M. Y. Ayupova



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet85/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

sh -x ,  t-s,  k-p,  k-t, 

r-l).

  Tovush  alm ash tirish n in g   ozgina qismigina  artikulator o ‘xshashliklar 

tufayli  r o ‘y  beradi.  K e t m a - k e t   kelgan  u n d o s h la m i  n o t o ‘g ‘ri  talaffuz 

qilishning sababi  b o ‘Iib,  so'zdagj  undoshlami  noaniq eshitib farqlay bilish 

hisoblanadi.

So'zlardagi  b o ‘g “in  strukturasining  buzilishi  h a tto   butu n   bir  b o ‘g ‘in 

tushirib  qoldirishda  h a m   n a m o y o n   bo‘ladi  (televizor  -   tvizor,  q o l b o l a -  

bala).  Bo‘g ‘in  tushirib  qoldirish  asosan  so ‘z  boshida  va  o ‘rtasida  yuz 

beradi  (kitob-tob,  q o ‘zich o q -z ic h o q ,  m ashina-shina,  ayiqcha-iqcha).

B o ‘g ‘in  s tru k tu rasin in g   buzilishi  faqatgina  3-5  m urakkab  so ‘zlardan 

boshlab,  k o 'p ro q   y o n m a - y o n   kelgan  undoshlarda  yuz  beradi.  Bolalarga 

tanish  b o ‘lgan  va  t e z - t e z   foydalanib  turiladigan  k o ‘p  bo*g‘inli  so ‘z!ar, 

kam   foydalaniladigan  h a m d a   yaxshi tanish  boMmagan  so ‘zlarga  nisbatan 

k am roq  buzib  talaffuz  qilinadi.

Aqli  zaif  bo lalarn in g   n u tq i  k o ‘p  hollarda  m a ’nosiz,  tushunarsiz  va



em otsional  b o ‘yoqsiz  b o l a d i .   Ba’zilarida  n u t q   sekinlashgan,  b a ’zila rid a  

esa  tezlashgan,  sh u   bilan  birç>a,  b o lalarin in g   ovozi  past,  b a ’z ila rin in g  

ovozi  c h in q iro q   b o ‘ladi.

Ayniqsa,  D a u n   kasalligi  bilan  o g ‘rigan  b o la la rd a   n u tq n in g   buzilishi 

yaqqol  n a m o y o n   b o 'ta d i.  Nutq  tezligi  past  boMishi,  o ‘ta  kuchli  r u h iy  

holatdagi  d u d u q la n ish   kuzatiladi.  B u n d ay   b o la la rd a   disfoniya  —  o v o z  

o ‘zgarishi  keng  tarqalgandir.  Ovoz  past  va  b o ‘g ‘iq;  nafas  olish,  o v o z , 

artikulator a p p a ra tin in g   koordinatsiyasi  b u zilg an   b o l a d i .

Aqli  z a if  b o la la rd a   tovush  taiaffuz  b u zilish in i  t o ‘g ‘rilash,  n o r m a l  

, rivojlangan  bolalarga  nisbatan  an c h a   u zo q   d a v o m   etadigan  ja r a y o n d ir . 

U la r  bilan  olib  boriladigan  ish  shartli  refleks  aloqalnri  hosil  boMishi.iing 

qiyinligi tufayli,  yangi tovush shakllanishining sekinlashishi va u zo q  d a v o m  

etishini  keltirib chiqaradi.  Asab (nerv) j a r a y o n in in g   inertligi, sek in lash ish  

va asabiy kuchayishning o ‘ta buzilishi,  e sk i-o d d iy  alo q alard an   yangilariga 

o'tishdagi  bir xillikni  ko'rsatishda  n a m o y o n   b o l a d i .   Buning  n atijasida  u 

yoki  bu  tovushni  noto*g‘ri  talafTuz  qilish  u z o q   vaqt  saqlanib  qoladi.

Yangi  to vushni  n u tq q a   kiritish,  y a ’ni  a v to m a tiz a tsiy a   bosqichi  u z o q  

vaqtni  talab  qiladi.  Ba’zida  bir tovushni  m e ’yoriga  yetkazish  u c h u n   3 - 5  

m a sh g 'u lo tn in g   o ‘zi  kifoya  qiladi,  lekin  uni  avtom atizatsiyalash  1-1 ,5  

yilda  nihoyasiga  yetadi.  Buning  asosiy  sababi,  aqli  z a if  bolalardagi  o liy  

nerv  faolyatining o ‘ziga  xos tom o n lari,  o ‘z  n u tq i  va  t o 'g ‘ri  talafTuz  qilish  

ustidan  nazorat  y o ‘qligi  hisoblanadi.

Bu  k o 'r s a t k i c h n i   G .A .  K a sh e n in g   t a d q i q o t l a r i   h a m   ta s d i q i a y d i . 

K o'p chilik  bolalarda  tovushni  to ‘g ‘ri  talafTuz  qila  boshlash  bosqichi  b i r  

o 'q u v   yili  d a v o m id a   am alga  oshirilar  ek a n .  96  to v u sh d a n   72  tasi  o ‘q u v  

yili  oxiriga  borib  t o ‘g ‘rilangan,  lekin  m a n a   s h u   72  to v u sh d an   faqat  22 

t a s i   n u t q d a   t o ‘g ‘ ri  t a i a f f u z   q i l i n g a n ,   5 0   t a s i   e s a   n u t q d a  

m u s ta h k a m la n m a g a n   va  bolalar  u la rd a n   foydalan m ag an lar.

TovushlartalafTuzidagi  nuqsonlarni  t o ‘g ‘rilashni  aqli  z a if  b o la la rn in g  

idrok  qilish  faoliyatining  rivojlanishi  bilan  b o g ‘lash,  qiyoslash,  a n a liz   va 

s i n t e z n i n g   h a r a k a t l a r i   b ila n   b o g ‘la s h   l o z i m .   T o ‘g ‘ri  t a l a f f u z d a g i  

buzilishlarni  t o ‘g ‘rilashdagi  logopedik  ishlarda  qiyoslash  usulini  k e n g  

q o lla n ila d i.  M asalan ,  tovushni  t o ‘g ‘rilash  b o sq ic h id a   t o ‘g ‘ri  va  n o t o ‘g ‘ri 

talafTuz  qiyosianadi.  Avtomatizatsiya  b o s q ic h id a   shu  to v u sh n in g   o ‘zi 

fonetik  jih a td a n   b ir-biridan  uzoq  b o 'lg a n   to v u s h la r  bilan  q iy o sia n a d i. 

Korreksiya  ( t o ‘g ‘rilash)  ja ra y o n id a   to v u s h   m i q d o r ig a   n is b a ta n   t u r l i  

so'z larning  tovush  tuzilishi  qiyosianadi.

Asosiy d iq q a t-e ’tib o r um um iy va  nutqiy m aterialning rivojlantirilishiga, 

eshitish qobiliyatining, xotiraning shakllantirilishiga, y a ’ni aqli zaif boMgan 

b o l a l a r d a g i   t a i a f f u z   q i l i s h   b u z i l i s h l a r i n i n g   b a r c h a   s a b a b i a r i n i  

normallashtirishga  qaratiladi.

Talaffuzdagi  buzilishlam ing  korreksiyasida  d i q q a t - e ’tib o r  s o ‘z n i n g  

tovush  tarkibi  haqidagi  aniq  ta sa w u rg a   ega  boMishga,  s o ‘zdagi  t o v u s h n i



ajrata bilishga,  nutq tovushlarning  ma’no bildimvchi vazifalarini  aniqlashga 

qaratiladi.

Y ordam chi  m a k t a b d a   logopedik  ish  bilan  savodga o ‘rgatish  o ‘rtasida 

o ‘zaro  uzviy  a lo q a   a m a lg a   oshiriladi.  T ovushni  t o ‘g ‘ri  ialaffuz  qilish 

ustidagi  ish bolani  shu  to v u sh   ifodalagan harfni  o ‘zlashtirishga tayyorlaydi. 

Boshqa  to m o n d a n   h a rfn i  o krganish  esa  to vushni  n u tq q a   m ustahkam lash 

u ch u n  grafik ta y a n c h  b o ‘lib xizmat  qiladi.  Bola  harfni o ‘rganishdan a w a l, 

tovushni  to*g‘ri  talaffuz  qila  bilishi,  uni  n u tq d a   ajrata  olishi  kerak.

Aqli  z a if  o ‘q u v c h i l a r d a   talaffuz  buzilishlarini  t o ‘g ‘rilash  davrida 

ulardagi  psixik ja r a y o n   kechishining o ‘ziga  xos to m o n larin i  hisobga  olish 

za ru r  (tem p n in g   sek in lash ish i,  d iq q a t-e ’tiborni  bir joyga  yig‘a  olmaslik 

va  boshqalar).

Y o r d a m c h i  m a k t a b l a r d a   talaffuzdagi  n u q s o n la r n i  b a r t a r a f   etish 

yuzasidan  olib  b o rila d ig a n   logopedik  ishlarning  o ‘ziga  xos to m o n la rid a n  

y a n a   biri  ish n i  y a k k a   t a r t i b l a s h t i r i s h   h i s o b l a n a d i .   0 ‘ziga  xoslik 

rejalashtirishda  h a m   o ‘z  aksini  topadi.  N o rm a l  bola  u c h u n   qiyinchilik 

tu g ‘dirmaydigan  h a r q a n d a y   masala, yordam chi  m aktablarda  iloji boricha 

o d d iy la s h tir ilis h i  l o z i m .   L o g o p e d   b u   o ‘ziga  x o slik n i  ta la ffu z d a g i 

kamchiliklami  t o ‘g ‘rilashdagi  ishning  har  bir  bosqichida  hisobga  olishi 

darkor.


Y o rd am ch i  m a k t a b l a r d a   talaffuz  buzilishlarini  b a r ta r a f   etish n in g  

dastlabki  bosqichi  u z o q   d a v o m   etadi  va  sifat  jih a td a n   boshqa  m a z m u n  

kasb etishi bilan xarakterlanadi.  Um um iy nutqiy motorikani  rivojlantirish, 

eshitish  va  xotirani  m u s ta h k a m la s h   ustida  ishlar  olib  boriladi.

Nutqiy  nafas  olish,  u z o q   nafas chiqarib  turishni  shakllantirish  zarur. 

Bular  o ‘yin  k o ‘rinishidagi  mashqlarda  o ‘tkaziladi.

U z o q   vaqt  n a f a s   c h i q a r i s h g a   ovoz  t e m b r i ,   b a la n d lig i,  k u c h in i 

rivojlantirish  m a q s a d id a ,  o v o z  mashqlarini  kiritish  lozim.  Keyinchalik 

oddiy  artikulator  m a s h q l a r   kiritiladi.

Aqli zaif bolalarda a rtik u lato r motorikani  rivojlantirish ikki  yo‘nalishda 

olib  boriladi:  h a r a k a t n i n g   knetik  asosini  rivojlantirish  va  artik u la to r 

h a r a k a t n i n g   k i n e s t e t i k   a s o s la r in i  riv o jlan tirish .  K in e s te tik   h o la tn i 

rivojlantirishda  ish  k o ‘zgusiz  olib  boriladi,  o ‘quv ch ilar  lablar  holatini 

takrorlaydi,  lo g o p e d n in g   n u tq iy   yo'riqnomasi  asosida  til  holatini  passiv 

o'zgartirishini  q a y ta ra d i.  Bolalarni  eshitib  nutqiy  birliklarni  ajratishga 

o'rgatiladi.  ("qani  kim   qichqirayapti?", "top-chi ovoz qayerdan  kelayapti?" 

kabi  o ‘yinlar).  S h u n in g d e k ,  o ‘quvchilarni  s o ‘zlar tartibini  eslab qolishni, 

b o lg ‘inlam i  a w a l   r a s m l a r   asosida  keyin  ularsiz  qaytarishga  o ‘rgatiladi. 

Dastlabki,  b o sq ich d a  t o v u s h   analizi  va  sintezining  e le m e n ta r  shakllarini 

rivojlantirish am alg a  oshiriladi.  Bolalar undosh va unli  tovushlarni  ajratib 

ko'rsatishni  o ‘rganadilar.

Aqli  zaif b o lalard a  to v u sh n i  y o ‘lga  qo'yish  aralash  usullarda  amalga 

o s h i r i l a d i .  

Y o r d a m c h i  

m a k t a b l a r d a  

n u t q  

t o v u s h l a r i n i



avtomatizatsiyalashtirish  u z o q   dav o m   e ta d ig a n   b o s q i c h   hisoblanadi.  Bu 

bosqichda so‘zdagi to vushni ajratib k o ‘rsatish, b o s h q a  tovushlaiga nisbatan 

uning  o ‘m ini  belgilash,  tovush  analizi  va  s i n t e z in in g   m u ra k k a b   shaküari 

ustida  ish  olib  boriladi.  Aqli  zaif bolalar  s o ’zdagi  t o v u s h   o 'm i n i   yaxshi 

belgilay  olm aydilar,  s h u n in g   u c h u n   o ‘z  v a q tid a   a r t i k u l a t o r   a ’zolarini 

tovushni  talaffuz  qilishga  tayyorlay  olm aydilar.  A y n iq s a ,  bu  hol  tovush 

so ‘z  o ‘rtasida  yoki  oxirida  kelganda  yaqqol  seziladi.

Tovushlarni  avtom atizatsiyalashtirish  j a r a y o n i d a   n u tq n in g   ohangini 

rivojlantirish  ustida  ishlash  tavsiya  etiladi.  B o ‘g ‘in d a g i  u rg ‘u,  so‘z  urg‘usi 

ustida  bog'lanishli  n u t q d a   intonatsiya  ustida  ish la sh   lo z im   boMadi.

Bu  bosqichning  o ‘ziga  xos  to m o n i  d a rsla rn i  rejalash ,  mavzularni 

taqsimlash hisoblanadi.  M a s h g 'u lo tlaran iq  rejalashtiriladi,  bu rejada nutqiy 

m a te ria l  to p s h iriq la rin i  a s ta -s e k in   m u r a k k a b l a s h t i r i s h   m aqsad  qilib 

q o ‘yiladi.  M asalan,  b o ‘g*inlardagi 



S

 tovushni  avtom atizatsiyalashtirishda 

mashg‘ulotlaming mavzusi quyidagicha (1  sinf)-  o c h i q  b o ‘g ‘inlarda (tovush 

so‘z boshida); teskari b o ‘g ‘inlarda as, os,  us,  is;  y o p iq  b o ‘g ‘inlarda (tovush 

b o ‘g ‘in  boshda)  sol,  sot,  sak;  yopiq  b o ‘g ‘inda  ( t o v u s h   b o ‘g ‘in  oxirida): 

los,  kos,  kas;  u n d o s h la r   y o n m a - y o n   kelganda:  sk a ,  o s t,  osk.

T ovushiar  difTerensiatsiyasi  lo gopcdik  i s h l a r n i n g   zaruri-y  bosqichi 

hisoblanadi.  0 ‘rta  m a k ta b la rd a   bu  ishlar  faqat  o g 'z a k i   n u tq d a   tovushiar 

o ‘m i alm ashgandagina olib boriladi.  Y ordam chi  m a k ta b la r d a  esa bu q ad ar 

o g ‘zaki  nutqda  tovush  b u z ib   talaffuz  etilganda  h a m   o lib   borilishi  zarur. 

Bu  y ozm a  n u tq d a   k o 'p la b   harflar  0‘rnini  a lm a s h tir is h g a   olib  keluvchi 

n u t q   to v u sh la rin i  n u tq i y - e s h i t i s h   d i f f e r e n s i a t s i y a s i n i n g   rivo jlan m ay  

qolishidan  kelib  chiqadi.

Tovushlarni chegaralash  (belgilash)  ishlari  2 y o ‘n a lish d a  olib boriladi: 

1

)  to v u sh la rn i  ta la f f u z   qilish  d iffe re n s ia ts iy a s in i  a n i q l a s h ;   2)  n u tq  



tovushlarini  eshitish  differensiatsiyasini  rivojlantirish,  ayniqsa,  fonetik 

jihatdan  yaqin  boMgan  tovushiar  ustida  ishlash.

A qli  z a i f   b o la la rd a   le k s ik a n in g  

buzilishi

Aqli zaif bolalar so ‘z boyügining o ‘ziga xos to m o n l a r i   ko'p lab mualliflar 

d i q q a t - e ’tiborini  o*ziga  j a l b   qilgan.  U la r,  i d r o k   q ilis h   faoliyatidagi 

buzilishlar passiv va  aktiv  lu g 'a tla m in g  sh ak lla n ish id a   o ‘z  izini  qoldiradi, 

d eb   e ’tiro f etganlar.

Aqli  z a if  b o la la r d a   l u g ‘at  b o y lig in in g   k a m b a g lallig i,  s o ‘z la r d a n  

n o t o ‘g ‘ri  foydalanish,  passiv  lug‘a tn in g   aktiv  l u g ‘a t d a n   u stu n   b o ‘lishi 

va  s o ‘zlarni  m a z m u n g a   q a r a b   ishlatishdagi  q iy i n c h i l i k l a r  sezilib  turadi. 

Bu  bolalarda  s o ‘z  boyligi  k a m b a g ‘alligining  m u h i m   sabablari  b o ‘lib, 

u larn in g   aqliy  rivojlanishining  pastligi,  a tro fd ag i  o l a m   h a q id a   bilim   va 

tasavvurlarining  c h e k la n g a n lig i,  verbal  x o tir a n in g   zaifligi,  ijtimoiy  va 

n u t q i y   m u n o s a b a t g a   b o ‘lg an   t a l a b n i n g   p a s t l i g i ,   q i z i q i s h l a r n i n g  

shakllanm aganligi  h isoblanadi.




V.G .  Petro v n in g  m a ’Iumotlariga k o ‘ra,  I -sinfning aqli zaif o ‘quvchilari 

ulam i  o ‘rab  t u r g a n   k o ‘pgina  p re d m e tla rn in g   (soat,  piyola),  ayniqsa, 

p r e d m e t l a m i n g   a l o h id a   b o l a k l a r i n i n g   n o m in i  b ilm aydilar  (m u q o v a , 

sahifa).


Bolalar  lu g ‘a tid a   aniq  m a ’noli  o tla r  ustunlik  qiladi,  u m u m la s h m a  

xarakterdagi  s o 'z l a r   ishtirok  etm aydi  (m e b e l,  idish,  poyafzal,  kiyim).

Aqli  z a i f  b o la la rn in g   faol  lug‘atida  h ay v o n la r  harakatini  anglatuvchi 

ko‘plab  fe ’IIar  ishtirok  etmaydi  (sakraydi,  emaklaydi,  uchadi).  1 - 2 - s i n f  

o  quvchilari  'q u rb a q a  kelyapti" "ilon kelyapti",  "qushcha kelyapti",  kelyapti 

deb  gapiradilar.

Aqli  z a i f   b o l a l a r   soni  jih a td a n   k o ‘p   b o ‘lm agan  p re d m e t  belgisini 

bildirgan s o ‘zlardan:  rang (qizil,  k o ‘k, yashil),  m aza-ta’m  (shirin, achchiq) 

foydalanadilar.  Belgi j ih atd an   q aram a-q arsh i  m a ’noli  b o l g a n   so'zlardan 

esa ju d a   k a m   fo y d a la n a d ila r  (uzun-qisqa).

N.V.  T a ra s e n k o n in g   m a ’Iumotlariga  k o ‘ra  quyi  sinflaming  aqli  zaif 

0‘quvchilari  in so n la rn in g   ichki  faziiatlariga  oid  sifatlami  h am   iste‘mol 

qiladilar.

Quyi  s i n f   aqli  z a i f  o ‘quvchilarining  lu g latida  ravish  s o ‘z  turkum iga 

oid  so ‘zlar j u d a   h a m   cheklangan.

S ° ‘z  va  ib o ra la rn i  n o t o ‘g ‘ri  q o ‘llash  te z - te z   uchraydi.  S e m a n tik  

o ‘xshashligiga k o ‘r a s o ‘zlami  almashtirish  ustunlik qiladi. Tarqoq,  m a ’nosi 

ken g ay g an   s o ‘z l a r n i   a lm a s h tiris h   hodisasi  x a ra k te rlid ir  (sak ray ap ti, 

o   rm alayapti  kelyapti).  Bir  turdagi,  k o ‘rinishdagi  so'zlarni  almashtirish 

kuzatiladi.  M asalan ,  botinka so‘zi bilan bolalar (etik, tufli,  kalish so‘zlarini 

q o ‘llaydi);  k o ‘ylak  s o ‘zi  bilan  kofta,  kurtka  s o ‘zlari  q o l la n a d i.  Aqli  zaif 

b o l a l a r d a   s o ‘z l a r n i   q o ‘lla s h d a g i  n o a n i q l i k l a r n i n g   sa b a b la ri  b o ‘lib 

differensiatsiyaning  p re d m e tla m i  ajratishdagi  qiyinchiliklar  hisoblanadi. 

Aqli  z a if o ‘q u v ch ila rn in g   difTerensial  t o r m o z   jarayoni  zaifligi  oqibatida 

p r e d m e tla r   o ra s id a g i  farqlarga  q a ra g a n d a ,  u larn in g   o'x shashliklarini 

osonroq  qabul  qiladilar,  shuning  u c h u n   ular  o ‘xshash  p redm etlarning 

u m u m iy   va  a n i q   belgilarini  o ‘zlashtiradilar.  S h u n d ay   u m u m iy   va  aniq 

belgilar  b o ‘lib,  p r e d m e tla r   bajaradigan  vazifa  boMishi  m u m k in   (qoshiq, 

sanchqi).  P r e d m e tla r  orasidagi  farq o ‘zlashtirilmaydi,  ulami aniq  belgilash 

esa  c h e g a ra lan m a y d i.

Aqli  z a i f  b o la la rn in g   passiv  lug'ati  faol  lug'atga  qaraganda  ko 'p ro q , 

lekin s h u n d a  h a m  b iro rs o 'z n i qaytarish, talafTuz etish uchun y o ‘naltiruvchi 

savol  talab  etiladi.  Qiyinchiliklar  bir  t o m o n d a n ,   aqli  zaif  bolalarning 

bosh  miya  p o ‘stlo g ‘idagi  to rm o zlan ish d an ,  boshqa  to m o n d a n ,  sem an tik  

m ay d o n lar  shakllanishidagi  o ‘ziga  xosliklardan  kelib  chiqadi.

A.R.  Luriya  va  O.S.  Vinogradovalar  s e m a n tik   m aydonlar  yuzasidan 

o'tkazilgan  ta d q iq o t  ularni t o ‘liq shakllanmaganligini  ko'rsatdi.  N o rm a d a  

so ‘zni tan lash ,  u larn in g   m a ’nosidan  kelib c h iq q an  holda,  ya’ni  m azm u n iy  

o'xshashliklarga  q a r a b   am alga  oshiriladi  (b alan d -p ast,  o lm a-n o k ).  Aqli 

440



z a i f   b olalarda  esa  so‘z lam i  l a n la s h   k o ‘p ro q   taxm iniy,  b a ’z a n ,  to v u sh  

o ‘xshashliklariga  asoslanib a m alga  o sh irilad i-k i,  bu  y a n a   bir b o r   lu g ‘aviy 

slstemalikning t o ‘liq shakllanmaganligidan dalolat beradi.  K o ‘pgina s o ‘zlar 

tu sh u n c h a g a   aylanmay  qolaveradi.

Aqli  z a if   b o la la rd a   n u tq   g r a m m a tik   q u rilish in in g   b u z ilish i

K o ‘p c h i l i k   m u a l l i f l a r n i n g   t a d q i q o t l a r i   s h u n i   k o ‘ r s a t a d i k i  

( V . G . P e t r o v ,   M . F . G n e z d i l o v ,   M . F . F e o f a n o v ,   A . P . F e d c h e n k o   va 

b o s h q a la r ) ,  aqli  z a if  o ‘q u v c h ila r d a   n u t q n i n g   g r a m m a t i k   t o m o n d a n  

sh a k lla n m a g a n lig i  kuzatiladi.  Bu  g r a m m a t i k   u m u m l a s h m a l a r n i   t a l a b  

qiluvchi  k o ‘p!ab  to pshiriqlarni  b a ja r is h d a g i  qiyinchil ik la rd a   k u z a tila d i. 

G a p l a r n i n g   s i n t a k t i k   t u z i l i s h l a r i ,   s o ‘z  y a s a l i s h d a g i   v a   s o ‘z 

o 'z g a rtiris h d a g i  m orfologik  s h a k l l a r n i n g   t o ‘liq  riv o jla n m a g a n lig i  h a m  

b u n in g   sabablari  hisoblanadi.

Kelishiklami  q o lla s h d a  ham   b u zilish la r kelib chiqadi.  O tla r n in g  bosh 

va  tu s h u m   kelishiklari  nisbatan  y ax sh iro q   shakllangan  b o ‘ladi.  E n g   k o ‘p 

x a to la r   q a ra tq ic h   va  chiqish  k e lis h ik la r   k o n stru k siy a la rid a   u c h ra y d i. 

Q aratq ich   kelishigi  k o 'p ro q   bosh  kelishik  bilan  alm ashtiriladi.

Aqli  z a i f   bolalarda  kelishiklam i  o ld   k o ‘m a k c h ila r   b ila n   n o t o ‘g ‘ri 

q o l l a s h ,   s h u   k o n s t r u k s i y a l a r n i   o l d   k o ‘m a k c h i l a r   b i l a n   n o t o ‘g ‘ri 

tushunishga  qaraganda  k o ‘proq  kuzatiladi.  Impressiv  n u t q d a   o r q a ,  oldi, 

yonida,  ustida,  tagida  old  k o 'm a k c h ila r n in g   0‘rnini  a lm a s h tirib   q o 'lla s h  

kuzatiladi.  Ekspressiv nutqda -ga,  - d a n   ko'm akchilarini t u s h irib  qoldirish, 

s h u n i n g d e k ,  ustida,  y o n id a ,  o l d i d a ,   o r q a s id a ,  o ‘r ta s id a ,  o r q a l i   o ld  

k o ‘m akchilarining  y o ‘qligi  kuzatiladi.

Ravish  va  otdan  hosil  boMgan  birik m ad ag i  buzilishlar,  o t  va  s o n n in g  

n o t o ‘g ‘ri  birikishi  kuzatiladi.

Bolalar  otn in g   qaratqich  kelishigidagi,  k o ‘p!ikdagi  shaklini  n o t o ‘g ‘ri 

q o l l a y d i l a r .   B a ’zi  b ir   h o l l a r d a   q a r a t q i c h   kelishigi  q o ‘s h i m c h a l a r i  

a lm a s h tirib   yuboriladi.  Sifatga  o id   s o ‘z la rn in g   o tla r   b ila n   s o d d a   va 

kelishikda  moslashuviga  do ir  b o ‘lg an   topshiriqlarni  bajarishda  xatolarga 

y o ‘l  q o ‘yiladi.

T o M iq   s h a k l d a g i   s i f a t l a r i n i   q i s q a   s h a k l d a g i   s i f a t l a r   b i l a n  

almashtirishdagi  xatolar  ham   o ‘ziga  xos  to m o n la rg a   ega.

Aqli zaifbolalarda so‘z yasalishi  funksiyasi, so ‘z o ‘zgarishiga qarag an d a 

k a m r o q   s h a k l l a n g a n ,   d e b   h i s o b l a n a d i .   S o ‘z  y a s a l i s h i n i n g   k a m  

shakllanganligi o td a n  yasaluvchi sifa tla r hosil  b o ‘lishidagi q iyinchiliklarda 

k o ‘rinadi  (tosh-toshli).

Q uyi  sinflardagi  aqli  z a if  o ‘q u v c h i l a r   u c h u n   s o d d a   yig‘iq  g a p l a r  

xarakterli  b o ‘lib  hisoblanadi.  T a rk ib id a   toMdiruvchi,  b a ’z a n   o ‘rin  holi 

ishtirok etgan  sodda yoyiq gaplar h a m   ishlatiladi  (Qiz gul  uzyapti;  Bolalar 

m aktabga  boryaptilar).

Bolalarning  mustaqil  nutqida  e g a   yoki  kesim ,  yoki  ega  b ila n   kesim




tu s h irib   qoldirilgan  g a p la r t e z - t e z   uchrab turadi  M asalan,  rasm ga  qarab 

hikoya tuzish:  "Bola baliq tu ty a p ti.  Tashladi. Yugurdi.  Q ayiqda suzyapti".

A q l i   z a i f   b o l a l a r d a   s o ‘z n i n g   m o r f o l o g i k   t a r k i b i   v a   g a p d a g i  

s o ‘z l a r n i n g   s i n t a k t i k   a l o q a s i   h a q i d a g i   t a s a v v u r l a r ,   m o r f o l o g i k  

u m u m l a s h m a l a r   j u d a   h a m   k a m b a g ‘al.  N u tq n in g   le k s ik - g r a m m a tik  

q u r i l i s h i n i n g   r iv o jla n m a g a n lig i,  ayniqsa  bogManishli  n u t q d a   yaqqol 

n a m o y o n   boMadi.

Aqli  z a if  o 'q u v c h il a r d a   b o g ’la n ish li  n u tq n in g   buzilishi

K o ‘p g in a   m ualliflarning  ishlarida  aqli  zaif  b o lalard a  bogManishli 

n u t q n i n g   sekinlashgan  h o l d a   rivojlanishi  va  o ‘ziga  xos  sifatlari  bilan 

x arakterlanishi  keltiriladi.  U l a r   uzoq  vaqt  situativ  n u tq d a   va  savol-javob 

b o sq ic h id a   t o ‘xtalib  qoladi.  Bu  bolalarda  mustaqil  fikr  bayon  qilishga 

o ‘t i s h   j u d a   q i y i n   h i s o b l a n a d i .   K o ‘p c h i l i k   h o l l a r d a   y o r d a m c h i  

m a k t a b l a r n i n g   yuqori  s in f la r ig a c h a   c h o ‘ziladi.  M ustaqil  fikr  b a y o n  

q ilis h n in g   hosil  boMishi  j a r a y o n i d a   aqli  zaif  o ‘quv ch ilar  kattalarn in g  

y o rd a m ig a   m uhtoj  b o ‘ladilar.  Aytib  kokmak  berish  yoki  savol  tarzida 

berish zaruriyati seziladi. A yniqsa,  bu bolalar uchun  kontekstli  n u tq  shakli 

qiy in  hisoblanadi.  Situativ n u t q ,  y a ’ni  k o ‘rgazmalilikka,  aniq situatsiyaga 

(h o latg a)  ta yangan  nutq  n isb a ta n   yengilroq  amalga  oshiriladi.

M u s t a q i l   n u t q n i n g   r i v o j l a n m a y   q o l i s h i d a   d i a l o g n i n g   t o ‘liq 

s h a k l l a n m a g a n l i g i   m u h i m   ro l  o ‘y n ay d i.  M a ’lu m k i,  d ia lo g ik   n u tq  

m o n o lo g ik   n u tq d a n   old in  shakllanadi  va  uning  rivojlanishini  tayyorlab 

b eradi.  Aqli  zaif bolalar  k o ‘p i n c h a   biror-bir voqeaning  m a z m u n in i  aniq 

b a y o n   q i l i s h n i n g   z a r u r i y a t i n i   t u s h u n i b   y e t m a y d i l a r ,   y a ’ni  u l a r  

s u h b a td o sh ig a   (suhbat  m a z m u n i g a   ko‘ra)  moslasha  olmaydilar.

M ustaqil  fikr  b ay o n   q ilish lar  uzuq-yuluq  b o ‘ladi.  Hikoya  qilishda 

m a n tiq iy   tartib,  qism lar  orasidagi  aloqa  buziladi.  Bog'lanishli  m a tn la r 

k o ‘p i n c h a   fragm entlardan  iborat  b o ‘ladi,  yagona  bir  butunlikni  tashkil 

q ilm ay d i  va  bayon  qilishning  qisqaligi  bilan  xarakterlanadi.  Aqli  zaif 

b olalarda  b o g ‘lanishli  n u tq n in g  shakllanishidagi ortda qolish sabablaridan 

biri  u la rn in g  nutqiy aktivligi j u d a  z aif va tezda holdan toyishi  hisoblanadi. 

M o n o lig ik   nutq  ja ray o n id a  hikoyani  konkretlashtirish  va  rivojlantirish 

b o la n in g   o ‘zi  to m o n id a n   a m a ig a   oshiriladi.  Ba’zi  bir  hollarda,  xususan, 

b olalarda  hikoyalash  mavzusiga qiziqish uyg'onganda,  mustaqil  fikr bayon 

qilish  xarakteri  h a m   o ‘zgaradi:  hikoya  m azm uni  kengayadi,  gaplardagi 

so ‘z l a r   soni  h a m   ortadi.  S h u n d a y   qilib,  mustaqil  fikr  bayon  qilishda 

m otivatsiya  (sabab-sharoit)  k a tta   rol  o ‘ynaydi.

Aqli  z a i f   bolalarda  bogManishli  fikr  bayon  qilishning  o lziga  xosligi 

to p s h iriq n in g   x arakteridan,  m ustaqil  fikr bayon  shaklidan  kelib  chiqadi. 

