O adim gi dunyo tarixi bo yicha xrestom atiya: tarix о ‘qituvchilari

undan faqat 5 kitob  qolgan.
...Q achonki  belgilangan  kun  yan g i  o lin g a n la r  to 'p la n g a n d a ,  ular­
dan  eng  yoshlari  va  k a m b a g 'a lla rin i  tribun  yengil  q u rollanganlarga, 
ulardan  k e y in - h a s ta tla r , eng gu lla b -y a sh n a g a n  y o sh d ag ilar-p rin cip es lar 
,  yetu k   yoslida  boMgan  1200  ogMr  q u ro lla n g a n   jangchilar,  ikkinchi 
ja n g o v a r  chiziqni  tashkil  qilganlar;  triarilar —ogMr q urollangan  tajribali 
jangchilar,  uchinchi ja n g o v a r  chiziqni  tashkil  etganlar;  rim liklarda  faqat 
nom lanishi  va  y o sh ig a   qarab  em as,  qurol  turi  b o 'y ic h a   farqlanadigan 
har  bir  legion  sh u n d ay   boMingan  edi.  Jangchilarni  taqsim lanishi 
s h u n d a y   a m a lg a   o shirilar  edi:  triarilar  deb  ataladigan  kek salar  olti 
y u z   kishi  boMishi  kerak  edi,  principes  bir  m in g   ikki  yuzta,  hastat 
ham   sh u n ch a,  boshqalari  esa  yengil  q u ro lla n g a n la r  turini  eng  y o sh la r 
tashkil  qilar  edi.  A g a r  ja n g c h ila r   soni  4  m in g d an   oshsa,  jan g c h ila rn i 
turlar  b o 'y ic h a   taqsim oti  o 'z g a r a r   edi,  triariylar  bundan  m u sta sn o   edi, 
ularni  soni  m u n ta z a m   o 'z g a r m a s   edi.
Tribun lar en g  y o s h ja n g c h ila r g a q ilic h , d r o tik (k a lta  n ayza) va yengil 
qalqon  bilan  qurollanishni  buy u rar  edilar,  qalqon  m u stah k am   ishlanib, 
m udofaa  uch u n   yetarlicha  katta  edi.  K o 'rin is h id a n   u  d o irasim o n   va 
eniga  3  futni  tashkil  qilar  edi.  B undan  tashqari,  yengil  q u ro lla n g a n la r 
boshlariga  tek is  qalpoq  kiyadilar,  b a ’z id a   b o 'rin i  terisi  yoki  shunga 
o 'x s h a s h   narsani 
boshni  yopish  u c h u n ,  h a m d a   alohida  boshliqlarga 
bu  belgi  b o 'y i c h a   ja n g la rd a   botir  b o 'lg a n la r n i  y aiq o v lard an   ajratish 
imkoniyatini  berish  uchun  edi.  N a y z a 4 n in g   y o g 'o c h   sopi  od atd a  ikki
296

---

lokt4  v a   qalinligi  bir  d y u y m   edi.  U n in g   uchi  pyaden  uzunligida  boMib, 
sh u n d a y   ingichka  va  o ‘tkirlangan  ediki,  birinchi  zarbadan  keyin  albatta 
q a y r iia r e d i,  chunki  raqib uni  qaytib otm asligi  uchun,  qaysiki  drotikdan 
har  ikki  to m o n   foydalanishi  m u m k in   edi.
Ikkinchi  y o sh d ag i  hastat  deb  ataladigan  ja n g c h ila rg a   to ‘ la  qurol- 
y a r o g 'd a  y u rish g a  buyruq  beriladi.  U n in g  tarkibida  eng avvalo  kengligi 
y assi  q ism ig a   ikki  yarim   fut,  uzunligi  4  fut  boMgan  katta  oMchovdagi 
bir py ad en d an   u zu n ro q   boMgan qalqon  kiradi.  U  ikki  taxtadan  y asalg an  
boMib. bir-biri  bilan  b u q a y e lim i  bilan yopishtirilgan v a ta sh q i to m o n d a n  
dastlab  b o ‘z bilan,  keyin  buzoq  terisi  bilan q o p la n g a n  edi, keyin  qalqon 
u ning  chetlari  b alanddan  va  pastdan  tem ir  yoMlarga  ega,  qaysiki  uni 
qilich  zarbidan  h im o y a  qiladi  va j a n g c h ig a   uni  yerg a  q o ‘yishga  imkon 
beradi.  Q a lq o n   y a n a   toshlar,  sarissalar  va  boshqa  yana  har  xil  xavfli 
otiladigan  snaryadlarni  kuchli  zarbalaridan  uni  h im o y a   qiladigan  tem ir 
b o ‘rtm a  bilan  t a 'm in la n g a n .  Q u ro l- y a r o g ‘  tarkibida q alqondan  tashqari, 
o ‘ng  songa  taqiladigan  iber6  qilichi  deb  ataladigan  qilich  kiradi.  U 
qattiq  va  m u sta h k a m   tig ‘  bilan  t a ’m in lan g an ,  sh u n in g   uchun  u  yuqori 
d a rajad a  kesadi  va har  ikki to m o n i  bilan  ogMr z arb a  beradi.  B u n g a   ikki 
o tadigan  nayzani,  mis  qalqon  va  pichoqni  q o ‘shish  kerak.  N a y z a la r 
ogMr  va  y en g illa rg a   ajraladi.  Aylana.  ogMr  n a y zalar  eniga  pyaden 
boMadi,  t o ‘rt  qirralilari  har  to m o n g a   shuncha.  Yengil  nayza  oMlacha 
k attalikdagi  uzun  dastali  n ayzaga  o 'x s h a y d i  va  uni  ogMri  bilan  birga 
taqadilar.  H a r ikki turdagi  nayzani y o g 'o c h in i  uzunligi  uch  lokt atrofida. 
H a r  bir  nayzani  atrofi  tem ir  uch  va  nayza  dastasi  uzunligidagi  ilmoq 
bilan  t a ’m in lan g an .  N a y z a   uchi  dasta  bilan  m u sta h k a m   birlashtirilgan 
v a   ish  uchun  j u d a   qulay,  s h u n in g   uchun  uni  y o g 'o c h n i   o ‘rtasigacha 
tushiradi  va  k o ‘pgina  tem irch alar  bilan  m u stah k am lay d ilar,  s h u n in g  
uchun  qism larni  birlashtirilgani  foydalangan  paytda,  tem ir  sinm agan 
taq d ird a,  hech  qach o n   buzilm aydi;  sh u n in g d ek   nayza  uchi  asosidagi, 
qalinligi  u  y o g ‘och  dasta  bilan  birlashgan  j o y d a   bor-yo'gM  bir  yarim  
b a rm o q   keladi.  R im lik lar  nayza  qismlarini  b irlashtirishga  sh u n d ay  
e 't i b o r   beradilar.  B archa  aytilganlardan  tashqari,  ular  d u b u lg ‘alarini 
u c h ta   tik  boMgan  qizil  yo k i  qora  rangdagi  deyarli  uzunligi  loktgacha 
boMgan  pat  bilan  bezaydilar.  D u b u lg ‘aning  ustidagi  patlar  boshqa 
q u ro llar  bilan  birga.  o d a m n i  b o ‘yini  g o ‘yoki  uzun  qiladi  va  ja n g c h ig a
297

---

chiroyli  v a   basavlat  k o 'rin is h   beradi.  K o 'p g in a   jangchilar  uzunligi 
va  kengligi  pyaden  boMgan 
mis  taxtachani-blyaxani  ( t o 'g ' a )   osib 
yuradilar,  qaysiki  k o 'k r a k g a   taqilgani  uchun  k o 'k r a k   deb  ataladi.  Shu 
bilan  q u r o l- y a r o g 1  tugallanadi.  S enzorlar  m ulki  10  m ing  d ra x m a d a n  
k o ‘p d e b  belg ilan g an  fuqarolar qolgan aslahalarga k o 'k r a k  o ‘rniga sovut 
q o'shadilar.  P rincipes  va  triarilar  ham  aynan  shunday  qurollanganlar, 
faqat  shu  farq  bilanki,  triari  drotiklar  o ‘rniga  nayza  e g a ...
R im likiar  lager7ni  quyidagi  tarzda  qiladilar:  h a m m a   vaqt  lager 
uchun  m a y d o n   ta nlanishi  bilan.  barcha  lagerni  kuzatish  va  b u yruqlar 
berish  uchun  en g   qu lay   joy,  konsul  chodiri  uch u n   ajratiladi.  K onsul 
chodiri  boMishi  kerak  boMgan jo y d a   bayroq  o ‘rnatilib,  bayroq  atrofida 
t o ‘rtb urchakli  b o ‘shliq  oMchanadi,  sh u n in g d ek   uning  har  bir  tom oni 
bay ro q d an  
y u z   fut  m a so fa d a   turadi,  m a y d o n n i  oMchangan  yuzasi 
to ‘rt  p lefra8.  H ar  doim   bu  t o ‘rtburchakni  bir  to m o n id an   aynan  lagerni 
suv  va  oziq-  o v q a tla r  bilan  eng  yaxshi  t a ’m inlanganishi  kutiladigan 
to m o n id an   Rim   leg.ionlari  quyidagi  ta rtibda  jo y la s h tirila d i:  har  bir 
legionda,  biz  hozir  a y tg an im izd ek ,  olti  tribun  boMadi,  ikki  konsulni  har 
biriga  ikki  legion  b o 'y s u n a d i.  sh u n d an   yaq q o l  k o ‘rinadiki,  konsullarni 
yurishda  12  tribun  h am ro h lik   qiladi.  S h u n d ay   qilib,  barcha  tribunlarni 
chodirlari  y u q o rid a   aytilganidek,  t o ‘rtburchak  to m o n g a  parallel  to ‘g ‘ri 
chiziqda,  undan  otlar,  yuk  hayvonlari  va  tribunlarni  boshqa  zaxiralari 
uchun  yetarli j o y   qolishi  uchun,  ellik  fut  uzoqlikda  q o 'y ila d i.  Y uqorida 
aytilgan  shakl  ch o d irla r  ortida  turadi,  t o ‘rtburchakni  tashqi  toin o n ig a 
q a r a t i l g a n ; u n i b i z h a m m a v a q t   butun lagerning  to m o n i d e b h i s o b l a y m i z . 
T ribunlarning  chodiri  biri  ikkinchisidan  teng  m aso fad a  va  s h u n d a y  
uzoqlikda  Rim   legionlarini  butun  kenglik  b o ‘yicha  q a m ra b   oladi.
K eyin  y a n a   tribunlarni  chodirlarini  d av o m iy lig i  b o ‘y ich a  ularni 
oldidan  to ‘g ‘ri  chiziqdan  bu  k en g   m ay d o n n i  chek lay d ig an   y u z   fut 
b o ‘shliq  oMchanadi,  legionlarni  turar jo y la ri  buny o d  qilinadi,  y u q o rid a  
belgilangan  t o ‘g ‘ri  ikkiga  boMinadi,  boMish  nuqtasi  t o ‘g ‘ri  b u rch ak  
ostida  chiziq  tortiladi.  unin g   ikki  tom oni  b o ‘yicha  ikki  le gionning 
otliqlari  jo> lashtiriladi,  b i r - b i r i g a   q aram a-q arsh i  ellik  fut  m aso fad a. 
qiya  chiziq  o 'z a r o   o ’rtalik  o ‘rtasidan  o 'ta d i.
S hunday  j o y la s h u v d a  b utun  lager  teng tom onli t o ‘rtburchak  k o ‘ri- 
nishida  boMadi.  un d an   o ‘tkazilgan  k o 'c h a la r   va b o sh q a  q u r i l m a l a r u n i
298

