Maxsus pedagogika

Tuzatuvchi-tarbiyalovchi  ta ’lim  tamoyili
T u zatu v ch i-tarb iy alo v ch i  t a ’lim   tam oyili  asosiy  tam oyil  b o ‘lib, 
yo rd am ch i  m ak tab n in g   m axsus  v azifalaridan,  aqli  z a if  bolalarn in g  
p a to lo g ik   x u s u s iy a tla rd a n ,  « u la rn in g   y a q in   o ra d a g i  riv o jla n is h  
zon alaridan »   kelib  chiqadi.
T u z a tis h -ta rb iy a la s h   (k o rre k s iy a la s h )  ish la ri  ru h iy -jis m o n iy  
rivojlanishdagi  kam chiliklarni tugatishga yoki  kam aytirishga qaratilgan, 
shuningdek,  aqli  z a if  bolalarning  «takroriy  xususiyatlari»ning  oldini 
olishga,  ularda  ijtim oiy-m aishiy  va  m eh n at  ko ‘nikm alari  u c h u n   zaru r 
b o ‘lgan  shaxsiy  xususiyatlarni  tarbiyalashga  qaratilgan.
Pedagogik  tu za tish n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlaridan  biri  unga  xos 
b o ‘lgan  ta rb iy alo v c h i  vazifa  b o ‘lib,  u  tu z a tis h -ta rb iy a la s h   ish lari 
te r m in id a   o ‘z  ifo d a sin i  to p g a n .  Bu  h o ld a   aqli  z a if   b o la la r   h a r 
to m o n la m a   tu zatilad i.  Lekin  d iq q at  m ark azid a  n u q so n n in g   yetakchi 
belgisi,  uning  tegishli  m urakkabliklari  bilan  b o g iiq lig i  tu rish i  lozim .
T u zatish -tarb iy alash   (korreksiyalash)  ishlari  aqli  z a if bolalarn in g  
x ususiyatlarini  ijobiy  to m o n g a  qarab   uzluksiz  rivojlantirib  borishga 
q aratilad i.  Bola  o d a m la r  bilan  ijobiy  aloqaga,  m uom alaga  kirishuvi, 
buy um lar olam iga va atrof-m u h itd ag i  voqealarga kirib borishi,  ijtim oiy 
ta jrib a n i  o ‘z la sh tirish i,  n u tq i,  x u lq -a tv o ri  va  sh ak llarin i  egallashi 
z a ru r.
T u z a tu v c h i-ta rb iy a lo v c h i  t a ’lim   ta m o y ili  o ‘q uv  m a te ria lin i, 
t a ’lim -tarbiy a jaray o n in i  tashkil etish orqali t a ’lim  va tarbiyani am alga 
o sh irish   talab id a  o ‘z  ifodasini  top ad i.
0 ‘ q i t u v c h i   t a ’lim   m a z m u n i n i   o ‘q u v c h i l a r n i n g   b i l i s h  
im k on iyatlariga  tatb iq a n   tanlaydi  va  m oslashtiradi.  Bu  hoi  bilim   va 
am aliy h a ra k a tla r tuzilishin i  soddalashtirish ,  ularni  tarkibiy qism larga 
b o ‘lish va ularn ing   h a r birini  alo h id a o ‘rganish  hisobiga  sodir b o ‘ladi. 
M o slash tirish   m uayy an  o raliqd agi  p ro p ed ev tik   d av rn i  jo riy   qilish 
b ilan   ham   t a ’m in lan ad i.
126

