Maxsus pedagogika

Savol  va  topshiriqlar
1. Axloq deganda nimani tuslumasiz?
2.
  Axloqiy  tarbiyaning  aqli  zaif  bola  shaxsini ng  shakllanishidagi  ahamiyati 
nimadan  iborat?
3.
 Axloqiy tarbiya tamoyillarini  aytib  bering.
4.
  Axloqiy  tarbiyani  qanday  yo'llar  bilan  amalga  oshirish  mumkin?
5.  Sharq  mutafakkirlarining axloqiy  tarbiya  haqidagi  qanday asarlarini bilasiz?
Yordamchi  maktablarda  mehnat  tarbiyasi
Y o rd am ch i  m aktablardagi  m eh n at  tarbiyasi  n u q so n li  b o lala rn i 
m e h n a t  faoliyatida  tarb iyalash   m ajm uasid ir,  d eyiladi  defek tolo gik  
lug‘atda.  Hozirgi  davrda  m ehnat  tarbiyasi  boshqa tarbiya turlaridan  har 
taraflam a  ustunligi  bjlan  ajralib  turishi  kerak.  M axsus  m aktablardagi 
m eh n at  esa  alohida  tashkil  etilishi  lozim.  C hunki  m eh n at  faoliyatida 
nuqsonli  bolalardagi  psixofizik  yetishm ovchiliklar k o ‘p ro q  tuzatiladi  va 
b a rta ra f  e tila d i.  M e h n a t  ja ra y o n la ri  y o rd am c h i  m ak ta b   b o lalarin i 
atroflicha  rivojlantirish  va  hayotga,  m ehnatga  tayyorlashning  asosidir. 
Bu  m aktablardagi  m ehnat  tarbiyasining vazifalari o ‘quvchilarni  m ehnat
147

---

malakasi va ko ‘nikmalari bilan qurollantirish,  m ehnatga m uhabbat ruhida 
tarbiyalash,  ularda jam o a  hislarini  tarkib  toptirish  va  xulq  m e’yorlarini 
shakllantirishdan  iborat.  M axsus  m aktablardagi  m ehnat  tarbiyasi  turli 
faoliyatlarda: o ‘quv, maishiy va ijtimoiy m ehnatda amalga oshirib boriladi. 
Bu  m ehnat  turlarining  barchasi  bir-biri  bilan  uzviy  bog‘liq  b o ‘lib,  har 
biri o ‘ziga xos xususiyatlarga ega.  0 ‘quv m ehnatida o ‘quvchilar m ehnatda 
kerak b o ‘ladigan bilim larni egallasalar,  m aishiy m ehnatda oddiy, sodda, 
tushunarli  m ehnat  turlari  bilan  tanishadilar.
N u q so n li  bo lalarn i  tarb iy alash d a  ijtimoiy  foydali  mehnat  katta 
aham iyatga ega.  Bularga o ‘z - o ‘ziga xizm at qilish,  turli  k echalar tashkil 
etish  va  o ‘tkazish,  k o ‘rgazm alar, 
tan lo v lar, 
m ak tab n i 
o b o d o n - 
lashtirish  ishlari,  hosilni  yig‘ishtirib  olish,  to 'g ara k   ishlari  va  boshqa 
q a to r  m eh n at  turlari  kiradi.  Bu  m eh n at  turlari  m azm u nin ing   turli- 
tu m a n lig i  n u q so n li  b o la la rn in g   keng  h a jm d a   bilim   egallash larig a 