---

sh ah arg a  o 'x s h a ta d i.  C h o d irlar  barch a  to m o n d a n   val  ( to 's iq )  dan  200 
fut  uzoqlashtirilgan.  Bu  erkin  b o 's h li q   katta  va  turli  xil  q u lay lik lar 
keltiradi.  U  lagerga  q o 'sh in n i  kirish  va  ch iq arish g a j u d a   qulay,  chunki 
alohida  q ism la r  o ' z   k o 'c h a s id a n   bu  erkin  b o 's h li q q a   chiqadi.  shu 
sababli  j a n g c h ila r   bir  y o 'l d a   to 'q n a s h n ia y d ila r   va  b i r - b i r i n i   a g 'd a r i b  
tash lam ay d i.  Shu  yerg a  rim lik lar  bosib  olingan  hayvonlarni  olib 
keladilar,  d u s h m a n d a n   olingan  o 'lja n i  olib  kiradi lar  va  bular bu  yerd a 
tu n d a m u sta h k a m   q o 'riq la n a d i.  Lekin  en g   m uhim i - b u n i n g   natijasida 
ja n g c h ila rg a  j u d a   siyrak  ehtim o llard an   tashqari,  tungi  h u ju m lar va q ti­
da  olov  ham ,  ulo qtiriladigan  sn a ry a d la r  ham   ucliib  kelm aydi,  bularni 
barchasi  ch o d irlarg a  ancha  uzoq  m a s o fa d a   ja n g c h ila rg a   hech  q an d a y  
zarar  y e tk a z m a y d i.
R im lik lar  a sk ar  uchun  quyidagi  turdagi  qilm ishlarni  q o 'r q o q lik  
va  uyat-  sharniandalik  deb  hisoblaydilar:  ag ard a  kim  ra g 'b atlan tirish  
olish  uchun  trib u n la r oldida  y o l g 'o n d a n   o 'z i g a   faxrli jaso ratn i  k o 'rs a t- 
s<\,  keyin  y a n a   kim  o 'z i g a   topshirilgan  postni  q o 'r q o q lik   qilib  tashlab 
ketsa,  yo k i j a n g   q iz g 'in   paytda  q o 'r q o q lik   qilib,  q a n d a y d ir  qurolini 
tashlasa.  m a n a  sh u n in g   uchun  ayrim   a sk arlar postda  tu rib  k o ‘p  sonli 
d u sh m a n n i  k o 'r ib ,  ular  j a n g   m a y d o n id a n   q aytganlaridan  s o ' n g j a z o  
olishdan  q o 'r q ib ,  o ' z   postini  tashlab  keta  olm aydi.  B o sh q alar  j a n g d a  
qalq o n   yoki q i l i c h y o k i q a n d a y d i r q u r o l n i   y o ‘q o t g a n l a r ,y o ‘qotganlarini 
topish  u m i d i d a y o k i   y u v ilm a y d ig a n   sh a rm a n d a lik d a n ,  o ' z   o 'lto q la rin i 
q iy n o q larid an ,  faqat  o 'lim  xalos qiladi  d eg an  fikrda d u sh m a n   saflariga 
aqlsizlarcha  ta s h la n a r edilar.