O adim gi dunyo tarixi bo yicha xrestom atiya: tarix о ‘qituvchilari

qilingan.
B irinchi jad val
(1§)  A g a r   k im d ir  ja n ja l  (vaqtida)  erkak  yoki  ayolni  oMdirsa,  u 
u ning  uch u n   toMov  berishi  lozim:  (u n in g   uchun  (4  kishi  berishi  lozim). 
Tegishli  rav ish d a  erkak  yoki  ayol.  M o l-m u lk n i  ham   u  t a ’m in o t  sifatida 
berishi  lozim .
(2§) A g a r  k im d ir ja n ja l  (vaqtida) qul yoki  c h o ‘rini  oMdirsa,  u  uning
86

---

uchun  toMov  berishi  lozim:  (2  kishini  berishi  lozim).  Tegishli  ravishda 
erkak  yoki  ayol.  M o l-m u lk n i  ham  u  t a ’m in o t  sifatida  berishi  lozim.
(3§) A g a rd a  kim d ir ozod ayol yoki erk a k k a  qoM k o ‘tarsa v a ( a g a r d a )  
u  o ‘lsa,  s h u n in g d ek ,  unin g   q o 'li  (b eixtiyor)  yo v u zlik   qilsa;  sh u n d a  u 
uning  uchun  toMov  berishi  lozim.  (2  kishi  berishi  lo zim )  M o l-m u lk n i 
ham  t a ’m in o t  sifatida  berishi  lozim.
(4§)  A g a rd a   k im d ir  qul  yoki  c h o ‘riga  q o ‘l  k o ‘tarsa,  va  (agarda) 
u  o ‘lsa,  s h u n in g d ek ,  u n in g   q o ‘li  (b eixtiyor)  y o v u z lik   qilsa;  sh u n d a  u 
lining  uchun  t o 'l o v   berishi  lozim.  ( o ‘rniga  I  kishi  berishi  lozim)  M ol- 
mulkni  ham  t a ’m inot  sifatida  berishi  lozim.
(5§)  A g a r  k im d ir  X ett  savdogarini  oMdirsa,  100  m ing  ku m u sh  
berishi  lozim.  H a m d a   m ol-m u lk n i  ham   t a ’m inot  sifatida  berishi  lozim. 
Agarda  (bu)  L u v iy a  yoki  P a la l  m a m la k a tid a  
(y u z  bergan  boMsa) 
shunda  100  m in g   ku m u sh   berishi  va  unin g   m o l-m u lk in i  qoplashi  lozim. 
A gar  (bu)  Xatti  m am la k a tid a   y u z   bersa,  sh u n d a  ham   u  s a v d o g a r  uchun 
toMov  berishi  lozim.
(7§) A g a r kim d ir ozod  kishini  k o ‘r q i l s a , yoki u n in g  tishini  sindirsa, 
(shunda)  ilgari  l m i n a   k u m u sh   berar  edilar,  endi  esa  u  20  sik1  ku m u sh  
berishi  lozim.  M ulkini  t a ’m in o t  sifatida  berishi  lozim.
(8§) A g a r k im d ir qulni yoki  c h o ‘rini  k o ‘r qilsa, yoki  tishini  sindirsa 
(shunda)  u  10  sikl  ku m u sh   berishi  lozim .  M o l-m u lk n i  t a ’m inot sifatida 
berishi  lozim.
(9§)  A g a r  k im d ir  o d a m n in g   boshini  yo rsa,  (sh u n d a)  ilgari  o d a td a  
6  sikl  berar  edilar  (u n d a n ) ja b rla n g a n   3  sikl  olar,  saroy  uchun  o d a td a   3 
sikl  olar  edilar,  endi  esa  p o d sh o   saroy  u c h u n   (tegishli  ulushni  )  b e k o r 
qildi  va  (faqat) ja b rla n g a n   o ‘zi  uchun  3  sikl  ku m u sh   olishi  lozim.
(11 
§)  A g a r  k im d ir  o zo d   k is h in in g   qoMini  yoki  o y o g ‘ini  sin- 
diradigan  boMsa,  sh u n d a  u  unga  20  sikl  ku m u sh   berishi  lozim.  M o l- 
mulkni  t a ’m inot  sifatida  berishi  lozim.
(12§) 
A g a r  k im d ir  qulning  yo k i  c h o ‘rining  o y o g ‘ini  sindirsa, 
shunda  u  unga  10  sikl  ku m u sh   berishi  lozim.  M ol-m ulkni  t a ’m in o t 
sifatida  berishi  lozim.
(19§) A g a r q a n d a y d ir  luviyalik  Xattisi  shahridan  e rkak'yoki  ayolni 
o ‘g ‘irlab ketsa  va  uni A rtsa v a 2 X attusi  s h ah rid a q a y s id ir x e tt  luviyalikni 
o ‘g ‘irlasa  va  uni  L uviya  m am la k a tig a   olib  ketsa,  (sh u n d a)  ilgari  o d a td a
87

---

12  kishi  berar edilar,  (endi  esa)  6  kishi  berish  lozim.  M o l-m u lk n i  ham   u 
t a ’m inot  sifatida  berishi  lozim.
(20§)  Agar  qandaydir  xett  luviya  mamlakatidan  qul  xettni  o'g'irlab, 
Xatti  mamlakatiga olib kelsa.  uning xo'jayini  uni  topib olsa (shunda) u  unga
12 sikl  berishi  lozim.  Mol-mulkni  ham  u ta’minot sifatida berishi  lozim.
(21 §)  A g a r  k im d ir  L u v iy a   m a m la k a tid a n   L uvivaga  tegishli  qulni 
o ‘g ‘irlasa  va  uni  Xatti  m a m lak atig a  olib  kelsa  va  x o ‘ja y in i  uni  topsa, 
shunda  u  qulni  o ‘ziga  olishi  m u m k in ;  t o 'l o v   [esa]  y o 'q .
(22§)  A g a r  qul  q o c h ib   ketsa,  kim d ir  uni  o rqaga  qaytarib  kelsa, 
(sh u n d a)  u  y a q in ro q d a   qulni  ushlasa  ( x o 'j a y i n )   unga  poyafzal  berishi 
lozim.  A garda  bu  to m o n id a n   (u  qulni  ushlasa),  u  2  sikl  k u m ushni  unga 
berishi  lozim. a g a r (qulni daryoni  u to m o n id an   ushlasa), 3  sikl  kum ushni 
u n g a   berishi  lozim.
(30§)  A gar  erkak  qizni  hali  o ‘ziga  o lm a g a n   b o 'is a   va  undan  voz 
kechsa,  (shunda)  u  uch u n   ( to 'la g a n )   to 'lo v n i  y o ‘qotishi  m um kin.  Hech 
kim  unin g   ijtimoiy  ahvolini  o ‘zgartirishi  m u m k in   emas.
(34§)  A g a r  qul  ayol  uchun  (nikoh  t o 'lo v i  berib  va  uni  o ‘ziga 
xotin  qilib  olsa,  sh u n d a   hech  kim   uning  ijtim oiy  ahvolini  o ‘zgartirishi 
m u m k in   emas.
(38§) A g a r  o d a m la r  sud  uchun  u sh lan g an   b o 'is a   va  kim dir  (ularga 
y o rd a m g a ),  y o rd a m c h i  sifatida  kelsa  va  ag a rd a   sud  b o 'y ic h a   (ularning) 
raqiblari j a h lg a   m in sa  va  (ulardan  kim dir)  y o rd a m c h in i  ursa  va  u  o 'l s a  
(  shunda)  t o 'lo v  y o 'q .
(39§)  A g a r  q is h lo q d a   y a shovchi  b o sh q a   (o d a m n in g )  dalalarini 
egallasa,  shunda  u  (shu  dalalarga  egalik  bilan  b o g 'liq )   m ajburiyatlarni 
o 'ta s h i  lozim.  A g a r  (bu)  dalalarni  u  q aro v siz  qoldirsa,  shunda  boshqa 
odam   dalani  ( o 'z i g a )  olishi  m u m k in .  Lekin  u  uni  sotishi  m u m k in   emas.
(42§)  A g ar  kim dir  odam ni  yollasa  va  u  urushga  borib  o ‘lsa, 
(shunda) agar to 'lo v   berilgan  b o 'is a  t o 'lo v  y o 'q . A g a r uning to'lovi (hali) 
berilmagan  bo'isa,  (sh u n d an )  u  bir  odam ni  va  to'lovni  12  sikl  kum ush 
(hajmida)  berish  lozim  va  u  6  sikl  (hajm ida)  to 'lo v   berishi  lozim.
(43§)  A g a r  o d am   o d atd a g id a v   o ' z   h o 'k iz i  bilan  daryoni  kechib 
o 'ta y o tg a n d a   va  (agar)  b o sh q a   kishi  uni  itarib  va  h o 'k iz n in g   d u m id an  
ushlab daryo orqali  o 't s a , h o 'k iz n in g  egasini  d a ry o  oqizib ketsa, shunda 
a ynan  shu  odam n i  ular  ushlashlari  lozim.
88