---

O ligofren  b o lala r  bilish  faoliyati  asoslariga  tu z a tish   kiritish  va 
m ustahkam lashga darsda  k o ‘rgazm ali-am aliy u slublardan h am d a  aqliy 
fao liyatdan   foydalanish  hisobiga  erishiladi.  Aqli  z a if  bola  a n iq   bir 
tafakkurga  ega  b o ‘lishi  bilan  ajralib  tu ra d i,  shu  sababli  ularga  t a ’lim  
berish  p re d m e tli-k o ‘rga/.m ali  asosda  quriladi.
Y o r d a m c h i  m a k ta b la r   ta jr ib a s id a   k o ‘r s a tis h   u s lu b i,  ta y y o r 
b ilim la m i  yetkazish  uslubi  m uh im   o ‘rin   tu tad i.  O ldiniga  bu  u slublar 
yetakch i  b o i a d i ,  keyin  ularning  salm o g ‘i  kam ayib  b o rad i,  ch u n k i 
ular  asosan  m exanik  xotirani  rivojlan tiradi,  n a tija d a   o ‘q u v chilarda 
passiv  m u s h o h a d a   avj  o la d i,  ta fa k k u r  rivoji  p a sa y ib ,  b ilim la m i 
am ald a ta tb iq  etish ,  k o 'c h irish   m alakasini  hosil  qilish  b arh am   topadi. 
T a ’lim n in g   k o ‘rg a z m a li  va  a m a liy   u s lu b la r id a n   f o y d a la n is h d a  
o ‘q u v c h ila rn in g   a m a liy   h a ra k a tla rin i  k u zatish g a  ra h b a rlik   q ilish , 
perspektiv  va  am aliy  harakat la m i  n u tq   bilan  m aqb ul  ta rz d a   b o g ia s h  
alo h id a  ah am iy at  kasb etadi.
H a r  b ir  d arsd a  uning   tu/.atu v ch i-tarb iy alo v ch i  m aq sad larin i  an iq  
belgilab  olish  zaru r.  Bu  m aqsadlarsiz  m ashg‘ulot  yuzaki  tu s  oladi. 
U n in g   o ‘ziga  xos  xususiyati  y o 'q o lad i,  u m u m ta ’lim   m aktabi  u c h u n  
xarakterli  b o ‘lgan  didaktik   talab larn i  to 'g ‘r id a n -to ‘g ‘ri  k o ‘chirishga 
olib keladi.  Bu hoi  m axsus  ta ’lim ning asosiy  vazifalari  va tam oyillariga 
zid keladi.
0 ‘q u v   ja r a y o n id a g i  t u z a t u v c h i - r i v o jl a n ti r u v c h i   m a q s a d la r  
q a n c h alik   sam arali  am alga  osliirilsa,  t a ’lim   b eru v chi  m aq sad lar  h am  
sh u n c h alik   natijali  b o ‘ladi.  Shunga  erishish  m u h im k i,  o ‘q uv chilar 
o ‘z oldilariga q o ‘yilgan vazilalarni  bajarishga faol  intilsinlar,  o ‘qituvchi 
esa dars m aqsadini aniqlab,  butun  k u ch -g ‘ayratini  ana shu  m aqsadlarga 
erishish  y o ila r i  va  vositalarini  izlashga  sarflasin.
Y o rd a m c h i  m ak ta b n in g   o ‘quv  ja ra y o n in i  tashkil  etish  sifatin i, 
tu z a t is h   y o ‘n a lis h in i  y a x s h ila s h   u c h u n   ru s  d e f e k to lo g la r i  — 
G .  M .  D u ln e v ,  I.G .Y e re m e n k o ,  X .S .Z am sk iy ,  S .D .Z a b ra m n a y a , 
N.P.Pavlova,  M .N .Perova  va boshqalar quyidagi  shart-sharoitlam i tavsiya 
qiladilar:
—  o ‘quv  jara y o n in in g   b arc h a   b o sq ic h la rid a   m ak tab   o ‘quvchilari 
aqliy h arak atlarin i tashkil  etish.  0 ‘quvchilarning  aqliy operatsiyalarini 
b ajarishi  ( m o ija l  o lish  —  ta d q iq o t,  ta h lil  q ilish,  u m u m la sh tirish , 
qiyoslash,  n a z o ra t  qilish,  rejalash tirish ,  b ah o   b erish   o p eratsiy alari);
—  tasavvur,  tu sh u n c h a la m i  tark ib   to p tirish   ja ra y o n id a   b o lala rn i 
b u y u m la rn in g   o ‘ziga  xos,  m u h im   b e lg ila rn i  q ism la rg a   a jra tish g a  
o ‘rgatish;
—  n u tq   faoliyatiga,  n u tq n i  n a z o ra t  qilishga  un d ash ;
—  idrok etiladigan buyum  va uning so ‘z bilan  ifodalanishi va am aliy 
h a ra k a tla r  o ‘rtasid a  m u stah k am   o ‘zaro   b o g ‘liqlik  o ‘rn atish ;
127

---

—  t a ’lim ning  sekinlatilgan  su r’ati  (aqli  zaif bolalarda  asabiy-ruhiy 
jarayonlarning  kechishiga  m uvofiq  ravishda);
—  m aterialni  k o ‘p  m arta  bir-biriga  o ‘xshatib  takrorlash;
—  idrok  etish  oyektni  k o ‘p  m arta  k o ‘rsatishga  asoslanishi  lozim ;
—  bolaning  hissiy  tajribasini  yuqori  darajada  jalb  qilish,  saqlash 
analizatorlaridan  h a r  to m o n lam a  foydalanish;
—  o ‘quvchilarni  buyum   bilan  b o g‘liq  b o ‘lgan  am aiiy  faoliyatga 
jalb  qilish;
—  y a x lit  fa o liy a tn i  a y rim   ta rk ib iy   q ism la rg a ,  e le m e n tla r g a , 
operatsiyalarga b o ‘lish,  ularni  ichki jih a td a n  bir-biriga bog'liq  ravishda 
idrok  etish  (aqli  zaif bolalar  global  idrok  etish  bilan  ch eklanadilar);
—  o ‘quvchilarning  h arakatlarin i  doim iy  ravishda  tuzatib  borish. 
B u n in g   u c h u n   h a r   b ir  o ‘q u v c h in in g   o ‘quv  fa o liy a ti  o ‘q itu v c h i 
to m o n id an   m u ntazam   tahlil  qilib  boriladi,  b u n dan   m aqsad  vujudga 
kelgan  qiyinchiliklarni  b a rta ra f  etish,  yordam   k o ‘rsatishdir;
—  o ‘quvchining  eng  rivojlangan  sifatlariga  tayanish;
—  t a ’lim ning  propedivtikligi(kirish  t a ’lim i);  kirish  kursi  ta ’lim ga 
asos  b o ‘ladigan  bilim lar  b o shlan g ‘ich  m in im u m ini  yaratadi;
—  keng  ko ‘lam li  ishni  aqli  z a if  bolalarga  tabaqalashgan  holda  va 
alo h id a  y o n dashishn i  birga  q o ‘shib  olib  borish.  0 ‘quv  faoliyatiga 
tabaqalashgan  holda  rahbarlik  qilish;
—  bilish  ja ra y o n la rin i  va  a n iq   m aqsadga  q aratilg an   faoliyatini 
rivojlantirish  m aqsadida  xilm a-xil  usullar  va  uslublarni  ishga  solish.
0 ‘qituvchining  doim iy  vazifasi  o ‘quvchilarda  m ustaqillik,  faollik, 
k u z a tu v c h a n lik ,  d iq q a tn i,  o ‘rg an ilay o tg a n   b u yum   va  h o d isa la rg a  
qiziqishni  riv ojlan tirish ga  yo rd am   b e rad ig an   u slu blar  va  u su llarn i 
tan lashdan   iborat.  Bu  uslublar  va  usullar  buyum lar  bilan  am aiiy  ish 
olib  borish,  turli  obyektlarni  an iq   m aqsadni  ko‘zlab  kuzatish,  am aiiy 
o ‘y in la r,  v aziy at,  h a ra k a tla r   a lg o ritm in i  y a ra tis h ,  e k sk u rsiy a la r, 
la b o r a to r iy a   m a s h g ‘u lo tla r i,  k ito b la r   b ila n   is h la s h ,  m a s h q la r, 
k o ‘rgazm ali  n a m u n a la r  ishlashdir.
H ar  b ir  darsda  m eh n atn in g   ijtim oiy  aham iy atini,  uning  am aiiy 
yo ‘nalishini ta ’kidlash  m uhim dir.  Bu — tayyorlanayotgan buyum  uch u n  
m as’uliyatni  tarbiyalaydi.
A gar  o ‘q u v c h i  aq li  z a if   b o la la rn in g   jis m o n iy   riv o jla n ish d a g i 
kam chiliklarini  hisobga  oluvchi  va  q o i   barm oqlarining  tabaqalashgan 
harakati  rivojlanishiga  qaratilgan  m axsus  ishlar  olib  bo rsa,tu zatish  
ishining  sam aradorligi  ortadi.
Aqli  z a if bolalarning  ruhiy  xususiyatlari,  ularning  h ad d an   tashqari 
c h a r c h a b   q o l is h i ,  s a q lo v c h i  to r m o z la n is h i   te z l ig i ,  j is m o n iy  
zaiflashuvdan kelib chiqib,  yordam chi  m aktab o ‘quvchisi darsida zarur 
ish  su r’ati  va  m e ’yorini  t a ’m inlashi  o ‘quv  m ateriali,  to pshiriqlarni
128

---

t o ‘g ‘ri  d ozalan ish iga,  b a rc h a   faoliyat  tu rla rin in g   n a v b a tm a-n a v b a t 
kelishi  va  qiyinchilik  tu g ‘dirm asligiga,  m e ’y or  buzilganda  esa  am aiiy 
m uvozanatning tiklanishiga e ’tib o r berishi,  rag 'b atlan tiru v ch i vositalar 
va  usullardan  foydalanish  kerak.
D arsning  birinchi  bosqichi  b o ‘lgan  tashkiliy  jih a tg a   k a tta   e ’tibo r 
b e rish   k e ra k   b o ‘lad i,  u  o ‘q u v c h ila rn in g   fao liy atsiz lig in i  b a rh a m  
to p tiris h g a ,  m a z k u r  d a rsg a   a lo q a d o r  b o ‘lm a sa   h a m   q o ‘s h im c h a  
hayajonlanish  m anbai  b o 'lad ig an   t a ’sirlardan  xoli  b o ‘lishga  qaratiladi. 
D astlab ki  d a q iq a lard a n   b o sh lab   id ro k   etilad ig an   m ate ria lg a   ijobiy 
m u nosabatni  vujudga  keltirish  zarur.
Y o r d a m c h i  m a k ta b   u c h u n   m e h n a t  s u r ’a ti  —  b u   in tiz o m  
m uam m osidir.  S u r’at  z a if b o ‘lsa,  o ‘quvchilarda  boshqa  m ashg‘u lo tlar 
uch u n   q o ‘shim cha  vaqt  qoladi.  S u r’at  a n c h a   yuqori  b o ig a n id a   esa 
o ‘q u v ch ilar  o ‘q itu v c h in in g   tu sh u n tiris h la rin i  ilg‘ab  o lm a y d ila r  va 
z o 'riq ish g a   to b   b e ro lm ay ,  saqlovchi  to rm o z la n ish   h o latig a   tu sh ib  
qoladilar.  Eng  m aqbul  s u r’at  am aliyot jaray o n id a  m a ’lum   b o ‘ladi.
Ish  m e ’yori  h a m ju d a   m uhim dir.  M e’yorning  h ar qanday buzilishi, 
zo ‘r  berib  qilinayotgan  ishning  keskin  susayib  ketishi  va  h a tto   b o ‘sh 
turib  qolishlari bilan  asossiz  ravishda alm ashinishi  bolalarn ing   m eh n at 
harakatini  izdan  chiq aradi,  eng sam arali,  ravon  va tekis  ishga nisbatan 
k o 'p ro q   ch arch atib   q o ‘yadi.  Qiyin  ish  turlari  bilan  oson  ish  tu rlarin i, 
m eh n at  bilan  d am   olishni  alm ashtirib  tu rish ,  b o lalarn in g   d iqq atini 
uzoq  vaqt  b itta   p red m etg a  qaratishga  o ‘rgatish  kerak.  B unga  darsdagi 
m a s h g ‘u lo tla r   tu r in i  o ‘z g a rtiris h ,  jis m o n iy   ta rb iy a   d a q iq a la r in i 
o ‘tkazish  bilan  erishiladi.
Q o ‘l  bilan   qilinadigan  buyum li  faoliyat  bola  u c h u n   a n c h a   an iq   va 
tushunarli b o iib ,  aqli zaif bolalarning ta ’lim  jarayoniga kirishuvi  uchun 
b o sh la n g ‘ich  faoliyat  h iso b la n a d i.  U m u m ta ’lim   fan lari  b ila n   q o ‘l 
m ehnati darslari o'rtasida m ustahkam  o ‘zaro aloqa b o ‘lishi lozim.  0 ‘qish 
anom al bola  u ch u n  k atta aham iyatga ega b o ‘lib,  uning bilim lari puxta, 
hayotiy,  o ‘zi  ishga  yaroqli  b o ‘lib  boradi.
Y uqori  m alakali  ishchilarning  ish  faoliyatlarini  psixologik  tahlili, 
y u q o rid a   aytib  o ‘tilg an   aqliy  h a ra k a tla r  ish ch ig a  yuqori  d a ra jad a  
m u s t a q i l l i k   t a ’m i n l a n i s h i n i   k o 'r s a t d i .   V .V .C h e b i s h e v   va 
B .F .L o m o v la rn in g   t a ’k id la s h la ric h a ,  m a la k a li  is h c h ila r n in g   ish 
jaray o n lari  d o im o   o 'z la rin i  n a z o ra t  qilish  h o latlari  bilan   alm ashib 
turadi.  Shu bilan birga, yuqori malakali ishchilarda b archa ish jarayonlari 
avtom atlashgan  h arak atlard an   iborat  b o ‘ladi.  N uq sonli  bolalarda  esa, 
asosan  m an a   shu  avtom atlashgan  h arakatlarn i  yuzaga  keltirish  ancha 
qiyin  am alga  oshiriladi.  Y uqori  m alakali  ishchi  h a r  b ir  ish  qurolinin g 
tu ra r  jo y i,  vazifasini  y o d d a n   tasavvur  etib  tu ra d i.  B u  xislat  uning 
m aksimal darajada vaqtdan unum li foydalanishiga yordam  beradi.  U zoq
9 - 3 3
129

