Mexanikaning fizik asoslari. Mezanik tebranishlar


Masala yechish bo’yicha namunalar



Download 0,72 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/2
Sana31.12.2021
Hajmi0,72 Mb.
#206432
1   2
Bog'liq
1-amaliy mashgulot (sirtqi)fizika

Masala yechish bo’yicha namunalar 

 

1-MASALA. 

Paroxod 


  punktdan   punktga  

 

     km/h tezlik bilan, 



qaytishda  esa 

 

 



      km/h  tezlik  bilan  harakatlanadi.  1)  paroxodning 

o’rtacha tezligini; 2) daryoning oqim tezligini toping. 

 

Berilgan:   

 

 



     km/h 

 

 



     km/h 

 

 



   

 

     



Yechilishi: 

O’rtcha  tezlikni  topamiz,  buning  uchun  paraxodning 

jami bosib o’tgan yo’lini shu yo’lni bosib o’tish uchun 

ketgan vaqtga nisbatini olamiz: 

 ̅         

 

  



   

 

  



   

 

   



 

          

  

  

   



 

   


 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

  

 

 ̅  

 

  



 

  

 



  

 

 



 

 

 



 

 

 



  

 

 



 

 

 



   

 

  



 ̅                

Daryo  oqimining  tezligini  quyidagi  tenglamalar  sistemasidan 

topamiz: 

{

    ( 



   

   


  

 



   

 

 



 

    ( 


   

   


  

 



   

 

 



 

  {


   


   

  

)    



 

   



   

  

)    



 

   


  

 

 



 

   


 

 

  



 

 

  



          

2-MASALA. 

0.5 kg massali jism shunday to’g’ri chiziqli harakatlanadiki, 

u  o’tgan     yo’lning     vaqtga  bog’lanishi                 

 

    



 

 

1-amaliy mashg’ulot 




2

 

t.me/tdtu_fizika 



tenglama  bilan  berilgan,  bunda 

       m/s

2

  va 


       m/s

3

.  Harakatning 



birinchi  sekundining  oxirida  jismga  ta’sir  qilgan  kuchning  kattaligi 

topilsin. 

 

Berilgan:   

            

      m/s

2

 



      m/s

3

 



      s 

Yechilishi: 

Ma’lumki,  tezlanish  jism  o’tgan  yo’lning  vaqtga 

bog’lanish  tenglamasi  yoki  funksiyasidan  vaqt 

bo’yicha  olingan  ikkinchi  tartibli  hosilaga  teng. 

Nyutonning  II  qonunidan foydalangan  holda  masala 

yechimi quyidagicha: 



 

     


   

 

  



(

 

  



(           

 

    



 

))             

 

          (        )  



 

         

 

3-MASALA. 

5  sm  uzunlikdagi  ipga  bog’langan  50  g  massali  tosh 

gorizontal  tekislikda  aylana  chizadi. Toshning  aylanish  chastotasi  2  ayl/s 

ga teng bo’lsa, ipning taranglik kuchini toping. 

 

Berilgan:   

 

           



          

          



Yechilishi: 

Ipning  taranglik  kuchi  toshga  ta’sir  qiluvchi  og’irlik 

va  markazdan qochma kuchlar natijaviysiga teng. Bu 

kuchlar  vektori  o’zaro  tikligi  sababli,  taranglik 

quyidagicha bo’ladi: 

 

 

     



    √(  )

 

  (



 (    )

 

 



)

 

   √ 



 

  (  


 

 

 



 )

 

  



 

            

 

4-MASALA. 

Bir  jinsli  sterjen  o’zining  yuqori  uchidan  10  sm  oraliqdagi 

nuqtadan  o’tuvchi  gorizontal  o’q  atrofida,  vertikal  tekislikda  kichik 

tebranma  harakat  qiladi.  Sterjenning  uzunligi 

         m  bo’lsa,  uning 

tebranish davri topilsin. 

 



3

 

t.me/tdtu_fizika 



Berilgan:   

           

        m 

Yechilishi: 

Fizik  mayatnikning  tebranish  davrini  topish  uchun, 

dastlab  Shteyner  teoremasi  yordamida  sterjenning 

osilish  nuqtasiga  nisbatan  inersiya  momentini 

topamiz: 

 

     



     

 

    



 

 

  



 

  

    



 

  

 



      √

 

   



    √

  

 



       

 

   



  √

 

 



     

 

    



                      

 

 



5-MASALA. 

Nuqta  garmonik  tebranadi.  Tebranishlar  davri  2  s, 

amplitudasi 

   mm, boshlang’ich fazasi nolga teng. Nuqtaning muvozanat 

vaziyatidan 25 mm siljigan paytdagi tezligini toping. 

 

Berilgan:   

      s 

       mm 

       mm 

 

 



 

    


Yechilishi: 

Dastlab  tebranish  tenglamasini  topamiz,  keyin 

nuqtaning  muvozanat  vaziyatidan  yarim  amplituda 

vaziyatga  yetib  borish  vaqtini  topib,  natijani  siljish 

tenglamasidan olingan vaqt bo’yicha birinchi tartibli 

hosiliga qo’yamiz: 

      

 

                                 



  

  

 



                                             

 

   



  

  

 



 

  

(         )                                      



 

 

6-MASALA. 

