M. Y. Ayupova



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet31/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

M o d e lla sh tir ish   —  b u   m o d e l l a r n i   y ara tish ,  q o ‘llash  v a   o b y e k t la r n i


tuzilishi  haqidagi  tasavvurlarni  shakllantirishga  m o ‘ljallangan ja ra y o n d ir.

U la r d a n   sam arali  foydalanish  quyidagi  sharoitlarga  b o g 'liq ;

-   m odel  obyektning  xususiyatlarini  aks  ettiruvchi  b o l i s h i   kerak;

-   m a ’l u m   yoshdagi  bolaning  id ro k  qilishi  ucluin  m o s  b o 'Iish i  kerak;

-   bilim,  k o ‘nikm a va  malakalarni  egallash jaray o n in i  ycngillashtirishi 

zarur.


M o d e lla rd a n   foydalanish  m a 'l u m   darajad a  aqliy o p c r a ts iy a la m i  h a m  

s h a k l l a n t i r i s h g a   x i z m a t   q ila d i  ( a n a l i z ,   s i n t e z ,   m a v h u m l a s h t i r i s h ,  

u m u m ia sh tirish ,  taqqoslash).

K o ‘rgazmali  m eto d lar —bu  bilim ,  k o ‘nik m a va  m alakalarni  egallashda 

k o ‘r g a z m a ! i   q u r o l l a r   va  t e x n i k   v o s i t a i a r   y o r d a m i d a   b c r i l a d i g a n  

m a ’lum otlardir.

K o ‘rg a z m a la rd a n   foydalanish  n u tq iy   m aterialni  eg allash n i  yengil- 

lashtiradi,  nutq iy   k o ‘nik nia  va  m a la k a la rn i  rivojlantirish  u c h u n   xizm at 

qiladi.  Sezgi  obrazlariga  tayanish,  n u tq iy   k o ‘nikm a  va  m a la k a la rn i  an iq , 

tu sh u n arli  qilib  o ‘z!ashtirishni  t a ’m in lay d i,  h a m d a   Io g o p c d ik   ish n in g  

sa ma rado rligini  osh ¡ rad ¡.

K o ‘rgazmali  metodlarga kuzatish,  rasm lam i  ko'rish,  m a k e tla r,  diafilm, 

k i n o f i l m l a r n i   k o ‘rish ,  m a g n i t o f o n l a r n i   e s h i t i s h ,  h a m d a   t o p s h i r i q  

n a m u n a sin i,  harakat  usulini  ko‘rsatish  kabilar  qiradi.

Kuzatish  -   rasm,  artikulatsiya  profili,  m aker,  artikulatsiya  tovushlari, 

m a sh q la m i  qoMlash  va  k o ‘rsatish  b ilan   b o g l i q .

A y tib   o ‘tilg a n   q o l l a n m a l a r d a n   fo y d a la n is h ,  b o l a l a r   t a s a v v u rin i 

k e n g a y t i r i s h ,  bilish  fao liy atin i  r i v o jla n tir is h   va  I o g o p c d i k   is h n in g  

sam aradorligini  oshirish  imkonini  beradi.

K o ‘rgazmali  vositaiar  quyidagi  talablarga jav o b   bcrishi  kerak:

1)  h a m m a g a   yaxshi  k o ‘rinishi;

2)  b o la n in g   in dividual-ruhiy  va  yosh  xususiyatlarini  h iso b g a   olib 

tanlanishi;

3)  koireksiyalash davridagi  m a 'lu m   bosqich  vazifalariga  m o s  logopedik 

ishlnrni  tnnlash;

4)  aniq  va  tushunarli  nutq  bilan  izohlanishi.

K o ‘rg azm alard an   foydalanish  m a ’lu m   m aqsadga  q a ra tilg a n   b o l i s h i

rnum kin:  s e n so r  sohadagi  k a m ch ilik larn i  korreksiyalash  ( r a n g ,  shakl, 

kattaliklar  va  h.k.  haqidagi  ta s a w u r la r ) ,  fo n em atik   idrokni  rivojlantirish 

(rasmlarda  m a ’lu m  b irto v u sh   ishtirok etgan  s o ‘zni  to p ish ),  to v u sh   analizi 

va  sintezini  rivojlantirish  (sujetli  ra s m la rd a n   n o m id a   5  t a   to v u s h   ishtirok 

etgan  rasm ni  to pish),  tovushning t o ‘g ‘ri  talaffuzini  m u s ta h k a m la s h ,  lug‘at 

boyligi,  n u tq n in g   g ram m atik   tuzilishi,  b o g ‘!angan  n u tq   u s tid a   ishlash 

(sujetli  ra s m la r  asosida  hikoya  tuzish).

M a g n i t o f o n ,   p la s tin k a d a g i  o v o z l a r n i   t a k r o r l a s h   l o g o p e d   b i l a n  

birgalikda suhbat bilan olib boriladi.  Bolalarning nutqi  yozilgan  m ag n ito fo n  

l e n t a l a r i   t a h l i l   q i lis h ,  n u q s o n l a r n i   a j r a t i b   o l i s h ,   k o r r e k s i o n   ish



b o s q i c h l a r i d a g i   n u tq n i  s o lis h tir is h   u c h u n   xizm at  q ila d i  va  ishning 

sa m a ra d o rlig in i  oshiradi.

D ia fllm ,  kinofilm lardan  to v u sh la m i  nutqda  m u sta h k a m la sh ,  hikoya, 

s u h b a t   q i l i s h   j a r a y o n i d a   h a m d a   b o g M a n g a n   va  t u s h u n a r l i   n u t q  

k o ' n i k m a l a r i n i   r i v o j l a n t i r i s h d a ,   d u d u q l a n i s h n i   b a r t a r a f   c t i s h d a  

foydalaniladi.

L o g o p e d ik   ishda  og‘zaki  m e to d la rd a n   bolaning  yosh  xususiyatlari, 

n u tq iy  n u q s o n  tuzilishi,  korreksion t a ’sirning maqsadi, vazifasi,  bosqichini 

hisobga  o lg an   h o ld a   foydalaniladi.

M a k ta b g a c h a   yoshdagi  b o la la r   bilan  olib  boriladigan  ishda  og'zaki 

m e to d la r ,  anialiy va  k o ‘rgazm ali  m eto d lar bilan  birgalikda  olib  boriladi.

M a k t a b   yoshidagi  bolalar  b ilan   ishlashda  asosan  o g ‘zaki  metodlarga 

ta y a n ila d i.  Misol  u c h u n ,  d u d u q la n ish n i  b artaraf etish d a  o 'q ilg an   kitob, 

m a ’ru z a ,  yod  olingan  s h e ’r,  o ‘qiganini  hikoya  qilish,  shaxsiy tajribalarini 

gap irib   berish  xususida  s u h b a tla r  o ‘tkaziladi.

O g 'z a k i  m eto d larn in g   asosiy  shakllari  bu  -   hikoya,  suhbat  va  o'qish.

H ik o y a   -   bu  t a ’lim ning  sh u n d a y   shakliki,  b u n d a   h a r   q a n d a y   bayon 

t a ’riflovchi  xarakterga  ega  b o 'la d i.  U ndan  bolalarda  biron  voqea,  hodisa 

h a q id a   ta s a w u rla rn i  hosil  qilish,  nam unali  nutqni  eshittirish,  bolalarni 

keyingi  mustaqil  ishlarga tayyorlash, !ug‘atni boyitish,  n u tq n in g g ra m m a tik  

shakllarini  m ustah k am lash   m a q sa d id a   foydalaniladi.

H ik o y a   bolaning tafakkuri,  tasaw u rlari, sezgilarga  t a ’sir qiladi,  nutqiy 

m u l o q o tg a   kirishish,  fikr  alniashishga  undaydi.

D id a k tik   vazifalarning  xususiyatlariga  qarab  tayyorlov,  xulosalovchi, 

u m u m la s h tiru v c h i suh b atlar qoMlaniladi. Tayyorgarlik suhbati jarayonida 

lo g o p e d ik   bolalarning  bilim larini  aniqlaydi,  yangi  m avzuni  o'zlashtirish 

u c h u n   k o 'r s a tm a   beradi.  M isol  u ch u n , 


Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish