vsyannikov (1871) 
m iya tuzilm alarini qirqib q o ‘yish y o i i bilan aniqlagan.
A gar m iya o ‘zagi to 'rt tepalikning yuqorisidan qirqib q o ‘yilsa arterial 
bosim o 'zg a rm a y d i. U zunchoq m iya bilan orqa m iya o ra lig 'id a n kesib 
q o 'y ilsa arterial bosim 60-70 mm sim ust g acha tushib ketadi. U zunchoq 
m iyaning turli qism larini m exanik ta ’sirlash y o 'li bilan bu m arkazning 
jo y la sh g a n jo y i aniq topilgan. U IV qorincha tu bida jo y la sh g a n b o 'lib , 
p resso r v a d ep re sso r q ism larid a n iborat. P resso r m ark az t a ’sirla n sa 
to m irla r to ray ish i, d ep re sso r m ark az t a ’sirla n sa to m irla r kengayishi 
kuzatiladi.
T om irlar tonusiga yuqoridagi m arkazlardan tashqari oraliq m iya va 
m iya yarim sharlari p o 's tlo g 'i ham ta ’sir ko 'rsatad i.
G ip o ta la m u s n in g a y rim m a rk a z la ri t a ’s irla n s a , a rte ria l b o sim
o 'zg a rg a n lig i kuzatiladi. B itta tuzilm ani ta ’sirlash ham pressor, ham 
depresor effekt keltirib chiqaradi. G ipotalam usda pressor tuzilm alar tarqoq 
tarqalgan b o 'lish ig a qaram ay, orqa qism ida d epressor tuzilm alar k o 'p ro q
bo'ladi.
Q o n a y la n is h in in g b o s h q a rilis h id a b o sh m iy a y a rim s h a rla ri 
p o 's tlo g 'in in g ah am iyati ju d a k atta b o 'lis h ig a qaram ay, o 'tk a z ilg a n
tajribalar natijalari qarama-qarshidir. A gar tajribada yarim sharlar po'stlog'i 
olib ta sh la n sa qon ay lan ish ig a sezilarli ta ’sir etm aydi. P o 'stlo q n in g
peshona va tepa sohalari elektrik ta ’sirlansa arterial bosim o 'zg a ra d i. 
Tom irlar torayishi yoki kengayishi kuzatiladi.
Tom irlar tonusini reflektor boshqarilishi tom irlam i harakatlantiruvchi 
markazi m a’lum tonik aktiv xolda bo'lib, arteriya va arteriolalami qisqargan 
holatda b o 'lish in i ta ’m inlaydi. Bu m arkazning tonusi esa p eriferiyadagi 
to m irla r so h a sid a , g av d a y u z a sid a y o tg a n re se p to rla rd a n k elu v ch i 
im pulslar, ham da nerv m arkaziga bevosita ta ’sir k o 'rsa tu v c h i gum oral 
om illarga bog'liq.
V.N. Chernigovskiy b o 'y ich a tom irlar tonusini reflektor o'zgartiruvchi 
tom irlar refleksi ikki guruxga bo'lin ad i: