N I z o m I y n o m I d a g I t o s h k e n t d a V l a t p e d a g o g I k a u n I v e r s I t e t I h a y d a r o V f. I

o'?  na^hatida 
inson  nih inin g  yangi  v a   bar  lom onlm na  nazariyasini  ishlab  chiqishga  o 'i b   keladi. 
"  rushkii  t a ’birid a”  (1900)  tu shla r  m a z m u n g a   ega  ckani  va  a n g la n n u g a n   tMayllarning 
on g g a   buzilgan  va  o 'z g a   sh ak lda  bostirib  kirishlari  nalijasi  ekanligi  q.'tyd  qiiinadi. 
Tijshlarga  yashirin gan  ongsizlik 
m azm unin i 
faqat 
m urakkab  talqin  p  rayon i 
y ordam idagina  aniqlasii  m um kin . 
''K undalik   hayot  psixapata iogiy asi”  asarida 
kundalik  ha yotd agi  tuitqdagi  adashisiilar  va  xetirartaii  ko'tarilib  qolishla--  kabi 
"x aioiiklar” tadqiq  q dins di.
Z .F rey d n in g   fikricha,  bunday  fe n o m e m a r  tasodifiy  va  n u '.i o s i / .  emas.  balki 
onghiziik  va  niyatiarni  ifodala yJi.  M asala n,  biz  o V im i z g a   yoqniay  qolgan  kimsarian 
olingap  tassuromi  v o 'q o t a m i z y o k i   esd an  chiqar ib  qo'yaru iz.
Mana  shu  vcrn ing  o 'z id a v o q   aytish  nnim kin ki.  psixoanaiiz  insonni  yan gicha 
tusiumishni 
tak lif  qiladi, 
bizning  tusblarimiz. 
noadekvat 
rycaksiyr.larif.iiz. 
lu uillarim iz  va  asariy 
“ alo m atlar"  ortida  aksariyat  bollarda 
ongsiz 
motivlur 
bn'lisiiini  ta'kidla ydi.  B oshqacha  qilib  aytganda,  Z.Freyd  m u l o h r z ^ a r i g a  
atnal 
qilsak.  i u b ’vvktn inu  ongli  motivlari  va  niyatlari  a.-.n;■>.•>• da  tashunarii  b o 'lg a n   narsaiar 
ongsizlikni  psixoanalitik  tadqiq  qilish  natijas ida  yangi  m.i  no  чп-.Ь  ciistn  m u m k i ’i 
Bir  qara shda  tushunarsiz va  m a'nosi?  b o 'lg a n   •'aloii-atlar",  ularga o n g s v   n:o!j’  lar  va 
niyatlai  ifodasi  sifatida  qaralsa  m a ’n o   ka.sb  ctaui.  Domak.  biz  Z.i  )*;yg e r m e n e \ t i k a s i ” ni  asoslayapti  deb  aytishimi/.  m um kin .
Nerv  jarayonlari  xastalikka  uchragan  bem orla r  biin.i  m uloqot  q i l y   ekan. 
Z.Freyd  ular  o ‘zlarir.ing  "ichki  x o ri j'i  b o 'lg a n   ongs.zligmi  anglam avotg anl ik latim 
aniqkidi.  SH u  bilan  birga  b e m o r  psixoanaliiikni  o'zid agi  nervoziik  ulom.uiari  .leb 
tu shunishga  olib  kelishi  m um kin .  B oshqacha  qilib  aytganda.  alo m atk a  m az m u n g a  
eg:i.  biroq  bu  alo m atlarning  egasi  ham,  d okto r  ham   bu  niazm un  haqiili  bevosic. 
biliniga  ega  emas .  Shu  o 'r i n d a   talqin  za rur b o 'li b   qoiadi.
Z.Fre yd  avtishicha.  (yashirin  yoki  xavotirii)  seksual  maylia r 
m a n i s i z  
ko'ri iu id igan   sim ptom lar  \ o k i   tu shga  aylanib.ii  m um kin .  X o 's h   nim;:  uchun  bunday 
mayliar  o ng  ostiga  siqib  chiqariladi?  Z.Freyd  fikricha.  emotsional  kechinmalarni 
psixik an ing  xotira  ctib  bora  olm aydig an 
q is m l a n g a   siqib  chiqarish  mexan izmlari 
n m j u d .  
N a m o y o n   bo'lishi  ji hatidan  alm ashtirilgan  kechinmalai  travm a  bo 'ladi 
itra vm a  o 'z b e k   tilida  " v a r a ”  m a'n o s in i  bildiradi).  T ra v m a n in g   kelib'  chiqishi  oxit 
oqibat  ilk  bola lik kacha  tekshirilishi  m um kin .  M uho k am an in g   o 'z ig a   xos  (eikin  
assotsiatsiyalar)  usulidan  foydaianib,  be m o r  va  psixoanalitik  travm aning  ildizlanni 
aniqlashadi.  D em ak.  psixoanaliz.ning  terapevtik  m aqsadi  ong  osti  va  siqib  ehiqarilgan 
axborotni  qayta  tiklash  va  uni  ego  tassarufiga  uzatishdan  iborat.
O ngosti  (podsoznanie )n i  turli  usullar  bilan  o 'rg an ish   mum kin,  Jum la dan,  ana 
shunday  usullardan  biri  "erkin  ass otsiatsiyalar "  b o'ls a.  ikkinchisi  tush  va  yanghsh 
harakat  (ibora)larni  ch u q u r germ enevtik  talqin  qilishdir.  Z.F re ydnin g  o 'z i  tushlarnmg 
ta 'b i ' iga  mar kaziy   o'rinni  ajratgan  edi.
" T j s h b m i   ta 'b iria sh   ongsizliknin g  bilishga  i.podshoh  q a s n g a   y o 'l)   bo'lib.. 
osivoanaliznin g  e ng  asosi  va  har  qan day  ta dqiqotchi  ishonch  va  rm flu m o t  ola digan
63

---

sohadir.  M e n d a n ,  q a n d a y   qilib   psixoanalitik  b o ‘ I ish  m u m k in ,  d e b   s o 'r a s h s a ,  men 
d o im o   o ‘z tu s h la rin g iz n i  o ‘rg an ish   orqali,  d eb j a v o b   b e r a m a n ” .
“T u s h la r  t a ’bir i”  a sar id a  tu s h la r  psixozla r  bilan  tashqi  o 'x s h a s h l i k   v a   ichki 
o ‘zaro  a lo q a d o r li k k a   eg a,  d eyiladi.  Biroq  ula r  s o g ‘lom  v a   n o rm a l  hola t  bilan  t o ’la 
mos  kelishi  m u m k in .  U m u m a n ,  tu sh  “ a lo m a t”  sifatida  talqin   qilin ish i  m u m k in ,  biroq 
n im a n in g   alo m ati  sifatida?  Z .F re y d   v o s h   bolalar  o ‘zla rid a  bir  ku n   o ld in   (“ kun duzgi 
fa ntaziy a” )  p a y d o   boMm agan  lekin  qo n d ir ilm a g a n   istaklar  v a   m a y l la r   h a q id a   tush 
k o ‘rishlarini  ay tib   o ‘tadi.  T u s h ,  s h u n d a y   qilib.  ular  is ta klarin ing  r o ‘y o b g a   chiq ish idir. 
K a tta l a m i n g   tushi  h a m   “ k u n d u z g i  fa n taziy an in g ”  m u a y y a n   q is m i g a   eg a,  biroq  bu 
y erd a  vaziy at  m u r a k k a b r o q .
K a tta l a m i n g  
tushlari 
k o ‘pin c h a  
tu s h u n arsiz 
va 
k u n d u z g i 
mayllarni 
qond irish d an  j u d a   uzo q   (d ahshatli  tu s h lar va  vah im alar ).
Z.Freyd 
fikricha ,  b u n d a y   tu s h lar  o ng  ostig a  siqib   c hiq aril ish  o b 'y e k ti 
boMadilar.  T u s h la r   q o 'r q i n c h   bilan  b irg a  b o 'ls a ,  bu  u la r n in g   siqib   chiqarilgan,  ega 
m a ’q u ll a m a y d i g a n   va  m a ’n  q ilingan  istaklarini  qondir ish  m a q s a d id a  v u ju d g a   keladi.
Tush ni  tu s h u n ish   u ch u n   u n in g   oc hiq   m a z m u n in i  va  yashirin  o n g s i z   m azm u n i 
(tush dag i 
yashirin 
fikrlar)ni 
fa rq lash im iz 
kerak. 
B irinchis i, 
b iz  
uyq u d an  
u y g 'o n g a n d a n   ke vin   o z m i - k o ‘pmi  eslash im iz  m u m k in   boMgan  narsalar.  Ikkinchisi, 
o ng  osti  sathid a  voki  “ b o s h q a   q a v a td a ”  tu s h n in g   ochiq   m a z m u n i  u n in g   siqib 
chiq arilgan  va  a n g la n m a g a n   m a z m u n in i n g   o 'r n i g a   v u ju d g a   keladi.  Siqib  chiq ar ish 
bizning  m ental  m u r v a tla riin iz   t a ’siri  natijasidir.  U y g 'o q l i g i m i z d a   bu  m urvatlar 
bizning  o n g im iz g a   o n g   ostid agi  va  siqib  chiq arilgan  m a y lla r n in g   kirib   kelishiga  y o ‘1 
q o 'y m a y d i .  Biroq  u x la g a n i m i z d a ,  ula r  bizning  p s i x ik a m iz g a   n i q o b l a n g a n   hold a  kirib 
keladilar.
D e m a k   u x la y o tg a n   o d a m   tu s h la rn in g   m a ’nosini  xuddi  n evrotik  o ’zidagi 
alo m atlar  m a ’nosini  tu s h u n a   o lm a g a n id a y   tu s hunm aydi.
Biz  eslay d ig an   (ochiq  m a z m u n li )   tushla r  siqib  chiqarilgan  m a y l la r n in g   buzilgan 
hold a  r o 'y o b g a   ch iq ishidir.  T u s h d a g i  yashirin   on g  osti  fikrlarini  b u z ib   k o 'rs a t u v c h i 
ja r a y o n n i  Z .F reyd  “ tu s h n in g   ishi"  d eb  ataydi.  K o 'p   j i h a td a n   u  siqib   chiqarilayotgan 
k o m p l e k s l a m i  nevrotik   a lo m a tl a r g a   avlantiradigan  m u v a f fa q iy a tsiz   siqib  chiq ar ish 
ja r a v o n i  bilan  bir  xil  kechadi.  " T u s h   ishi"ning  murvatli  tu shla rni  b o ‘rttirish.  o 'rn in i 
alm ashtirish,  d r a m a tik la sh tir ish   va  tim sollashtirishdir.  B u n d a n   ta shqari  tu shnin g 
ikkila m chi  ishi  ham   m a v ju d .  O n g   osti  s h u n d a \  qilib,  "a r ti s ti k "   vosita lard an 
fo y d alan ish g a  hara kat  qiladi.  Shu  m a 'n o d a   biz  b a rc h a m iz   tu s h la ri m i z d a   ham  
aktyorla rmiz .
B o 'rttirish .  m asala n,  tus hdagi  v o q e a   (esda  qolg an )  bir n e c h a  turli  xil  istaklardan 
iborat  b o 'lish i  m u m k in .  0 ‘rin  alm ashtirish  shu n d ay  ja r a y o n k i,  t u s h im iz d a   biz  uchun 
j u d a   zarut  b o 'l g a n   h o d is a  yoki  sh ax s  j u d a   kichik  ishora   yo k i  b iz g a   n o ta n ish   narsa 
sifatida  n a m o y o n   b o 'la d i .  X uddi  shun d ay ,  hodis a  m a z m u n  j i h a td a n  j u d a   oddiy   hodis a 
ifodala ngan  tu s h im iz   q o 'r q i n c h   yoki  kuchli  hissiy otla r  bilan  b o g 'l a n i s h i   m um kin . 
B o 'rttirish   yoki  o 'r i n   a lm ash tirish   o ' z   ishini  qilib  b o ‘lg a n d a n   k ey in ,  psixoanalitik 
a n g la n m a g a n   m a z m u n n i  a n iq la sh   va  ta dqiq  etish  u ch u n   "e r k in   ass o tsiatsiy alar” 
usu lid an  foydalanadi.
S h u n g a   o 'x s h a s h   tim s o llash iiris h   bu zis h n in g   bir  varianti  b o ‘lib  chiq adi. 
M asala n.  e rk a k la rn in g   genitaliysi  u n g a   shakl  ji h a td a n   o 'x s h a s h   boMgan  o b ’yektlar.
64

---

M asala n,  k o n se r v a   bankasi,  zontik,  pich oq  va  revolver  kabi  narsalar  bilan 
alm ashtirilishi  m u m k in .  A y o lla m in g   genitaliysi  b o ‘sh  jo y n i  o ‘rab  turgan  o b ’yektlar 
( g ‘or,  quti,  xona,  bino  v a   bosh qal ar)  y ordam ida  timsola n  taqdim   qilinishi  mum kin . 
(Plato n  to m o n id a n   ta k l if qilingan  g ‘org a  qiyoslash  psixoan alitiklar to m o n id an   qanday 
talqin   qilinishi  m u m k in   edi.)  Tushnin g  ikkilamchi  ishi  tushni  mantiqiy  qa ra m a 
qarshiliksiz,  o g 'z a k i  ifodala sh ga  hara kat  qilishim iz dan  kelib  chiqadi.  Freyd  fikriga 
k o ‘ra,  tu shnin g  ochiq  m azm uni j u d a   k o ‘p  turli  va  qaram a  qarshi  elem en tlam i  qa mrab 
oladi.  A ytish  m um kinki  u  o ‘ta  aniq.  Shunga  o 'x s h a s h   tarzda  turli  sa bablar  zanjiri  va 
om illar p sixolo gik  alo m atlam i  o 't a   aniqlab  beradi.
Z .F re y d n in g   aytishicha,  tu shnin g  yashirin  fikrlari  senzuradan  o'tk aziladi. 
Soddaro q  qilib  aytsak,  siqib  chiqarilgan  va  m a ’n  qilin gan  maylla r  o n g d a   namoyon 
b o 'lish   uchun  “ s e n z u r a d a n ”  o'tish lari  kerak.  Senzurani  chetlab  o 'tish   uchun  tushning 
ishi  tu shdagi  yashirin   fikrlarni  tu shning  ochiq  m a z m u n ig a   aylantiradi.  Biz  eslaydigan 
tu s h im iz   maxfiy ,  kodlashtirilgan  ax boro tga 
eg a  b o 'lib ,  u  ongim izga  ko ntrabanda 
y o 'l i   bilan  olib  kiriladi.  Biz  tushim iz ning  ochiq  m a z m u n ig a   echish  lozim  bo 'lg an  
rebusga  q a raganday  qarashim iz  mum kin .  Psixoanalitik  kodni  ravshaniashtirgandan 
keyin gina  tus hning  ya ngi  m azm uni  paydo  bo'la di.  Max fiy   m a ’no  nim a?  Z.Freyd 
aytishicha,  k a tta la m in g   tushlari  k o 'p in c h a   seksual  to m o n g a   yo'naltirilgan  va  erotik 
maylla rin i  ifodalaydi.  (B u  xulo sa  Z.Fre yd  keyinchalik  agressiya  yoki  o 'l i m   unikal 
instinkti 
haqid agi 
tushunchani 
kiritgandan 
keyin 
m uam m oli 
b o 'lib  
qoldi). 
T u sh larn in g  t a ’birla shning  asosiy  qoidalarini  quyidagi  ta rzda ifodalaymiz:
1. 
T ushdagi  yashirin  fikrlar  va  ochiq  m a ’no  o 'rtasid agi  tafovut  tu shning 
m azm u n in i  tus hunishda  kalit  bo'lib,  xizm at qiladi.
2. 
T u sh n in g   ochiq  m azm uni-  undagi  yashirin  fikrlarni  buzilgan  ifodasi 
bo'lib,  t a ’bir jo i z   b o'ls a.  tush  ishining  mahsulidir.
3. 
