O adim gi dunyo tarixi bo yicha xrestom atiya: tarix о ‘qituvchilari

Хрестоматия no  истории  брепне.юмира.  М.,  1991.  230-231  стр 
T iberiy  G rakx  islohotlari
V II...  Tiberiy  m ana  bu  sabablarga  k o 'r a  o ' z   islohotlarini  ta k lif qildi.
VIII. Q o 's h n i  x alqlardan bosib olingan yerlarni rim liklar bir qism  ini 
sotdilar,  bir  qism ini  davlat  m u lk ig a  aylantirdilar  va  kam   m ulkli  fuqa- 
rolarga  u n ch a  katta  b o 'lm a g a n   haq  evaziga  foyd alan ish g a  tarqatdilar. 
B o y la r  ijara  haqini  oshirib,  shu  tarzda  k a m b a g 'a lla rn i  y erlarid an   siqib 
chiqarg an larid a,  hech  kim g a  500  y u g e rd a n   ortiq  yerg a  ega  b o 'lis h   va 
foydalanishga  ru xsat  berniaydigan  q o n u n   chiqarilgan  edi.  Bu  qon u n  
m a ’lum  v a q tg a   q a d a r  boylarni  g 'a r a z li  intilishlariga  cliek  q o 'y d i   va 
k a m b a g 'a l l a r g a o 'z l a r i   ija r a g a o l g a n y e r l a r d a q o l i s h g a v a  birinchi у ig 'im  
vaqtida,  ular  egalik  qilgan  ulushlarini  saqlab  qolishga  im kon  berdi. 
Lekin  tezda  b o y lar  soxta  kishilar  orqali  ijarani  o 'z la r ig a   k o 'ch ird ilar, 
yerlarni  katta  qism ini  ochiq  o 'z la r ig a   berkitdilar.  U c h astk alard an   siqib 
chiqarilgan  k a m b a g 'a l l a r   harbiy  xizm atni  o 'ta s h n i  x o h lam ad ilar,  o 'z  
bolalarini o 's t i r a  olm adilar, sh u n d ay  qilib tezda Italiyada erkin  fuqarolar 
soni  q an d a y   k a m a y ib   borayotgani,  aksincha  fuqarolardan  tortib  olingan 
yerlarni  b o y la r  uch u n   ishlov  beradigan  qul  -   varvarlarni  soni  o 's i b  
borayotgani  sezilarli  k o 'rin d i  ...
Uni  ukasi  G ay  o ' z   y ozuvlarida,  Tiberiy  N u m a n s iy a g a   j o ' n a b   ke- 
tay o tg an d a,  Etruriya  orqali  o 't i b   ketayotib,  birgina  chet  elliklar  va 
varvarlar  y e rg a   ishlov  berib,  poda  boqilayotgan  b o 'tn   -   b o 's h   m am -
255