10  g  kislorod 

      harorat  va  3  atm  bosimda  turibdi.  U 

o’zgarmas bosimda qizdirilgandan so’ng kengayib, 10 l hajmni egallaydi. 

Gazning  1)  kengaydan  oldingi  hajmi,  2)  kengaygandan  keyingi  harorati, 

3)  kengayishdan  oldingi  zichligi  va  4)  kengayishdan  keyingi  zichligi 

topilsin. 

 



4

 

t.me/tdtu_fizika 



Berilgan:   

           

              

 

 



         

           

 

 

        



            

Yechilishi: 

Masaladagi  barcha  kattaliklarni  topishda  ideal  gaz 

holat tenglamasidan foydalanamiz: 

 

    



 

 

           



 

 

 



 

 

  



 

 

       



 

          

 

 

  ,  



 

   


 

 

  ,  



 

   


    

 

 



             

 

 



  

 

 



 

 

 



       

 

          



    

 

 



             

 

 



 

  

  



        

 

       



  

 

 



       

 

    



  

 

 



  

 

MUSTAQIL YECHISH UCHUN MASALALAR 



 

1.  Samolyot  havoga  nisbatan 

 

 

              tezlik bilan uchmoqda. 



G`arbdan  sharqqa  tomon 

 

 



          tezlik  bilan  shamol  esib  turibdi. 

Samolyot  Yerga  nisbatan  qanday  tezlik  bilan  uchishi  va  1)  janubga,  2) 

shimolga,  3)  g`arbga,  4)  sharqqa  siljishi  uchun  meridianga  nisbatan 

qanday burchak tashkil qilib uchishi topilsin. 

 

2.  Jismning  bosib  o`tgan  yo`li 



   ning    vaqtga  bog`liqligi              

  

 



  tenglama  orqali  berilgan,  bunda 

                    va     

      

 

⁄ .  Jism  harakatining  birinchi,  ikkinchi  va  uchinchi  sekund 



oralig`idagi o`rtacha tezligi va o`rtacha tezlanishi topilsin. 

 

3.  Tekis  sekinlanib  aylanayotgan  g`ildirak  tormozlanish  natijasida 



         davomida  o`zining  tezligini               dan              

gacha  kamaytirdi.  G`ildirakning  burchak  tezlanishi  va  bu  minut  ichidagi 

aylanishlar soni topilsin. 

 

4. Jism  qiyaligi  gorizont  bilan 



 

 

  bo`lgan tekislikda  yotibdi. 1) Jismning 



qiya tekislikda sirg`ana boshlashi uchun ishqalanish koeffitsiyenti qanday 

chegaraviy qiymatga ega bo`lishi kerak? 2) Agar ishqalanish koeffitsiyenti 

0,03 bo`lsa, jism qanday tezlanish bilan sirg`anadi? 3) shunday sharoitda 

jism 


      yo`lni qancha vaqtda o`tadi? 4) Shu       yo`lning oxirida 

jism qanday tezlikka erishadi? 

 



5

 

t.me/tdtu_fizika 



5.  Ipga  osilgan 

      og`irlikdagi  yuk    

 

  burchakka  og`diriladi.  Yuk 



muvozanat vaziyatidan o`tayotganda ipning taranglik kuchi topilsin. 

 

6. 



           radiusli  bir  jinsli  diskning  gardishiga  urinma  ravishda 

            o`zgarmas  kuch  ta`sir  qiladi.  Aylanma  harakat  qilayotgan 

diskka 

 

    



     

 

  ishqalanish kuchining momenti ta`sir qiladi. Agar 



disk  o`zgarmas 

              

 

⁄   burchak  tezlanish  bilan  aylanayotgan 



bo`lsa, diskning og`irligi topilsin. 

 

7. Nuqta garmonik tebranadi. Tebranishlar davri 



   , amplitudasi      , 

boshlang`ich fazasi nolga teng. Nuqtaning muvozanat vaziyatidan 

      

ga siljigan paytdagi tezligini toping. 



 

8.  Nuqtaning  harakat  tenglamasi 

       

 

 



   ko`rinishida  berilgan. 

Maksimal tezlik va tezlanishlarga erishiladigan vaqt paytlarini toping 

 

9.  Ballonda 



  

 

    



 

  bosimli

       gaz  bo`lgan.  Ballonda  bosim 

        


 

    


 

  ga  teng  bo`lishi  uchun  ballonda  qancha  miqdor  azotni 

olish kerak? Azotning temperaturasi o`zgarmas deb hisoblansin. 

 

10. 



     hajmli  yopiq  idishda         bosim        temperaturali  azot  bor. 

Isitilgandan  keyingi  idishdagi  bosim

        gacha  ko`tarilgan.  1) 

Isitilgandan  keyingi  azotning  temperaturasi,  2)  azotga  berilgan  issiqlik 

miqdori topilsin. 

 

 



Download 0,72 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish