Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

H avoda  qotadigan  qurilishbop  ohakka  nisbatan  tcxuik  talablar 
(standart  b o ‘y ich a ).
Ko‘rsatkichlar nomi
Navi
1
2
3
A. 
So'ndirilmagan  kesakvoki  tuyilgan ohak:  quruq
moddaga  hisoblaganda.
Faol  CaO+MgO  miqdori,  %.
a)  qo'shilmasiz  so'ndirilmagan ohakda,  kamida;
85
70
60
b)  qo'shilmali  so'ndirilmagan  ohakda,  kamida.
64
52
—
Kesak ohakda so'ndirilmagan  donalar  miqdori,
%  ko'pi  bilan.
10
20
25
B. 
Kukun  holigacha  so'ndirilgan gidrat ohak:
Quruq  moddaga  hisoblaganda faol  CaO+MgO
miqdori, 
%.
a)  qo'shilmasiz gidrat ohakda,  kamida;
67
55
50
b)  qo'shilmali  gidrat  ohakda,  kamida.
50
40
30
Gidrat ohakning  namligi, 
%
  (nam moddaga
hisoblaganda),  ko'pi  bilan.
5
5
5
To'yish  darajasi,  %.
063raqamli  elakdagi  qoldiq.  ko'pi  bilan.
2
2
2
009  raqamli  elakdagi  qoldiq,  ko'pi  bilan.
10
10
10
O hak xam irining  k o 'p -o z  b o'lishi  faol  C a O + M g O ,  so'n m agan  
d o n alar  v a  kalsiy  oksididan  qancha  borligiga  b o g'liq .  Tarkibida 
C a O O Z   b o 'lgan   m agnezial  va  dolom it  ohakdan  oz  m agnezialli 
(tarkibida  C aO   ko'p)  ohakka  qaraganda  kam   oh ak   xam ir  hosil 
bo'ladi.  Ohak xam irdan qancha hosil bo'lishi asosan zarrachalarning 
so'ndirgandan  keyingi  dispers  —  m aydalik  darajasiga bog'liq.  Kalsiy 
oksidi  m ayda  zarrachalargacha ju da tez so 'n ad i.  H olbuki,  M gO  va 
o 'ta   kuygan  zarralar  un ch alik  tez  so 'n m ayd i.  K alsiy  oksidining 
gil-aralashm alari  bilan  o 'z aro   ta’siridan  hosil  b o 'lgan   m ahsulotlar 
esa  yo  butunlay  so 'n m a yd i,  yoki ju d a   sekin  so 'n ad i.
O haknin g  shirali  yo ki  sh irasiz  b o 'lish i  ham   zarrachalarnin g 
m a y d a lik   d a ra ja sig a   q arab   a n iq la n a d i.  S h ira li  o h ak   asosan  
o 'lc h a m la ri  jih a tid an   kollo id larga  yaqin  ju d a   m ayda  C a (O H ), 
z a rra c h a la rid a n   ta sh k il  to p g an   b o 'lib ,  ta rk ib id a   so 'n m a g a n

---

d o n alar  kam .  Sh irasiz  oh ak   an ch a  d a g ‘ al  so ‘ nadi,  so 'n g a n d a 
talaygin a  d o n alari  p arch alan m ay  q oladi.
1
  kg  kesak  q ayn am a-o h ak d an   olin ad igan   oh ak   xam ir  h ajm i, 
xam ir tayyorlashn ing  texn ologik usullariga  ham   bog'liq.  Bevosita 
kesak  o h ak n i  m o ‘ l  suv  quyib  so 'n d irish   yoki  k u k u n -o h ak k a 
k o 'n gild ag id ek   xam ir  hosil  b o 'lg u n ich a  suv  quyib  turish  y o 'li 
bilan  o h ak   x a m ir  olish  m um kin.  T arkib i  jih a tid an   ikkalasi  ham  
bir  xil  b o 'la d i.  B iro q   odatda  kesak  ohakni  so 'n d irg an d a  ku ku n - 
oh akn i  so 'n d irg an d agiga qaragan da  an ch a  k o 'p   ohak  xam ir hosil 
b o 'lad i.  B o sh q a bir xil  sharoitlarda  bu  hajm lar nisbati  5 :3   b o 'lad i. 
G a p   sh u n d ak i,  m o 'l  suv  bilan   so 'n d irg a n d a   zarrach alarn in g 
m ayd alan ish   darajasi  x iy la  yuqori  b o 'la d i.  C h u n o n ch i,  kuku n - 
o h a k   z a r r a s in in g   o 'r t a c h a   o 'lc h a m i 
6— 10
  m k  b o 'ls a ,  sut 
holatigacha so'ndirilganda  1  mk bo'ladi.  Oz suvqu ygan d a,  aftidan, 
so 'n d irish   m ahsu loti  bir  o z  kuydirib  yu b orilsa  k erak 1.
K esak  q ayn am a-oh ak  b o 'laklarin in g o 'lch am i  k o 'p in ch a  ohak 
xam ir  m iqdori  (shuningdek,  so 'n ish   tezligi)ga  katta  ta ’sir  qiladi. 
Q aynam a donalari ancha mayda bo'lsa, so'ndirganda nisbatan dispers 
m ahsulot  hosil  b o 'lad i  va  bu  jarayo n   tezlashadi.  D on alarin ing 
o'lch am lari 
10
 mm gacha bo'lgan  so'ndirilm agan ohakdan ko'proq 
v a yuqori sifatli  ohak  xam iri  chiqadi.