Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

21.  Havoda  qotadigan  ohakning  qotishi, 
xossalari  va  ishlatilishi
Ohak qotayotganida ro‘y beradigan jarayonlar. 
Shuni ta ’ kidlab 
o 'tish   k era k k i,  s o 'n d irilg a n   o h ak   q o ta y o tg a n id a   q u rilish b o p  
qorishm a tarkibiga kiradigan ohak xamirining plastik holatidan qattiq 
(xam ir,  toshdek qotadigan)  holatga o'tishi faqatgina tegishli  quruq 
havo sharoitid a  ro 'y   beradi.
O hak  xam iri  bir  qan cha  om illar,  chun on chi,  suvning  bug‘ - 
lanishi va kalsiy gidroksidining kristallanishi  natijasida qotadi.  N am i 
qoch ish i  bilan  kalsiy  gidroksidining  m ayda  zarrachalari  o 'zaro  
yaqinlashadi  va  q o 'sh ilib ,  kristallar  hosil  qiladi.  Suvi  bug'langan 
sayin  kristallar tobora  k o 'p ay a boradi,  keyin  ular o 'z aro  chatishib, 
ohak  xam iri  m assasiga  sanchilgan  m ustahkam   kristall  o 'sim taga 
aylan ad i.
K arb o n lash ish   ham   o h ak   xam irin in g  m u stah k am lan ish iga 
yo rd am   berad i:  oh ak   nam   b o 'lsa ,  havodagi  karbonat  angidritni 
o 'z ig a   tortadi  va  quyidagi  reaksiya  b o 'y ic h a   kalsiy  karbonatga 
aylan ad i:
C a ( 0 H )
2
+ C 0
2
+ n H
2
0 = C a C 0
3
+ ( n + 1 )H
2
0 .
O hak  q orishm alar  odatda  unchalik  chuqur  karbonlashm aydi: 
bir necha  oyda  ko'pi  bilan  5 — 7  mm ga  boradi.  Bunga sabab,  ohak 
xam iri  yuzasida  hosil  b o'lad igan   C a C 0
3
  pardasi  karbonat  angidrit 
gazining  kalsiy gidroksidiga singib  borishiga  k o'pro q  to'sqinlik qila 
boshlaydi.  Shuni  nazarda  tutib,  xulosa  qilish  m um kinki,  kar­
bonlashish  ohak  xam iri  qota  boshlaganda  qurish  jarayo n i  m us- 
tah kam ligiga  kam   ta ’sir  ko'rsatadi.  Shun ing  uchun  ham   ohak 
xam iridan   ishlangan  buyum larning  qotishi  uchun  qulay  o ch iq -

---

quruq  havo  sharoitlarini  yaratib  berish  (buning  uchun  m usbat 
harorat  va  atrofdagi  m uhit  sal  nam   b o'lishi)  kerak.
Ohak  qorishm a  yuzasida  kalsiy karbonat  angidrit  pardasi  hosil 
b o ‘ ladi,  bunda  buyum larning  suvga  chidam liligi  yanada  oshadi. 
Kalsiy gidroksidi suvda ju da yaxshi  (1  litrda  1,3  gram m gacha)  eriydi 
(holbuki,  kalsiy  karbonat  angidritining  eruvchanligi  bundan  40 
baravar  kam ,  y a ’ ni  1  litr  suvda  k o 'p i  bilan  0,03  g  eriydi).
S o 'n d irilm agan   tuyilgan  o h ak   so'ndirilgan  ohakka  nisbatan 
b irm u n c h a   b o sh q ach a  tartib d a  qo tad i.  U n in g   kuku ni  su vd a 
qorilganida  nisbatan  tez  quyuqlashib,  tez  qotadigan  plastik  ohak 
xam iri  hosil  b o 'lad i.  Bu  ja ra yo n lar  fizik-kim yo viy  tabiati  bilan 
gidravlik v a gips b og'lovch i  m oddalar qotayotganda  ro‘y beradigan 
jarayo n larga  o 'xsh ab   ketadi.  A k ad em ik   A .A .  B ayk ov  (R o ssiya) 
ta ’ lim otiga  k o 'ra,  bu jarayo n lar quyidagi  ch izm a  b o 'y ic h a   d avom  
etadi:  erish  —  kolloidlanishi  —  kristallanish.
K alsiy oksidiga suv tegishi  bilan  eriydi  va to'yingan  eritm a  hosil 
qiladi.  Shu  birlan  birga,  C aO   ham   gidratatsiyalanadi.  T o 'yin g an  
C aO   eritm asi  C a(O H ),  ga  nisbatan  darhol  o 'ta  to'yinib  qoladi, 
chunki  C aO  ga nisbatan  C a(O H ),  kam  eruvchan. A n a  shunday o 'ta 
to'yingan   eritm adan  C aO   ning  to'yingan   eritm aga  m os  konsen- 
tratsiyasi  hosil  b o 'lg u n ich a  qattiq 
m odda ajralib chiqa boshlaydi.
K alsiy  gidroksidi  to'yingan   e ri­
tm adan  m ayd a-m ayd a  kolloid  z a r­
rachalar ko'rin ish id a ajralib  chiqadi.
Bu  zarrachalar  plastik  xossalar  tu - 
fayli aralashm a zarrachalari  orasidagi 
ishqalanishni  kam aytirib,  ohak  x a ­
m iri  (yoki  qorishm abop  aralashm a) 
ning nihoyatda plastik bo'lib qolishiga 
yordam   beradi.
O haknin g  gidratlanuvchi  yangi 
zarrachalari  suvni  shim ib  olishi  va 
xam ir  haroratining  ko'tarilishi  n ati­
jasida tezda o'ta to'yingan eritma  hosil 
b o 'lad i.  H arorat  oshishi  bilan  o h a k ­
n in g   e r u v c h a n lig i  k a m a y a d i  ( 7 -  
rasm ).  H o lb u k i,  k o 'p g in a   b o sh q a
Harorat,  daraja.
7-rasm. Ca(OH)2 va CaO lar- 
ning haroratga qarab 
eruvchanligi:
/ - C a O ;   2—C a(O H )3.

---

b o g'lo vch i  m oddalarning eruvchanligi  esa,  aksincha,  ortadi.  Ohak 
xam iri  C a O   gid ratatsiyalan ayotgan id a  ajralib  ch iqad igan   issiq 
hisobiga  qiziydi.  G id ratatsiyalan ayotgan   ohak  zarrachalari  suvni 
shim ishi  aralashm anin g  tezda  va  tobora  ko‘ proq  zichlashishiga 
yordam   beradi.  So'n dirilgan   ohak  qotayotganda  bunday bo'lm aydi. 
C hunki uning xam iri  nihoyatda sersuv bo'ladi.  Undagi  suv esa faqat 
bug'lanish  hisobigagina  ajralib  chiqadi.
S h u n d ay  qilib,  so'n d irilm agan   tuyilgan  ohak  xossalari  tufayli 
qorishm a tezda suvsizlanadi,  y a ’ ni  qotadi.
K ey in c h alik  so'n d irilm agan   tuyilgan  ohakning qotish jarayon i 
so 'n d irilgan   ohakning  qotish jarayo n id ek   davom   eta  beradi.
Shun i  t a ’ kidlash  kerakki,  so'n d irilm agan   tuyilgan  ohakdan 
fo yd alan ayotgan d a  su v-o h ak   nisbati,  y a ’ ni  ohak  yoki  qorishm a 
tayyorlash  uchun   olingan  ohak  og'irligiga  nisbatan  foiz  hisobida 
(yoki  ulushda)  qan cha  suv  quyilishi  alohida  aham iyatga  egadir. 
Q ancha suv solinishi  aniq  belgilab olingandagina tuyilgan  qaynam a 
gidratatsion   qotishining  ijo b iy  xossalaridan  yaxshi  foydalanish 
m um kin.  O hak  xam iri  hosil  qilish  uchun  yetarli  suv  quyilsa,  q o ­
rishm a tez suvsizlanm aydi  va u  qotm aydi.  C aO  gidratatsiyalanishi 
uch un   z a ru r  m iq dord an   1 , 5 — 2  b aravar  (m isol  u ch u n ,  ohak 
o g'irligid an   60—70% )  k o 'p   suv  solinsa,  ohak  xam iri  ju dayam  
qizib  va  obdan  b u g 'lan a  b osh laydi;  ajralib  chiqayotgan  b ug' jadal 
zichlashayotgan  aralashm ani  buzadi.
T a jr ib a   sh u n i  k o 'r s a td ik i,  suv  o h ak   n isb ati  1 0 0 — 15 0 %  
atro fid a  b o 'lg a n d a   gid ratatsio n   qotish  eng  yu ksak   sam ara  bilan  
n a m o y o n  b o 'la d i  (oh ak  sifatig a  q arab ).  M ag n ezial  v a   d o lo m itli 
o h ak   yo k i  tark ib id a  gil  aralash m a lari  k o 'p i  b ilan   3%   b o 'lg an  
o h ak to sh lard an   o lin g an   o h ak   kam ,  sh iralisi  esa  k o 'p   m iq dorda 
suv  talab  q ilad i.  B irin c h isin in g   m iqdori  10 0 %   atro fid a  b o 'lsa , 
ik k in c h isin ik i  15 0 %   dir.