---

lakatni  k o 'rg a n in i  eslatadi.  O 's h a n d a   unda  o 's h a   siyosiy  rejalar 
tu g 'ila d i;  qaysiki  uni  am alg a  oshiritishi  aka  -   ukalarga  qancha  kulfat 
keltirdi.  Lekin  haqiqatdan  unga  kuchli  shuhratparastlik  intilishlarini. 
q a f i y a t n i   en g  
avvalo  Rim  xalqini  o 'z i  davlat  yerlarini  boylardan 
tortib  olib,  ularni  y o 'q s illa rg a   tarqatish  uchun.  Tiberiyni  portiklardagi, 
devorlard ag i.  y o d g o rlik lard ag i  chaqiriqlar  u y g 'o td i.
IX.  ...  Shu  bilan  birga o 's h a   katta  adolatsiz va  o c h k o 'z lik k a   qarshi 
qaratilgan  qonunni  o 'z i  y u m sh o q lik   va  m o 'tad illig i  bilan  ajralib  turar 
edi,  q o n u n larg a  b o 'y s u n m a g a n i  uchun  odam larni  sudga  berish  kerak 
edi  va  noqo n u n iy   bosib  olingan  m ulkdan  ja rim a   solish  bilan  m ahrum  
qilish  lozim  edi.  Tiberiy  q onuni  k a m b a g 'a l  fuqarolar  foydasiga  to 'lo v  
sharti  bilan  faqatgina  n o q o n u n iy   m ulkdan  voz  kechishni  buyurar  edi. 
Bu  islohot  m o 'ta d il  b o 'lis h ig a   q aram asd an .  xalq  undan  q oniqishga  va 
o 'tm is h n i unutish. kelajakda o 'z in i adolatsizliklardan  saqlash uchungina 
tay v o r  edi.  Lekin  boy lar  va  yirik  m u lk d o rla r  g 'a ra z li  m anlaatlaridan 
kelib  chiqib,  qonu n ch in i  o 'z ig a   qarshi  q a t ’iy  turib,  g 'a z a b la n is h   bilan 
q o n u n g a   qarshi  yopiriIdilar  .. . A m m o   bu  bilan  ular  hech  nim ag a 
erishm adilar.  Tiberiy  ezgu  va  adolatli  ishni  shunday  chiroyli  so 'z la sh  
bilan  him o y a  qildiki,  y o m o n n i  ham  t'oydali  k o 'rin is h d a   ko'rsatishi 
m u m k in   edi.  Q ach o n k i  u ning  tribunasi  atrofula  to 'p la n g a n   xalq  old ida 
y o 'q s i l l a r  h im oyasi  uchun  so 'z la g a n d a . du s h m a n la r uchun  u q o 'rq in c h li 
\ a  y c n g ilm a s   k o 'rin d i.  Italiyada  y ovvoyi  h a y v o n la r o 'z la ri  vashirinishi 
m u m k in   b o 'lg a n   niakon  va  uyalariga  ega  -   dedi  u.  Italiya  uchun 
urush ay o tg an   va  o 'la y o tg a n   od ain lar esa,  havo  va  y o r u g 'lik d a n   boshqa 
hech  v aq o g a   ega  em as,  uyid an   m ahrum   b o 'lib ,  xotin  va  bolalari  bilan 
k o 'c h m a n c h i g a   o 'x s h a b ,  har  yerd a  d aydib  yuradilar.  L ash k arb o sh ilar 
j a n g   m ay d o n la rid a   d u sh m a n la rd a n   s o g 'o n a   va  ibodatxonalarni  him oya 
qilishga chaqirib, askarlarni aldaydilar. A x ir k o 'p g in a  rim lik la rd a o ta sin i 
m eh ro b i  ham ,  ajdodlarni  so g 'o n a la ri  ham  y o 'q ,   ular  b eg o n a  hasham at. 
beg o n a  boylik  uchun j a n g   qiladilar  va  o'ladilar.  U larni  d unyoni  egasi 
d eb  atadilar,  lekin  ularda  bir  parcha  y er  ham  y o 'q .
X.  M a n a   shunday  to 'lq in la n ib .  haqiqiy  alanga  bilan  aytilib.  xalq 
o lq ish lab   qabul  qilayotgan  so 'z la rg a   raqiblardan  birortasi  ham  e ’tiroz 
bildira  olm adi.  Lekin,  m u n o z a ra la rd a n   voz  kechib.  b o v lar  tribunlardan 
biri. o 'z in i  kam taro n a  hayoti  va q a t’ iy axloqi  bilan  m a ’lum  b o 'lg a n  yosh
256

---

kishi  M ark  O k tav iy g a  m urojaat  qildilar.  O k tav iy   Tibcriyning  o ’r to g ’i 
va  d o 's ti  edi  va  boshida  unga  h u rm a t  yu zasid an   kurashdan  bosh  tortdi. 
Lekin keyin k o ' p g i n a o b r o l i  kishi lar to m o n id an   q a t ’iv iltim oslartazyiqi 
ostida,  u  z o 'r a v o n lik k a   yon  berib,  T iberivga  qarshi  chiqdi  va  qonunni 
rad  qildi.  T ribunlar  kollegiyasida  d o im o   qarshi  o v o z   beradiganni  fikri 
hal  qiluvchi  b o ’ladi.  qolgan  h am m a n i  roziligi  hech  qanday  kuchga 
ega  emas.  Omadsizlikdan jahli  chiqqan  Tiberiy  o'zini  m o ’tadil  loyihasini 
qaytarib  oldi  va  xalq  uchun  qulay,  jafokorlar  uchun  qattiq  boMgan 
boshqasini  kiritdi;  yangi  qonun  ular  eski  qonunlarga  zid  ravishda  egalik 
qilgan yerlarini  tezda  bo'shatib berishni  buyurdi.  Bu  har kuni Tiberiy bilan 
Oktaviy  o ’rtasida  trubinada.  har  kuni  yangidan  boshlanayotgan  kurashga 
olib  keldi.  va  lekin  keskinlashayotgan  kurashning eng  qizig’ida  ham  ular 
bir-birlariga  biror-bir  keskin  s o ’z  aytmadilar;  lug‘ma  halollik  va  yaxshi 
tarbiya  aqllarni jilovlab  turadi.  k o ’rinib  turadiki,  nafaqat  vakx  organlarida 
va  yana  shuhratparastlik  va  g ’azab  toshganda.  Tiberiy  k o ’rdiki.  yangi 
qonun  katta  davlat  yerlariga  ega  boMgan  Oktaviyni  shaxsiy  manfaatlariga 
tegishi  m um kin  emas.  u  o ' z   raqibiga  munozaradan  voz  kechishni  iltimos 
qilib  murojaat  qildi  va  shuningdek  uni  yerlarini  qiymatini  o ’zini  uncha 
katta bo'lm agan  m ab lag ’laridan qoplashga tayyor ekanini  bildirdi. Oktaviy 
bu  taklifga  k o ’nmadi.
X I..  .  Q ach o n k i  Xalq  y i g ’ ini  kuni  kelganda,  Tiberiy  xalqni  ovoz 
berishga  chaqirdi,  barcha  savlov  qutilarini  boylar  o ’g 'irla g a n i  bilinib 
qoldi,  bu  hodisa  katta  saro sim ag a  olib  k e ld i...  Va  Tiberiy  boshqa  usul 
bilan  o ’z  qonunini  o ’tkazish  im k o n iy atig a  ega  b o ’ lmay,  no m u n o sib  
va  n o q o n u n iy   usulda  m urojaat  qiladi,  aynan  O ktaviyni  hokim iyatdan 
chetlatishni.  Biroq,  u  k o 'n d irislu la n   boshladi:  uni  qoMiga  d o ’stona 
tegib,  u  O k ta v iy d a n   x alq n in g   adolatli  talablariga  yon  berish  va  qon- 
dirishni  s o ‘radi,  qaysiki  o ’zining  buyuk  m ehnatlari  va  boshdan  o ’tkaz- 
gan  xavflari  uchun  sh u n d ay   kichik  m uk o fo t  bilan  qoniqadi.  Lekin 
Oktaviy,  rad  javobini  berdi  va  sh u n d a   Tiberiy  bir  xil  h o k im iy atg a  ega 
har  ikki  tribun  nnihim  m asalalard a  qarashlarda  kelisha  olm asa,  bu 
ish  qurolli  kurashsiz  hal  b o ’ lm aydi  va  qiyinchiIikning  y ag o n a   y o ’ li, 
ulardan  biri  h okim iyatdan  m a h ru m   qilinishi  kerak  deb  aytdi;  mayli 
O k tav iy   birinchi  boMib  uni  Tiberiyni  alm ashtirishni  ov o zg a  q o ‘ysin 
va  u  shu  soatdayoq  hayotga  x u su siy   kjshi  b o ’lib  qaytadi,  ag ar  xalq
257

---

shuni  xohlasa.  O k tav iy   bu  taklifni  ham  qaytardi,  shundan  s o 'n g  Tiberiy 
bunday  holda,  ag ar  u  o ‘y lab   k o 'r ib   qarorini  o ‘zgartirm asa.  O ktaviyni 
a lm ashtirish  t o ‘g ‘risidagi  m asalani  o v o z g a  q o ‘yishini  aytdi  va  shundan 
keyin  у ig‘ilishni  tarqatdi.
XII. 
K eyingi  kun xalq t o ‘planishi  bilan, Tiberiy  tribunaga k o ‘tarildi 
v a y a ria  O k ta v iy n i  ishontirishga  urindi,  lekin  u q a t ’iy  qolaverdi.  Shu n d a 
Tiberiy  O k tav iy n i  tribunatdan  chetlatish  t o ' g ’risidagi 
qarorni  ta k lif 
qildi  va  shu  y e rd a y o q   bu  m asalani  o v o z g a   q o ‘ydi.  Trib  R im d a   35 
ta  edi,  ulardan  17  tasi  O k ta v iy g a   qarshi  ovoz  berdilar,  a g a r  ularga 
hech  boM maganda,  y a n a   bir  trib  q o ‘shilganda  edi,  O k tav iy g a   xususiy 
hayotga  q ay tish g a  t o ‘g ‘ri  kelar  edi.  S h u n d a  Tiberiy  o v o z  berishni 
t o ‘xtatishga  buyruq  berdi  va  O k ta v iy g a   m urojaat  qilib,  xalq  oldida  uni 
o 'p d i  va  o ‘zini  sh a rm a n d a   qilishga  y o ‘l  q o 'y m a s lig in i  s o 'r a b ,  uzoq 
y o lvordi,  uni  Tiberiyni  qattiq  va  en g   oxirgi  ch o ralar  k o 'r is h g a   m a jb u r 
qilijiaslikni  s o ‘radi. A y tish larich a,  O k ta v iy   bu  iltim oslarni  o ‘ja rlik   va 
q a t ’iyatni b ild irm a y e s h itd i; uni k o ‘z l a r iy o s h g a  t o ‘ Idi va uzoq j i m  boMdi; 
lekin  q ach o n k i  uni  nigohi^  to ‘da  bo* 1 ib  turgan  boylar  va  m u lk d o rlarg a 
tu sh g an d a,  u  k o ‘rinishda  ayalib  va  ularni  o ldida  sh a rm a n d a   boMishdan 
q o ‘rqib,  b arc h a sig a  oxirig ach a  c h id a sh g a  q a ro r qildi  va Tiberiy  u  bilan 
nim a  istasa,  shuni  qilsin  deb  aytdi.  S h u n d a y   qilib,  q aro r  qabul  qilindi 
va  Tiberiy  o ‘zining  ozod  q o ‘yilgan  q ullaridan  biriga2  O k tav iy n i  kuch 
bilan  trib u n a d a n   olib  ketishni  b u y u rd i...
“XV.  S h u n d a y   qilib,  u  bu  safar  ham   у ig‘ilishni  tarqatdi;  lekin  uni 
O k tav iy g a   nisbatan  qilgan  harakatiga  nafaqat  z o d a g o n la r  v a   xalq  ham 
haddan  tashqari  z o ‘r berishni  k o ‘rinishini  k o ‘rdi  deb  his qildi,  u  xalq q a 
s o ‘z  bilan  m u ro ja a t  qildi,  undan  uni  s o ‘zlarini  ishonchli  va  m azm u n li 
ekanligi  tu sh u n ch asin i  beradigan  b a ’zi  isbotlarni  keltirish  m a q sa d g a  
muvofiq  boMadi.  “ Xalq  tribuni,  -  dedi  Tiberiy,  -  m u q a d d a s  va  daxlsiz 
shaxs,  chunki  u ning  faoliyati  xalq q a  va  uning  m anfaatlarini  h im o y a 
qilishga  b a g 1 ishlangan.  Lekin  ag ard a  tribun  x alqdan  y u z   o ‘girib, 
unga  z a ra r  keltirsa,  uni  hokim iyatini  kam sitsa,  uni  o v o z   berishiga 
t o ‘sqinlik  qilsa,  sh u n d a   u  o ‘z  m ajburiyalini  bajarm agani  uchun  o ‘z 
v azifasidan  o ‘zini  m ah ru m   qiladi.  M ayli  u  Kapitoliyni  buzib  tashlasin 
edi,  A rsenalni  y o q ib   y uborsin  edi  va  b u nday  tribunga  oxir-oqibat 
chidash  m u m k in   edi.  S h u n d ay   qilib.  u  y o m o n   tribun  boMishi  m u m k in
258

---

edi;  kim   a g ar  xalq  hokim iyatini  inkor  qilsa,  u  tribun  emas.  C h id a b  
b o 'la d im i,  tribun  hatto  konsulni  q u v g 'in   qilishi  m u m k in ,  xalq  esa 
tribunni  h o k im iy a td a n   m ah ru m   qilishi  h u q u q ig a  ega  em as,  qaysiki  u 
x alq q a  zarar  qilib,  uni  su is te 'm o l  qiladi.  A xir  xalq  konsul  va  tribunni 
s a y la y d i...  S h u n d a y   qilib,  xalqqa  qarshi  gunoh  qilgan  tribunni,  xalqni 
o 'z i d a n  olingan o ' z  daxlsizligini  saqlashi  m u m k in  em as, chunki  u o 'z in i 
k o 'ta rg a n   o 's h a   kuchiii  buzadi.  A g a r tribun  uchun  k o 'p c h ilik   triblar o ' z  
ovozlarini  bergan  bo'lsalar,  u  tribunatni  adolatli  oladi  dem akdir;  undan 
tribunatni  tortib  olish  y a n a d a   adolatli  b o 'lm a y d im i,  agar  unga  qarshi 
barcha  triblar  o v o z  bergan  b o 'l s a . . .   Va  xalq  tribun  hokim iyatini  bir 
k ishidan  b o sh q a sig a   o 'tk a z is h   h u q u q ig a  e g a ...  Bu  h okim iyat  daxlsiz 
va  a lm a s h m a y d ig a n   hisoblanishi  m u m k in   emas:  ax ir  unga  ega  b o 'lg a n  
o d a m la r  k o 'p   hollarda  undan  voz  kechadilar.
X V III.  Keyin  M utsiy  y ana  ovozlarni  triblar  b o 'y ic h a   y ig 'is h g a  
kirishdi.  lekin  hech  nim a  qila  olm adi,  raq ib lar  oldinga  surilib, 
tartibsiz  aralashib,  birovlarni  siqib  va  siqilib  g 'o y a t d a   tartibsizlikni 
keltirib  chiqardilar.  Bu  vaqtda  sen ato r  Fulviy  Flakk  sh o vqin-suronda 
eshitilishiga  qaram ay,  k o 'rin a d ig a n  jo y d a   turib,  q o 'li  bilan  ishora  qilib, 
bu  bilan  T iberiyga  hali  bir  n im a  xab ar  qilm o q ch i  ekanligini  ko'rsatdi. 
Tiberiy  o lo m o n g a   tarqalishni  buyurdi  va  Flakk  q iyinchilik  bilan  turib, 
T ib eriy g a  yaqin  kelib,  senat  m ajlisida  boylar o ' z   to m o n larig a  konsulni 
o g 'd i r i b   olishga  m u v affaq iy atsiz  uringanlaridan  s o 'n g ,  uni  Tiberiyni 
o 'ld ir is h g a   o 'z a r o   til  biriktirganlari  v a   b u n in g   uchun  katta  m iq d o rd a 
ta y y o r  q u ro llan g an   qullar,  d o 'stlari  borligini  x a b a r qildi.
XIX.  Tiberiy  bu  fitna  t o 'g 'r i s i d a   o 'z ig a   yaqin  turganlarga  xab ar 
berishi  bilan,  ular  shu  o n dayoq  togalarini  b o g 'lad ilar,  xodalarni  sin- 
dirib,  ularni  y o rd a m id a   liktorlar  o lo m o n n i  siqib  q o 'y d i l a r   va  bu  sin- 
dirilgan  x o d a la r   bilan  qurollanib,  hujum   b o 'lg a n   taq d ird a  h im oyaga 
ta y y o rla n a   boshladilar.  O rq a  qatorda  o d a m la r  b o 'la y o tg a n   narsalarga 
h ayron  b o 'l i b   qarad ilar  va  nim a  gap  deb  so'radilar.  S hunda  Tiberiy, 
uni  ovozini  eshita  o lm as  edilar,  unga  x a v f   tahdid  solayotganini 
tu shuntirish  m a q s a d id a   q o 'l t   bilan  boshini  ushladi.  L ekin  d u sh m a n la r 
bu  ishorani  к о ' rib,  shu  o n d ay o q   senatga  y u gurib,  g o 'y o k i  Tiberiy  taxt 
talab  q ilm o q d a   deb  x a b a r  qildilar;  boshga  tegizish  bu n g a  haqiqiy  belgi 
deb  aytdilar.  H a m m a   sarosim aga  tushib  qoldi  va  N a z ik a   konsuldan
259

---

R im ni  qutqarishni,  tiranni  o ' Idirishni  talab  qila  boshladi.  Lekin  konsul 
y u m sh o q   j a v o b   berdi,  u  z o 'ra v o n lik n i  bosh lab  berm a>di.  fuqarolarni 
birortasini  ham  sudsiz o 'lim g a   berm ay d i,  ag ar xalq  Tiberiyni  e't iq o d ig a  
yon  berib,  yo k i  uni  to m o n id an   z o 'ra v o n lik   bilan  q a n d a y d ir  qonu n g a 
qarshi  q aro r  qabul  qilsa.  u  konsul  b u n d a y   qarorni  tasd iq lam as  edi. 
Shu n d a  N a z ik a   o 'rn id a n   sakrab  turib  sh u n d ay   dedi:  " H o k im iy a tn in g  
oliy  vakili  respublikaga  xoinlik  qilayotgani  uchun 
h a m m a g a   tak lif 
qilam an.  kim  m en g a  qonunchilikni  saqlab  qolishga  y o rd am   berm oqchi 
b o 'lsa .  meni  o rq a m d a n   e rg a sh sin ” .  Shu  s o 'z l a r   bilan  N azik a  kiyimini 
chetini  k o 'ta rib ,  u  bilan  boshini  y o p ib ,  K apitoliyga  yugurdi.  U ning 
orqasidan  b o sh q a la r shoshilib,  qo'Ilai ini  toga  bilan  o 'r a b ,  uchraganlarni 
turlib  o 'td ila r; 
bunday  zodagon  o d a m la rg a   barcha  y o 'l n i   b o 's h a tib  
berdi  va  bir-birini  turtib  tarqalib  keta  boshladi.
Senatorlarni  o 'r a b   olgan  odam lar.  uydan  olib  kelgan  tay o q lar 
bilan,  senatorlarni  o 'z i  o lo m o n   sindirgan  o 'r in d iq la rn i  qoldiqlari  va 
oyoqlari  bilan  q u rollandilar  va  ularni  barchasi  uni  h im o y a  qilganlarga 
zarba  berib,  Tiberiyga  tom on  boslirib  bordi lar;  bu  yerda  kaltaklash 
va  y o p p a s ig a   qochish  boshlandi.  Tiberiy  ham   y u gurdi,  lekin  kim dir 
uni  kiy im ig a  yopishdi;  u  esa  togani  tashlab,  birgina  x ito n d a  y u gurdi, 
lekin  qoqilib  ketib,  ilgari  yiqilgan  o d a m la r   ustiga  yiqildi,  qachon  u 
k o 'ta rilg a n d a ,  tribunlardan  biri  Publiy  Saturey  h am m an i  k o 'z i  oldida, 
birinchi  b o 'l i b   o 'rin d iq n i  o y o g 'i   bilan  boshiga  urdi.  Ikkinchi  zarbani 
Lyiisi\  R u f   o 'z i g a   yozdi,  q a n d a y d ir  a joyib  q aliram onlikdek  bu  bilan 
m aqtandi.  H a m m a si  b o 'lib   tayoq  va  toshlar  bilan  uch  y u z d a n   ortiq 
kishi  o 'l d irild i,  tem ir  bilan  esa -   bitta  ham   o 'ld irilm a d i.
XXI.  B aribir xalq  Tiberiyni  o 'l i m i d a n   hali  q a y g 'u d a   edi,  k o 'rin ib  
turardiki.  u  o 'c h   olish  uchun  faqat  q u la y   paytni  kutayotgan  edi.