N. J. Toshmanov rivojlanish biologiyasi

Hujayraning kimyoviy tarkibi va fizik-kimyoviy xossalari 
 
Kimyoviy  analiz  orqali  hujayra  tarkibida  atmosfera  va  yer  qobig„ida  keng 
tarqalgan  moddalar  borligi  aniqlangan.  Odam  tanasining  96%  4  elementdan: 
uglerod,  vodorod,  kislorod,  azotdan  tashkil  topgandir.  Kalsiy,  fosfor,  kaliy  va 
oltingugurt  esa  odam  tanasining  3%  ini  tashkil  qiladi.  Oz  miqdorda  natriy,  xlor, 
yod, temir, magniy bо„ladi. Mis, marganets, kobalt, rux va boshqa mikroelementlar 
esa ulardan ham kam bо„ladi. 
Hujayraning  hayotiy  xususiyatlari  tarkibidagi  oqsilga  bog„liq.  Modda 
almashinuvi,  hujayra  moddalarining  yangitdan  hosil  bо„lib  turishi  –  hujayradagi 
hayotiy jarayonning asosini tashkil qiladi. Bu: assimilyatsiya yoki oraliq muhitdagi 
moddalarning  sitoplazmaga 
aylanishi 
(tabiiy 
sintez), 
dissimilyatsiya 
– 
sitoplazmadagi  moddalarning  hujayra  ehtiyoji  uchun  energiya  hosil  qilib 
parchalanishi, о„sish – hujayraning ma‟lum qismlarining kattalashuvi va yangitdan 
paydo bо„lishi natijasida  sitoplazma  massasining oshishi:  differensirovka  –  yangi 
funksional  xususiyatlarning  hosil  bо„lishi  bilan  hujayra  tuzilishining 
murakkablashishi,  harakatlanish  –  hujayraning  muhitda  siljishi;  irsiyat  –  biologik 
belgilarning  saqlanishi  va  nasldan  naslga  о„tishi  kabi  murakkab  jarayonlardan 
iborat. 
Hujayra quyidagi kimyoviy komponentlardan tuzilgan. 
Oqsil.
  Oqsil  tarkibida  uglerod,  vodorod,  kislorod,  azot  va  oz  miqdorda 
oltingugurt  va  fosfor  bо„ladi.  Oqsillar  aminokislotalardan  tashkil  topgan. 
Aminokislotalarda kislotali (karboksil) gruppa – SOON va ishqoriy (amin) gruppa 
NN
2
  mavjud.  Kislota  va  ishqoriy  gruppalarning  bо„lishi  aminokislotalarga 
amfotermik  xususiyat  beradi.  Aminokislotalar  polipeptid  bog„lar  orqali  birlashib 
uzun  polipeptid  zanjirlarni  hosil  qiladi.  Aminokislotalarning  birlashish  tartibi  har 
bir hayvon oqsil molekulalarining maxsusligini belgilaydi. 
Aminokislotalarning о„zaro polipeptid zanjirlar hosil qilib birlashishi hamda 
ularning yon zanjirlarining  о„zaro reaksiyaga kirisha olishi oqsil molekulalarining 
murakkab  tuzilishini  belgilaydi.  Hozirgi  vaqtda  oqsil  molekulasining  birlamchi, 