---

(44§ a ) A g a r k im d ir odam n i  o lovga  itarsa va  u oMsa,  sh u n d a  u  unga 
yigitni  berishi  lozim.
(45§)  A g a r  k im d ir  bu y u m n i  topib  olsa,  sh u n d a  u  uni  x o ‘jay in ig a  
qaytarishi  lozim , u uni  m ukofotlashi  lozim. A g a rd a  uni b erm asa, shunda 
u  o ‘g ‘ri  boMadi.
(47§  a )  A g a r  k im d ir  dalaga  po d sh o   s o v g 'a s i  sifatida  egalik  qilsa, 
(sh u n d a)  u  x iz m a t  o 'ta s h i  lozim  em as.  P o d sh o   d astu rx o n d an   non  oladi 
va  unga  beradi.
(47§  b )  A g a r  k im d ir  h u n a rm a n d n in g   butun  dalasini  sotib  olsa, 
shunda  u  xizm atni  o ‘tashi  lozim.  A g a r  u  (faqat)  d alan in g   katta  qismini 
sotib olsa, sh u n d a  u xizm atni o ‘tashi  lozim  em as. A g a r (un g a h u n a rm a n d  
dalasini  kesib  bersalar y oki  qishloq  aholisi  u n g a  ularni  bersa,  (shunda) 
xizm atni  o ‘tashi  lozim.
(48§)  J a m o a c h i  (xippara)3,  xizm atni  o ‘tasa,  lekin  hech  kim 
ja m o a c h i  bilan  sa v d o   shartnom asi  tuzishi  m u m k in   em as.  H ech  kim 
u ning  o ‘g ‘lini,  dalasini  yoki  (u n in g   u zu m z o rin i)  sotib  olishi  m u m k in  
emas.  Kim  j a m o a c h i  bilan  s h a rtn o m a  qilsa.  ( to ‘ lagan) narxni  y o ‘qotishi 
lozim.  J a m o a c h i  nim ani  sotgan  boMsa ham , u buni qay tarib  olishi  lozim.
(49§)  A g a r  ja m o a c h i  o'gMrlasa,  (sh u n d a)  toMov  y o ‘q.  A g a rd a   u 
a y b d o r  deb  topilsa,  sh u n d a  u  tegishli  b o ‘lgan  b irlash m a  toMov  berishi 
lo z im . A g a r  bular (barch asi) o 'g ' r i l i k d a  ayblansa, ag ar ularning h am m asi 
yolg'onchilar.boM sa,  yoki  (barch asi)  o ‘g ‘riga  aylangan  boMsalar (agar) 
bu  odam   (ulardan)  birini  ushlasa,  o ‘sha  (o d a m )  (ulardan)  boshqani 
ushlasa,  s h u n d a   (shu)  bilan  ular  po d sh o   sudini  buzadilar.
(52§)  P o d sh o   m avzoleyi  quli,  po d sh o   o 'g lin in g   quli  va  suppatu 
(ustidan)  boshliq,  ular  h u n a rm a n d la r  (dalasi)  o 'r ta s id a   dalaga  ega 
boMsalar,  xizm atni  o ‘tashlari  lozim.
(92§) A g a r  k im d ir 2  asalari  uyasi  yoki  3  asalari  uyasini  o ‘g ‘irlasa, 
(sh u n d a)  ilgari  uni  (a y b d o rn i)  asalarilarga  y e y ish g a   berar  edilar.  Endi 
esa  6  sikl  k u m u sh   berishi  lozim.  A g a r k im d ir asalari  uyasini  o ‘g ‘irlasa, 
unda  asalari  boMmasa,  (sh u n d a)  u  3  sikl  kum ush  berishi  lozim.
(93§) A g a r  ozod  odam ni  u  hali  uyga kirishidan o ldin  ushlab olsalar, 
(shunda)  u  12  sikl  k u m u sh   berishi  lozim.  A g ar  qulni  u y g a  kirishidan 
oldin  ushlasalar,  u  6  sikl  ku m u sh   berishi  lozim.
(98§)  A g a r  ozod  o d am   uyni  y o q ib   y u borsa,  (s h u n d a )  u  y an g id an
89

---

uy  qurishi  lozim .  U  uyda  nim a  y o 'q o l g a n   b o 'l s a   q ism an   od am ,  yirik 
qo ram o l  yoki  q o 'y l a r   b o 'ls a   liam.  uni  qop lash i  lozim.
(100§)  A g a r   kim d ir  bostirm ani  y o q ib   y u b o rsa.  sh u n d a   u  (zarar 
k o ‘rganning  m olini  boqishi  lozim,  keyingi  b ah o rd a  esa  u  toMov  berishi 
lozim.  U  sh u n in g d e k   bostirm ani  qavtarib  berishi  lozim.  A g a r  unda 
so m o n   b o 'lm a s a ,  u  faqat  bostirm a  qurishi  lozim.
(152§)  A g a r  k im d ir  ot,  xachir  (yoki)  esh ak n i  yollasa,  (u n g a   t o i o v  
sifatida  )  b i r o y   uchun  1  sikl  ku m u sh   berishi  lozim.
( t 7 6 §   b )  A g a r  k im d ir  hunarniandni  -   kulol,  tem irchi,  duradgor, 
ch arm gar,  tikuvchi.  t o ‘quvchini  sotib  olsa  yoki  kaballi 
kiyirni 
tayyorlovchini  sotib  olsa,  (sh u n d a)  u  10  sikl  ku m u sh   berishi  lozim.
(177§  b )  A g a r  k im d ir  t a ’lim  olgan  (?)  qush  ovlovchini  sotib 
olsa,  sh u n d a  25  sikl  k u m u sh   berishi  lozim.  A g a r  u  (bu  h unarga)  to ‘ la 
o ‘rg an m ag an   erk ak   yo k i  ayolni  sotib  olsa,  (s h u n d a )  u  20  sikl  ku m u sh  
berishi  lozim.