im koniyat  yaratadi.  M axsus  m aktablardagi  m eh n a t  tarbiyasi  ishlab 
chiqarish m ehnatlarida sam arali  natijalar beradi.  M eh nat orqali bolalar 
tu rli  fanlarga  oid  nazariy  bilim lar  olish  bilan  birga,  ularda  shaxsiy 
sifatlar  shakllanib  borishi  asosida  m ehnat  davolash  vazifalarini  ham  
o ‘taydi.  B arch a  m eh n a t  jara y o n la rid a g i  x a tti-h a ra k a tla r  o q ib atid a 
fiziologik jaray o n lar  yaxshilanib  boradi,  ruhiyatga  ijobiy  t a ’sir  etadi. 
U larning  irodaviy  sifatlarini  shakllantiradi. 
U lar  faoliyatiga  ta sh ­
kiliy  m a ’no  b erad i,  asosiysi,  m e h n a t  tufayli  aqli  z a if  b o la la r  o ‘z 
k a sallik larig a   o id   fik rla rd a n   c h a lg ‘iy d ilar.  L ek in   b u n d a   m e h n a t 
topshiriqlari  bolalar kasalligi  darajasiga,  xususiyatlariga  qarab  berilishi 
kerak,  shundagina yaxshi natijalarga erishish  m um kin.  Pirovard-natijada 
m axsus  m a k ta b la rn i,  x u su sa n ,  y o rd a m c h i  m a k ta b la rn i  tu g a tg a n  
bolalar turli  tashkilotlarga  ishga joylash ad ilar  (S.Sh.A ytm etova.  1986).
Tajribalar  ham da  ilmiy  izlanishlarning  k o ‘rsatishicha,  yordam chi 
m aktab o ‘quvchilari  m ehnat faoliyatining turli jabhalarida muvaffaqiyatli 
ishtirok etishlari m umkin. Jam oa bo'lib m ehnat qilish asosida o'quvchilar 
aqliy,  estetik,  jism oniy  rivojlanib,  ularning  dunyoqarashlari,  axloqiy 
s ifa tla ri,  x a ra k te ri  sh a k lla n ib   b o rad i.  Aqli  z a if  b o la la rn i  m e h n a t 
tarbiyasisiz  korreksion  rivojlantirishni  tasavvur  etish  m um kin  emas. 
Y ordam chi  m aktablarda  m ehnat  tarbiyasini  am alga  oshirishda  m ehnat 
h aq id a  suhbatlar,  ayrim   m ehnat jam oalari  haqida  hikoya  qilib  berish, 
m a s h h u r ,  ilg ‘o r   k is h ila r   t o ‘g ‘ris id a   m a ’lu m o t  b e r is h ,  q is h lo q  
m ehnatkashlari  haqida savol-javoblar tashkil etish yaxshi natijalar beradi. 
T urli  m avzularda qiziqarli suhbatlar o ‘tkazish  aqli zaif bolalardagi  qator 
salbiy  sifatlarning  t o ‘g ‘rilanishiga  olib  keladi.  «Barcha  kasblar  kerak», 
«B izning   reja la rim iz   —  bizn ing   sevgan  ishim iz»,  « B archa  m e h n a t 
faxrlidir»,  « 0 ‘sim liklarni asrang»,  «N onni tayyorlash jarayoni» va boshqa 
m a v z u la r  b o la la r  to m o n id a n   sevib  o ‘rg an ilad i.  «Ishlab  c h iq a rish
148

---

korxonalariga sayohat uyushtirish orqali  m aktab m ehnat  ustaxonalaridagi 
m eh n a tg a   b o sh q a c h a   m u n o sa b a td a   b o 'la d ila r» ,—  deb  t a ’kidlaydi 
Ya.Ya.Karvalis.
Dem ak,  sayohat  faqat  tom osha  uchun  o'tkazilmaydi,  balki  bolalarda 
ijtimoiy ongni shakllantirishga ham  xizmat qilar ekan.  Buning uchun maxsus 
tayyorgarlik  ishlari  olib  boriladi.  Turli  korxonalarga,  jam oa  xo‘jaliklariga 
ekskursiyalar uyushtirish asosida aqli zaif o ‘quvchilarda  o ‘ziga xos ishonch 
hosil qilinadi.  Hayotda asosiy narsa — vijdonan m ehnat qilish kerak, degan 
fikr paydo  bo ‘ladi.  M ehnatdagi  yutuqlar uchun  berilgan turli  mukofotlar, 
tanqidiy  surat  ko ‘rish  asosida  yordam chi  maktab  o'quvchilari  qanday 
yashash,  ishlash  kerakligi  haqida  o ‘ylay  boshlaydilar.  H ar  bir  sayohat 
oxirida  yakuniy suhbat  o ‘tkaziladi.
Y ordam chi  m aktablardagi  m eh n a t  tarbiyasini  am alga  oshirishda 
q o ‘l m ehn ati  natijalarini  nam oyish etuvchi to ‘garak ishlari ham  m uhim  
aham iyatga  ega.  Bu  to ‘garaklarga  qatnashish  orqali  aqli  z a if bolalarni 
tarbiyalash,  hayotga  tayyorlash  yaxshi  natijalar  beradi.  Y o rdam chi 
m ak tab lard ag i  m e h n a t  o rq ali  b o lala rd a   kasbga  tay yorg arlik ,  kasb 
tanlashga  havas  uyg‘otib  boriladi.  Y ordam chi  m aktablardagi  m ehnat 
ta ’limi  orqali  o ‘quvchilarni  milliy  hunarm andchilikka oid  kasb-hunarga 
tayyorlash,  hozirgi  zam on  sanoat  va  qishloq  xo'jalik  ishlab  chiqarishi, 
q u rilis h ,  tr a n s p o r t,  x iz m a t  k o 'r s a tis h   s o h a sin in g   a so sla ri  b ila n  
ta n ish tirish   orqali  esa  o ‘q u v c h ila rd a   k o ‘p  q o 'lla n ila d ig a n   o ‘lchov 
a s b o b -u s k u n a la ri  b ila n   ish la sh   k o ‘n ik m a la ri  h am   ta rb iy a la n a d i. 
0 ‘quvchilarda um um iy  ish  m adaniyati,  o ‘z ish  o ‘rnini tashkil eta bilish, 
ish  qurollarini  ham isha tartibli  hold a saqlash,  ish vaqti va m ateriallarni 
tejash, jam o a m ehnatini  uyushtira bilish,  qiyinchilik tug‘ilganda yordam  
k o ‘rsatish  kabi  shaxsiy  sifatlar  sh ak llan tirilad i.  T a ’lim ning  unum li 
m e h n a t  b ilan   b irla sh tirilish i  n a tija sid a   aqli  z a if  b o la la rn in g   kasb 
tanlashiga  sharoit  yaratiladi.
Y ordam chi  m aktablardagi m ehnat tarbiyasi m aqsad asosida,  sistemali 
tarzd a  olib  boriladi.  H ozirgi  zam o n   yordam chi  m aktabida  m ehnat 
tarbiyasining o ‘ziga xos izchil tizimi tarkib topgan.  Bular birm uncha oddiy 
m eh n a t  tu rlarid an   boshlanib,  borg an   sari  m urakkablashib  boruvchi 
m ehnat  turini  o ‘z  ichiga  oladi.
Psixologlar  fikricha,  aqliy  m eh n at  bola  uchun  eng  og‘ir  m ehnat 
ekan.  C hunki bu m ehnat  boladan  aqliy zo‘r berishni talab etadi.  Shuning 
u c h u n   yo rd am ch i  m aktablardagi  o ‘quv  m eh nati  b o lalarn in g   qurbi 
yetadigan  darajada  bo‘lishi  kerak.  Aks  holda  ijobiy  ta ’sir  o ‘m iga  salbiy 
ta ’sir etishi  m um kin.  0 ‘quv  m ehnatining bosh  vazifasi  bolalarni  o ‘qishga 
o ‘rgatishdan,  ularni o ‘quv m ehnati  usullari bilan qurollantirishdan  iborat. 
0 ‘quv  m ehnati jarayonida  hosil  qilinadigan  ko‘nikm a  va  m alakalar  aqli 
z a ifo ‘quvchilaming ijtimoiy foydali,  unumli  m ehnatda qatnashishiga ijobiy
149

---

ta ’sir  k o ‘rsatadi,  o ‘quvchilarni  b o ia ja k   m ehnat  faoliyatiga  tayyorlash 
u c h u n   p o y d ev o r  b o ‘ladi.  Ijtim o iy   foydali  m eh n a t  ah am iy ati  an iq  
ifodalangan,  bir  maqsadga  qaratilgan,  ongli,  rejali,  ixtiyoriy  faoliyatdir. 
0 ‘quvchilarning  bajarishi  shart  b o ‘lgan  va  ijtimoiy  dasturlarga  muvofiq 
amalga  oshiriladigan  ijtimoiy  foydali  m ehnat  sinfdan  tashqari  ishlarda 
amalga oshiriladi.
Ijtimoiy foydali m ehnat turli shakllarda tashkil etilishi mumkin.  Bunday 
m ehnat  jarayonlarida  o ‘quvchilarda  m as’uliyat,  ijtimoiy  mulkni  ehtiyot 
qilish,  intizom ,  ijodiy  faollik  kabi  axloqiy  fazilatlar  shakllanib  boradi. 
Bu  m ehnatning  eng  m uhim   xususiyati  shundan  iboratki,  bu  shunchaki 
qilinadigan m ehnat emas,  balki m ehnat faoliyatining h ar bir qatnashchisi 
atrofidagi  kishilar  haqida,  m aktab  haqida  g‘am xo‘rlik  qilishda  nam oyon 
b o ‘ladigan  m ehnatdir.  Turli  ijtimoiy  foydali  m ehnat jarayonida  aqli  zaif 
o ‘quvchilarda  aqliy,  estetik  va  jism oniy  sifatlar  rivojlantirilib  boriladi. 
Y o rd a m c h i  m a k ta b   b o s h la n g ‘ic h   s in fla rid a y o q   b o la la r   m e h n a t 
ish tiro k ch ilari  b o ‘lib  q o lm a sd a n ,  balki  bu  ishlarni  tashkil  etish d a 
0
‘qituvchining  yordam chisi  ham dir.
Ijtimoiy foydali mehnat muntazam olib borilsagina  ijobiy, tarbiyaviy ta’sir 
etadi.  Bu  narsa  ishni  tanlash  bilangina  emas,  balki  puxta  rejalashtirish  bilan 
ham  ta’minlanadi.  Rejada  ijtimoiy  foydali  mehnatning  sanitariya,  gigiyena, 
texnika xavfsizligi qoidalariga rioya qilinadigan holda o‘tkazilishi ham belgilanadi. 
0 ‘z -o ‘ziga  xizmat  ko‘rsatish  ijtimoiy  foydali  m ehnatning  eng  oddiy  va 
ommabop turidir.  Bu mehnat turi uyda va maktabda o ‘zlariga xizmat qilishga 
bo‘linadi. Yordamchi  maktablarda bu  mehnat  turiga jiddiy e’tibor beriladi.
B olalarni  tarbiyalash  tajribalarining  ko ‘rsatishicha,  o ‘quvchilarni 
m ehnatsevarlik ruhida tarbiyalashda oila katta rol o ‘ynaydi.  Defektologlar 
o ila d a g i  b o la la r   m e h n a tig a   k a tta   e ’t ib o r   b e r g a n la r ,  u la r n in g  
k o ‘r s a tis h ic h a ,  o ila n in g   h a r   b ir   a ’zo si  x o n a d o n d a g i  u m u m iy  
m eh natnin g   qatnashchisi  b o ‘lgan  joydagina  oila  ahil  jam o a   sifatida 
rivojlanadi.  Aynan  ana  shu  oiladagi  m ehnat  bolalarda  ota-onalarning 
m ehnatiga hu rm at bilan qarashni,  oilaning kichik a ’zolariga g ‘am xo‘rlik 
q ilish   ru h in i  ta rb iy a la r  ekan.  A gar  b o lala r  uyda  o ‘zlariga  xizm at 
k o ‘rsatishga,  oila  a ’zolariga  yo rd am   berishga  o ‘rgatilgan  b o is a la r, 
m aktabda ulam ing o ‘zlariga xizmat ko ‘rsatishni tashkil etish oson kechadi. 
Y ordam chi  m aktabdagi bunday  ishlarga  o ‘quv  q o ‘llanm alari va  m aktab 
jihozlarini ta ’m irlash, sinfda gul o ‘stirish,  «jonli burchak»da jonivorlarni 
parvarish  qilish,  ch iq in d i  qog‘ozlar  va  m etall  to ‘plash,  m aktab  yer 
m a y d o n id a g i  is h la r ,  o ‘q u v c h ila r   va  ta r b iy a la n u v c h ila r   u c h u n  
o ‘yinchoqlar  yasash,  sinfda,  m aktabda,  oshxonada  navbatchilik  qilish 
ishlari  kiradi. A na shunday topshiriqlarni bajarish asosida o ‘quvchilarda 
axloqiy tu shu nch a m ustahkam lanadi, ularjam o atch ilik faoliyatiga qiziqa 
b o s h la y d ila r.  B u n d ay   m e h n a t  n a tija s id a   u la rd a   o d a t,  e h tiy o jla r
150

---

shakllanadi,  m aqsad  sari  intilish  rivojlanib  boradi.  Beriladigan  barcha 
to p sh iriq lar  b o lalar  xususiyatiga  m os  b o ‘lib,  ularni  bajarish  uclum  
m a’lum   vaqt  beriladi.  Aqli  zaif  bolalarni  am alda  ishlatib  tarbiyalash 
m uhim   korreksion  pedagogik  m asala  sanaladi.  B olalarni  m ehnatga 
tarbiyalash jarayoni to ‘laqonli b o ‘lishi uch un  qator talablarga va shartlarga 
am al  qilish  kerak.  B unday  shartlarga  quyidagilar  kiradi:
1.  Bolalar  m ehnatga  qancha  erta jalb  etilsa,  uning  m ehnat  tarbiyasi 
shunchalik  muvaffaqiyatli  o ‘tadi.
2.  Bolalarning m ehnati  ijtimoiy aham iyatga ega b o ‘lishi  kerak.
3.  Charchoq, horish hissini tug‘diradigan sevimli m ehnatgina bolalarga 
quvonch  bag‘ishlaydi.  Jism oniy  va  aqliy  kuch  talab  etm aydigan  yengil 
m ehnat sam ara bermaydi.
4.  K attalar  bolalarning  m ehnatini  odob  doirasida  nazorat  qilishi, 
boladagi o ‘z kuchiga ishonchni qo ‘llab-quw atlashi kerak. Agar yordamchi 
m aktab  o ‘quvchisi  topshiriqni  bajarganidan  keyin  o ‘z  muvaffaqiyatidan 
quvonsa,  qilgan  ishi  bilan  faxrlansa,  haqiqiy  inson  sifatida  kamol  topadi, 
o ‘zini  baxtiyor  kishi  deb  his  qila  boshlaydi.
5. Yordamchi maktab o ‘quvchilari m ehnati dam  olish bilan almashtirib 
borilishi kerak.  M ehnat turlarining navbat bilan bajarilishi ham  charchoqni 
bosadi.
6.  H ar  qanday  m ehnat  topshirig'i  foydali,  imkoni  boricha  natijali 
bo‘lishi kerak.  Bu natija jam oat  uchun  va o7.i  uchun qanchalik ahamiyatga 
e g a b o ‘lsa,  m ehnatning tarbiyaviy  ta ’siri  shunchalik  kuchli  bo'ladi.  Sharq 
mutafakkirlari,  pedagoglar  xo'jako'rsinga  qilinadigan  yoki  bolalarning 
vaqtini  oladigan  ishga  q at’iy  e ’tiroz  bildirgan  editor.
7.  U num li  m ehnatda  bolalarning  shaxsiy,  moddiy  manfaatdorligini 
rad  etish  kerak   em as.  T ajrib alarn in g   k o 'rsa tish ic h a ,  faqat  shaxsiy 
m anfaatdorlik orqaligina bola to ‘la kuch bilan  ishlashi,  o'rganishi, jam oaga 
singib ketishi va shu tarzda to ‘la qimmatli  mehnatkash  darajasiga ko‘tarilib, 
shu asosda burch va sharafga binoan ishlash  imkoniyatini beradigan yuksak 
ong  hosil  qilishi  m um kin.
8.  M ehnat  faoliyatini  tashkil  qilish  axloqiy  tarbiya,  intizom   bilan 
bog‘lanishi  lozim.
9. M ehnat aqli zaif bolalarning yoshi, individual, psixofizik xususiyatlariga 
m onand  bo ‘lishi  kerak.  Boshlang‘ich  sinf o ‘quvchilari  va  ayniqsa  birinchi 
sinf  o ‘quvchilari  faoliyatining  asosiy  turi  o ‘yin  bilan  bog‘liqdir.  M aktab 
yoshidagi bolalarning o‘yinlarida albatta mehnat elementlari bo‘ladi (qurilish 
m ateriallaridan,  o ‘yinchoqlardan  foydalanib  o'ynash).  0 ‘yin  jarayonida 
hosil  q ilin g an   ta sh k ilo tc h ilik   k o ‘n ik m alari  a sta -se k in   m e h n a td ag i 
tashkilotchilik ko'nikmalariga aylanib boradi.  Ishda bo‘lgandek, o ‘yinda ham 
faol  fikr  yuritiladi.  0 ‘yin  va  ish  bolaga  quvonch  bag‘ishlaydi.  Ishda 
bo‘lganidek,  o ‘yinda  ham   m as’uliyat  b o ‘lishi  kerak.  M ehnat  faoliyati
151

---

jarayonida  o ‘quvchilar  o ‘zlariga  topshirilgan  ishlarni  bajaribgina  qolmay, 
o ‘z  ishlarini  mustaqil  tashkil  etishni  ham   o'rganishlari  zarur.
Odam  qo‘li  faqat  m ehnat  quroli  b o ‘Iib  qolmasdan,  m ehnat  mahsuli 
ekanligini  e’tiborga  oladigan  b o ‘lsak,  aqli  zaif  bolalarning  rivoji  uchun 
mehnatning  qanchalik  ahamiyatli  ekanligi  yanada  ravshanlashadi.  Burgut 
ko‘zi juda  uzoq  masofadan  kichik  narsalaming  qimirlashini  sezadi,  am m o