Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

1 Lckin,  ohak kukun holigacha yaxshi  so'ndirilgan  va  sof so'ndirilgan  ohak 
bir  necha  kun  suvda  bo'lsa,  dcyarli  kesak-ohak  ishlatgandagicha  ohak  xamir 
olinishi  mumkin.

---

M asalan,  quruq sharoitlarda  foydalanayotganda  1  va  II sin f binolari 
uchun  q o ‘ shilm a  v a  sem entning  eng  k o ‘ p  vazn  nisbati  3 :1   gacha 
b o 'lish i  m um kin  [C a (O H
)2
  g a  nisbatan  hisoblaganda].  I l l   sin f 
binolari  uchun  zarur m arkadagi  qorishm aga  yetarli  m iqdordagina 
bo 'lad i.  N a m  sharoitlarda bino  quravotganda ohak-sem ent  nisbati 
b inolarn ing  sinfiga  qarab  0 ,6 :1  va  0 ,7 5 :1  dan  oshm asligi  kerak. 
O hak  m iqdorini  ham   ana  shundan  oshirm aslik  kerak.  A ks  holda, 
beton  konstruksiyasining  suvga  chidam liligi  va  barqarorliligiga 
putur  yetkaziladi.
O h ak n in g  c h o ‘ k ish i,  O h ak   q o tay o tg an d a  a n c h a g in a   suvi 
yo 'q o la d i,  natijada  ohak  zarrachalari  orasidagi  suv  kam ayad i, 
zarrach alar  bir-biriga  yaqinlashadi  va  qotayotgan  ohak  xam iri 
c h o'k ad i.
Su v  m ahsulot  kesim i  b o 'y ich a   bir  xild a  b u g'lan m ayd i.  Y u za 
qatlam lari  tezroq  quriydi  va  ch o 'k ish   hodisalari  tufayli,  ichki, 
hali  namiqmagan  o'zagini siqa boshlaydi.  Oqibatda buyum ning yuza 
qatlam larida  ichki ch o'zu vch i zo'riqishlar paydo b o 'lad i va buyum  
darz  ketadi.
K a m ro q   c h o 'k ish i  va  darz  k etm asligi  u ch u n   o h ak   xam iri 
«sof»  h o ld a  ish latilm ay d i.  O hak  xam iri  m in eral  to 'ld irg ic h la r 
b ilan   b irg alik d a  q o rish m a  va  b eto n   tariq asid a  ish latilad i.  T o 'l ­
d irg ich lar  a ralash m a d a  c h o 'k ish ig a   to 'sq in lik   q ilad ig an   m u s­
tahkam   skelet  h osil  qiladi.  Sh irali  oh ak  ch o 'k u v ch a n ro q   b o 'la d i. 
S h u n in g   u ch u n   to 'ld irg ic h la r  bilan   ilo ji  b o ric h a   y a x sh iro q   su- 
yu ltirilish i  zarur.
T o 'Id irgich   ishlatish  ham   texnik,  iqtisod iy  aham iyatga  egadir. 
B u n d a oh ak  tejaladi,  qorishm a va beton tannarxi  arzonlashadi.
Q orishm aga qan cha  ohak sarflash  k o 'p  jihatdan  to 'ld irgich lar- 
ning  dona  tarkibiga,  y a ’ ni  d onalarnin g  yirikligi  v a   u lar  orasidagi 
bo'shliqlar hajm iga bog'liq.  Q orishm ada ohakning roli qum zarralari 
orasidagi  ham m a  b o 'sh liq lam i  to'ld irish  va  u larni  yupqa  xam ir 
qatlam i  bilan  qam rab  olishdan  iborat.  K eragidan   o rtiq ch a  ohak 
solinsa,  ch o'k ish   darzlari hosil b o'lishi  m um kin,  ohak kam  solinsa, 
qorishm a yaxsh i yoyilm ayd i va un ch alik  m ustahkam  b o 'lm ayd i.
T o 'ld irg ic h la m in g   kavaklanuvchanligi  undagi  yirik  va  m ayda 
d o n alar nisbati bilan  aniqlanadi.  O ptim al tarkibdagi qum  zarralari 
orasidagi  kavaklar  ohak  zarralaridan  b ir  n echa  b o r  katta  b o 'lad i. 
Shun ing  u ch u n   ham   qulay jo ylan u vch an   qorishm a  ishlash  uchun

---

k o 'p   o h a k   s a rfla n a d i.  O h ak   sa rfin i  k a m a y tirish   m aq sa d id a  
to'ldiruvchi q o 'sh ilm alar solinadi.  O hak zarralariga qaraganda  kam 
dispers  b o 'lgan ligi  uchun  qo 'sh ilm alar  to 'ld irg ich   orasidagi  yirik 
kavaklarni  to 'ld irad i.
A yn iq sa  tuyilgan  ohaktosh bu jih atd an   yaxshi  natija beradi.  U 
o h a k   b ila n   r e a k s iy a g a   k iris h ib ,  C a C 0
3
 
C a (O H ), 
n H 20  
kom pleks  b irik m a  hosil  qiladi  va  shu  bilan  qorishm a  m ustah­
k a m lig in in g   k a m a y is h ig a   y o 'l  q o 'y m a y d i.  O h ak tosh   b o 'ls a  
q o tay o tg an   m ah su lo td a  C a C 0
3
  k rista lla rin in g   hosil  b o 'lis h i 
ja r a y o n in i  t e z la s h tir a d i:  C a C 0
3
  n in g   m a y d a   z a r r a c h a la r i 
k rista lla n ish   m a rk a z la ri  k u rtak lari  h iso b la n a d i.  O h ak  b ilan  
ohaktosh  aralash m asin i  m ayda  tuyish  m ahsuloti  karbonat  ohak 
deb  atalad i.  U n d a   C a C 0
3
  vazn an   4 0 —60%   b o 'lish i  m um kin. 
Q an ch a b o 'lish i  kerakligi  karbonat  oh ak d a  fao l  C a O + M g O   dan, 
quruq  m o d d ag a  h isoblagand a  kam id a  30 %   b o 'lish i  lo zim ,  degan 
shartga  asosan   b elg ilan ad i.  Stan dart  m ayd a  tuyish  darajasi  va 
so 'n ish   tezligi  b o 'y ic h a   o d d iy o h akka  nisbatan  q an d ay talablarni 
q o 'y s a ,  k arb o n at  o h a k k a   n isbatan   h am   xu d d i  an a  sh u n d ay 
talab larn i  q o 'y a d i.