Tush larni  tahlil  qilish  uchun  Z.Fre yd  “ erkin  ass otsiatsiyalar”  uslini 
q o 'lla y d i,  bu  usuldan  psixote rapiyada  ham  foydalanish  m um kin .
4. 
Z .F rey d n in g   tushlarn ing  talqin  qilishga  yondashuvi  bizga  inson  mental 
holatlarin ing  boy  m anzarasini  nam oyon  qiladigan  psixolo gik  m odelning  asoslarini 
ifodalaydi.
5. 
Z .F re y d n in g   tushlardagi  yashirin  m a ’noni  aniq lashga  urinishi  ong  osti 
b a ’zi  “ g ra m m a tik "   qoid alarga  mos  tarzda  ishlashi 
yoki  on g   osti  "til” ga  o 'x sh a b  
tuzi lm alas htirilgan in i  (tushni  rebus  sifatida  tushunish  bilan  taqqosla ng)  tushunishga 
olib  keladi.
Z .F re y d n in g   mental  "a pparat”  to 'g 'risid a g i  nazariyasini  tushunish  bir  qator 
sabablarga  k o 'r a   qiyin. 
Birinchidan,  psixoanalizni 
ishlab  chiqishning  turli 
bosqichla rida  Z.F re yd  o 'z in i n g  
inson  psixik asiga  nisbatan  psixikaga  bo 'lg an  
qarashlarini  o 'zg artirib ,  kengaytirgan.  Garchi  ularning  ham m asin in g   birlashtirishga 
intilsa  ham   u n in g   konsepsiy asida  noaniq  holatlar  k o 'p .  Ikkinchidan,  Z.F reydnin g 
llziologik   va  j u d a   a n tr o p o m o r f   (insonga  o 'x s h a s h )  
atamalari  k o 'p   m a ’nolidir.  U 
“ be c h o ra   ego”  “ uch  teram  x o 'ja y i n g a ”  (tashqi  dunyo,  id  va  su per  ego)  xizmat  qiladi 
deg an d a,  u  men tal  funksiyalarni  o b ’yektivlashtirib  personala shtirm oqda,  Gilbert  Rayl 
(1 8 9 0 - 1 9 7 6 )  “ m as hina  ichidagi  ruh”  deb  atagan  narsani  kir itm oqchi  degan  tasavvur 
p a y d o   bo'lishi  m um kin .
65

---

Z .F re y d n in g   birinchi 
“ to p o g r a fik   m o d e l i”  (p s ix ik a   yoki  inson  shaxsi 
tuzi lm alari  xarita si)  m ental  h a y o tn i n g   uch   lo kaliz atsiyasin i  farqlaydi.  S oddaroq  qilib, 
men tal  ap p a ra t  m a y d o n d a   uch  s o h a g a   boMingan:  o ngsizlik,  ongo ld i  va  onglilikka 
b o 'li n g a n ,  d e y is h   m u m k in .  O n g n i  in divid  b e v o sita   a n g la y o t g a n   ba rc h a   narsalar,  deb 
tavs iflash  m u m k in .  O n g o ld i- in d i v id   xo tira d a   tiklashi  yo k i  eslashi  m u m k in   b o ‘lgan 
b arc ha  n ars ala r  sohasi.  Z .F re y d   ongsizlikni  o n g g a   a n c h a   h arak atlar  bilan  chiq adigan 
mental ja r a y o n l a r  sifa tida belg ilay d i.
" P s ix o a n a l iz g a   kirish 
b o ’y ic h a   m a ’ru z a la r" d a   (1 8 1 5 - 1 9 1 7 )  aytilganlam i 
tu s h u n ish g a  y o r d a m   berad ig an   misol  keltiradi.  M e h m o n   katta  d a h liz d a   (o ngsiz lik)  va 
m e h m o n x o n a g a   ( o n g o ld i)g a   kirm o q ch i.  Biroq  bu  ikki  x o n a   o ‘rtasid agi  koridorda 
qorovul  (s e n z o r)  bor  v a   u  m e h m o n la r n i  tan lab   o 't k a z a d i .  A g a r  m e h m o n   q o ro v u lg a  
yoq m as a,  u  h a y d a b   v uborila di  yoki