---

27 
 
ikkilamchi,  uchlamchi  va  kо„pincha  tо„rtlamchi  strukturasi  farqlanadi.  Birlamchi 
struktura  aminokislotalarning  oqsil  zanjirida  ketma-ketligi  bilan  belgilanadi. 
Oqsilning  ikkilamchi  strukturasi  alfa-spiral  va  beta-struktura  kо„rinishida  bо„lishi 
mumkin. Birinchisi – globulyar oqsillar uchun, ikkinchisi – molekulalari bir-biriga 
parallel  yotuvchi  fibrillyar  oqsillar  uchun  harakterlidir.  Oqsilning  uchlamchi 
strukturasi spiral shakldagi polipeptid zanjirning dumaloq bо„lib о„ralishidan hosil 
bо„ladi.  Bu  struktura  vodorod,  gidrofob  va  ion  bog„lar  bilan  ushlanib  turadi. 
Oqsilning  tо„rtlamchi  strukturasi  –  uchlamchi  strukturalarining  yig„indisidan 
iborat.  Bir  necha  noaktiv  uchlamchi  strukturalar  birlashib  bitta  funksional  aktiv 
tо„rtlamchi struktura hosil qiladi. 
Oqsillar  faqat  aminokislotalardan  tashkil  topgan  bо„lsa,  oddiy  oqsillar  yoki 
proteinlar  deyiladi.  Oddiy  oqsillarga  hayvon  hujayrasi  yadrolarida  uchraydigan 
protein  va  gistonlar,  hujayra  sitoplazmasi  va  qon  plazmasidagi  albumin  va 
globulinlar, mushak tolasidagi miozin va boshqalar misol bо„la oladi. 
Murakkab oqsil yoki proteidlar oqsil va oqsil bо„lmagan modda  – prostetik 
gruppadan  tashkil  topgan.  Prostetik  gruppa  turiga  qarab  quyidagi  murakkab 
oqsillar farq qilinadi. 
Glyukoproteidlar
  –  karbonsuv  birikmasini  ushlovchi  murakkab  oqsillar. 
Bularga ovqat hazm qilish yо„lidagi shilliq bezlar sekretida uchraydigan musin va 
boshqalar kiradi. 
Lipoproteidlar
  –  yog„simon  moddalar,  lipoidlar  bilan  birikkan  oqsillar.  Bu 
gruppaga kiruvchi fosfolipidlar hayvon hujayralari membranasining asosini tashkil 
qiladi. 
Nukleoproteidlar
–prostetik  gruppasi  nuklein  kislotalardan  tashkil  topgan. 
Nukleoproteidlar  sitoplazmaning  doimiy  komponepti  hisoblanadi. Sitoplazmaning 
oqsil  sintez  qilish  funksiyasi  nukleoproteidlarga  bog„liq.  Ikki  turdagi  nuklein 
kislotalar mavjud: ribonuklein (RNK) va dezoksiribonuklein (DNK). RNK asosan 
yadrochada,  hujayra  sitoplazmasida,  ayniqsa,  ribosomalarda,  DNK  esa  asosan 
yadro  ichidagi  xromatinda  (xromosomalarda)  uchraydi.  DNK  hayvon  hujayrasi 
organoidlaridan mitoxondriyada ham topilgan. 

---

28 
 
Xromoproteidlar
  –  murakkab  oqsil  bо„lib,  prostetik  gruppasi  bо„yovchi 
moddalardan tashkil topgan. Misol qilib, tarkibida temir ushlovchi gemin gruppasi 
bо„lgan nafas pigmenti gemoglobinni, teriga rang beruvchi melanin va boshqalarni 
olish mumkin. 
Fermentlar
  –  oqsil  tabiatiga  ega  bо„lib, hujayradagi  kimyoviy  protsesslarni 
tezlashtiradi. Fermentlar faqat ma‟lum reaksiyalarni katalizatsiya qiladi. Quyidagi 
ferment gruppalarini ajratish mumkin: 
–  gidrolazalar  –  molekulalararo  bog„larni  suvni  biriktirish  yо„li  bilan 
parchalaydi. Gidrolazalarga peptidaza, fosfotaza, esteraza va boshqalar kiradi; 
–  transferazalar  –  atomlarni  yoki  atom  tо„plamlarini  va  radikallarni  bir 
molekuladan ikkinchisiga о„tkazuvchi katalizatorlar; 
–  oksidoreduktazalar  –  oksidlanish  va  qaytarilish  reaksiyalarini 
tezlashtiruvchi  fermentlar.  Bularga  degidrogenazalar,  flavin  fermentlar,  elektron 
о„tkazuvchi zanjirdagi fermentlar va boshqalar kiradi; 
– izomerazalar – har xil izomer о„zgarishlarda ishtirok etuvchi fermentlar. 
–  sintetazalar  –  ATF  va  boshqa  makroergik  bog„larning  parchalanishi 
natijasida  hosil  bо„lgan  energiya  yordamida  kechadigan  sintetik  reaksiyalarni 
katalizatsiya qiladi. 
– liazalar – nogidrolitik yо„l bilan substratdan u yoki bu gruppani ajratuvchi 
fermentlar. 
Yog‘lar
 – neytral yog„lar va yog„simon modda – lipoidlardan tashkil topgan. 
Neytral  yog„lar  hujayra  sitoplazmasida  tomchilar  shaklida  bо„lib,  oziq  modda 
rolini  о„ynaydi.  Lipoidlarga  fosfatidlar  gruppasiga  kiruvchi  –  letsitin,  kefalin  va 
boshqalar  misol  bо„la  oladi.  Keng  tarqalgan  lipoidlar  steroidlardir.  Xolesterin, 
vitamin  D  va  YE,  jinsiy  gormonlar,  buyrak  usti  bezi  gormonlari  va  boshqalar 
biologik aktiv birikmalar sanaladi.