---

yillik  kuzatishlardan  m a’lum ki,  h atto   yuqori  sin f  o ‘quvchilarida  ham  
yetarli  m ustaqillik  shakllanm aydi.  Yuqori  sin f o ‘quvchilarining  atigi  20 
foizigina  u  yoki  bu  darajada  ishni  m ustaqil  hal  qila  oladi.  Y ordam chi 
m aktab  o ‘quvchilarining  asosiy  qism i  o ‘qituvchidan  yordam   olishga 
m uhtojlik sezadi.  Yuqori sinflarning ham  aqli zaif bolalari m ehnatga oid 
k o 'n ikm a,  m alakalar  yetarli  shakllangan  b o 'lsa  ham ,  ish  jarayonida 
qiynaladilar.  Bu  qiyinchiliklar  asosan  ish  vaqtida  fikrlash  jarayonlari 
talab  etilganda  yuzaga  kelar  ekan.  Bu,  asosan,  ishni  rejalashtirishda, 
n a z o ra t  qilishda  k o ‘zga  tash la n ad i.  B o sh lan g ‘ich  sin f  o ‘quvchilari 
b ajaray otgan   ish  ja ra y o n in i  m u staq il  gap irib   bera  o lm aydilar.  Bu 
xususiyatlar V.I.Lubovskiy va N .I. N epom nyashaya ishlarida to ‘la ochib 
berilgan. A.R.Luriyaning ko'rsatishicha,  «Asosiy asab jarayonlari  (ayniqsa 
to rm o z la n is h )n in g   to n u si  susayganligi  b ila n   ajralib  tu ra d i.  A sab 
jarayonlari ju d a   sekin  b ir joyga  to ‘planadi,  arzim as  tashqi  taassurotlar 
bu   jaray o n larn i  to rm o zlab   q o ‘yishi  m um kin».  K o ‘p chilik  aqli  zaif 
bolalarning  nutqi  bilan  harakatlari  orasida  bog‘liqlik  b o ‘lmaydi.  Agar 
norm al  bolalar  b iro r  ishni  oldin d an  rejalab,  ish  jaray o n in i  gapirib, 
so ‘ng  ish  boshlasalar,  aqli  zaif bolalar  ishni  to ‘g‘rid a n -to ‘g‘ri  boshlab 
yuboradilar.  Bu  o ‘z  navbatida  ish jarayonida  qator  kam chiliklarga  olib 
keladi.  H atto yuqori sin f o'quvchilari  ham  b a ’zan  qilgan ishlarini og‘zaki 
gapirib  bera  olm aydilar.  Shu  bilan  birga,  aqli  zaif  b olalar  yasagan 
narsalarini  nam u na  bilan  taqqoslolm aydilar.
V.I.Karvyalis tadqiqotlaridan m a ’lum ki,  I —III  sinf o ‘quvchilarining 
90  foizi  ish  natijalarini  n am una  bilan  taqqoslam as  ekanlar,  q ato r  aqli 
z a if bolalar  o ‘zlarining  yasagan  dag‘al,  q o ‘pol,  beso‘naqay  narsalarini 
nam unaga  to ‘g ‘ri  keladi  deb  tushunadilar.  Ulardagi  bu  xislat  shaxsiy 
sifatlarning  yetarli  shakllanm aganligini  k o ‘rsatadi.  0 ‘zlariga  tanqidiy 
qarashning y o ‘qligi asosida bu  kam chilik yuz  beradi.  Aqli  zaif bolalarda 
o ‘lchov  birliklari  haqidagi  tasavvur  va  bilim lar  ham   cheklanganligi 
ish  jara y o n la rid a   yaqqol  k o ‘zga  tash lan ib  turadi.  I.N .M a n ju lo n in g  
ta ’kidlashicha,  70  foiz  aqli  zaif  bola  o ‘lchov  ishlarida  xatolikka  yo‘l 
q o ‘yadi.  Atigi  5  foizgina  bolalar  o ‘lchov  ishlarini  to ‘g‘ri  bajarganlar. 
0 ‘quvchilardagi  m m ,  sm,  m  kabi  uzunlik  o ‘lchov  birliklari  n o to ‘g ‘ri 
sh ak llan g an lig i  o q ib a tid a ,  k o ‘z  b ila n   c h a m a la b   o ‘lch a sh lari  h am  
xato lik lard an   xoli  b o ‘lm aydi.  Bu  taxlitdagi  xato lik lar  b u rch ak larn i 
o ‘lchashda ham  ko‘zga tashlanadi.
Y ordam chi  m aktab  o ‘quvchilari  m eh n at  qila  turib  ham   aqlan,  ham  
jism onan, ham  shaxsan takom illashib boradi. Albatta, bu takom illashish, 
rivojlanish  norm al bolalar darajasida bo'lm aydi.  C hunki  norm al  bolalar 
ongli,  tushungan  holda bajarib  borsalar,  aqli  zaif bolalarning  aksariyati 
ishni  m exanik tarzda,  tushunm asdan bajaradilar.  Shuning  oqibatida ish 
natijalarida  ham   keskin  farqlar yuzaga  keladi.
130

---

N orm al  bolalar aqliy jih a td a n   b irm un ch a tez   rivojlanadilar,  chunki 
u lar  insoniyatn in g  um u m lash g an   tajrib alarini  o ‘zlashtirib  bo rad ilar 
deb e ’tiro f etadi A .N .L eontev.  Aqli z a if bolalar esa bu tajribalarni yetarli 
egallay  olm aydilar.  Aqli  z a if  b o lalarn in g   m e h n a t  faoliyatida  q a to r 
kam chiliklar borligini  ta ’kidlash  bilan  birga,  shuni  e ’tiro f etish  lozim ki, 
ularning asosiy qism ida turli  darajadagi harakat buzilishlari mavjud. Aqli 
z a if bolalarning ish jarayonidagi  kam chiliklar asosida m ana shu harakat 
nuqsonlari  ham   m a’lum  rol  o'ynaydi.  Oligofrenopedagogika  tarixida 
s h if o k o r ,  p e d a g o g ,  p s ix o lo g la r d a n   J .D e m o r ,  M .O .G u r e v ic h , 
N .I .O z e r e s k i y ,  S.  Y a .R a b in o v ic h ,  A .N .G r a b o r o v ,  A .G e z e l l, 
G .Y a .T r o s h in ,  G .E .S u x a r e v a ,  S .S .L y a p id e v s k iy ,  L .V .Z a n k o v , 
respublikam izda  B .F.Shoum arov,  Q .M am edov  va  boshqalar  nuqsonli 
b o la la rd a   h a ra k a t  siste m a la rin in g   tu rli  to m o n la rin i  batafsil  o ch ib  
berganlar.  Y ordam chi  m aktab  m ehnat  ta ’lim ining  asosiy  vazifalaridan 
biri  aqli  zaif  bolalarning  turli  harakat  nuqsonlarini  ham   tuzatishdan 
iborat.  M ehnat ta ’limi jarayonlarida  faqatgina bilish jarayonlari rivojlanib, 
to ‘g‘rilanib,  tuzalib  qolm asdan,  balki  ularning  hissiyot-irodalariga  ham  
sam arali  ta ’sir  etilar  ekan.
Oligofrenopedagogika  I'anining  rivojida  m ehnatga  oid  turli  flkrlar 
b o ‘lishiga  q a ra m ay ,  u la rn in g   b a rch asi  ijobiy  shaxsiy  sifa tla rn in g  
rivojlanishiga  yordam   berishi  qayd  etib  o'tilgan.
Aqli  zaif  bolalar  o ‘zlarining  o 'y in ,  o 'q ish ,  m ehnat  faoliyatlarida 
yaxshi  yoki  yom on  fikrlashlari  bilan  birga,  barcha  faoliyat  natijalariga 
ijobiy,  salbiy  m unosabat  bildiradi.  M ana  shu  m unosabat  asosida  sekin- 
asta  shaxsiy  sifatlar  shakllanib  boradi.  Shaxsiy,  hissiy-irodaviy  sifatlar 
fikrlash jarayonlariga juda  katta  sam arali  ta ’sir etadi.  Psixik faoliyatning 
b arc h a   faol  shakllari  (ixtiyoriy  diq q at,  eslab  qolish,  h arak atlarnin g 
m aqsadga  muvofiqligi)  bolaning  uzoq  m uddatli  faol  faoliyati  samarasi 
hisoblanadi.  0 ‘z vaqtida  E.Segen  ham   aqli z a if bolalarda asosiy  nuqson 
irodaning  buzilganligidir,  deb  ko‘rsatgan  edi.  V .Shtroym ayer  esa,  bu 
bolalarda ixtiyoriy diqqatning  yetishm asligini  ta ’kidlaydi.  G .Y a.Troshin 
esa aqli qoloqlarda yetakchi belgi, bu bolalarning ish jarayonida m um kin 
qadar  yengil  yo ‘l  tanlashlarini  ko ‘rsatadi.  Bularning  barchasi  o ‘zicha 
haqlidir.
M .S.Pevzner  aqliy  nuqson  —  oligofreniyani  tahlil  etar  ekan,  asosiy 
n u q s o n   —  ish   q o b iliy a ti  va  m a q s a d g a   m u v o fiq   h a ra k a tla rn in g  
yetishm asligidir,  deb  ta ’kidlaydi.
Y ordam chi  m aktabda  m eh n at ta ’lim i asosan  ikki bosqichdan iborat:
1.  Tayyorgarlik  bosqichi  (I—IV sinflar);
2.  K asb-hunar  m ehnati  (V—IX  sinflar).
Tayyorgarlik  bosqichida  asosan  q o ‘l  m ehn ati  m ashg‘ulotlari  olib 
boriladi.
131

---

K asb -h u n ar  bosqichida  esa  k a sb -h u n a r  m eh n ati  turlari  beriladi. 
Bu  m eh n at  yordam chi  m aktabni  b itirg un ch a  davom   etadi.  Aqli  zaif 
bolalar  m a’lum   mutaxassislikni  egallaydilar.  Bolalar  8  yillik  m axsus 
ta ’lim   davom ida  tugallangan  kasb  tayyorgarligini  olishlari  kerak.
K a s b -h u n a r  m e h n a tid a   ish la b   c h iq a ris h   a m a liy o tin in g   o ‘rni 
ju d a   k a tta .  Bu  a m a liy o t  m a ’lum   ish lab   c h iq a ris h   k o rx o n a la rid a  
o ‘tk a z ila d i.