M ustaqil  hikoya  qilishga  q a ra g a n d a ,  aqli  zaif  bolalarda,  qayta  so ‘zlab 

berish  yengil  am alga  oshiriladi.  Lekin  ularning  qayta  so ‘zlab  berishlari 

h a m  q a t o r  o ‘ziga xosliklarga ega.  Masalan,  ular matnning k o ‘pgina  m uhim




qismlarini tushirib qoldiradilar,  m a z m u n n i  s o d d alash tirib  bayon qiladilar, 

vaqt,  m akon, s abab-oqibat  munosabatlarida tu sh u n m o v c h ilik la r n a m o y o n  

b o l a d i .   K o 'p in c h a   ular  m a tn d a  boMmagan  v o q e a -h o d is a la rn i,  d e ta lla m i 

q o ‘shib  yuboradilar.

M u s ta q il  n u tq n in g   s h a k lla n is h i  va  le k s ik - g r a m m a tik   q u rilish n in g  

b u zilish larin i  t o ‘g ‘r ila s h   b o 'y ic h a   lo g o p e d ik   is h la r n in g   o 'z ig a   x o slig i

L ek sik a n in g   riv o jla n tirilis h id a   lo g o p e d ik  

ish la rn in g  

o 'z ig a   x o slig i

L o g o p e d ik -k o rre k s io n   ( to 'g 'rila s h )  t a ’sir  q iiish   j a r a y o n id a   lu g 'a t 

boyligini  oshirish,  s o ‘z  m a ’nosini  aniqlash,  S e m a n tik   m a y d o n   va  leksik 

tizimni shakllantirish b o ‘yicha ish olib boriladi.  Sifatlar,  fe’IIar va predikativ 

lu g‘at  alohida  e ’tiborga  m olik  b o ‘ladi.

Y o rd a m c h i  m a k ta b la r n in g   quyi  s in fla rd a   o l i b   b o riia d ig a n   ishlar 

o 'y in la rd a n   foydalanilgan  holda,  k o ‘p ro q   is te ’m o l  qilinadigan  fe’IIar 

hisobiga  lug‘atni  boyitish  bilan  boshlanadi  ( " K im   q a n d a y   ovoz  beradi", 

"Kim   q an d ay   ovqatlanadi"  va  hokazo).

S ifa tla rn i  e g a lla s h   r a n g ,  s h a k l,  h a j m n i   a n g l a t u v c h i   s o ‘z l a r d a n  

boshlanadi.  Keyinchalik  balandlik,  qalinlik,  u z u n lik ,  kenglik,  og‘irlik  va 

m azan i  anglatuvchi  o ‘zlashtirish  dav o m   ettiriladi.

Keyinroq  o tla rd a n   yasalgan  sifatlarni  o ‘rg a n ish   ustida  ishlar  olib 

boriladi.  Shuningdek,  s e m a n tik   jih a td a n   m u r a k k a b   b o ‘lgan  so‘z!ar  — 

sifatlar o'zlashtiriladi  (m asalan,  insoniy  fazilatlarni  anglatuvchi  sifatlar).

Predikativ  lug‘atni  rivojlantirish  bilan  bir  v a q td a   nominativ  lug‘atni 

boyitish  b o ‘yicha  ishlar dav o m  ettiriladi.  U m um lashtiruvchi  xarakteiga  ega 

b o l g a n   so‘zlami  o ‘zlashtirish  alohida  aham iyatga  ega.  U la r  bolalaming 

analitik-sintetik  va  umumlashtirish  operatsiyalarining  rivojlanishiga  ijobiy 

ta ’sir etadi.

Lug‘atni  boyitish  olm o sh lar,  son,  ravish  va  b o s h q a   s o ‘z  turkum lari 

hisobiga  ham   amalga  oshiriladi.

Aqli  zaif bolalarning  lu g ‘atini  boyitishda  s i n o n i m   s o ‘zlarni  aniqlab 

o'rg an ish   ham   tavsiya  etiladi.

Y o r d a m c h i  m a k t a b l a r d a   s o lz  m a ’n o l a r i n i   a n i q l a s h   u s tid a   o lib  

boriiadigan  ish,  atrofdagi  p re d m e t  va  hodisalar haqidagi  ta s a w u r l a r  bilan 

uzviy bog'liq.  P red m etlarn i  tasniflash  (turlarga ajratish)  n u tq d a n  tashqari 

b o l g a n   (nutqiy b o ‘lm ag an )  reja asosida ( m a s a la n ,  rasm larn i  ikki guruhga 

b o ‘lib  ajratish),  s h u n in g d e k ,  n u tq d a n   foydalanilgan  h o ld a   olib  boriladi. 

Masalan,  ko‘rsatilgan b a rc h a  predm etlarni bir n o m  bilan aytish.  Bolalami 

tu rli  toifadagi  p r e d m e tla r n i  o ‘rganishi  va  o ‘z la s h tiris h la rig a   y o r d a m  

beradigan  y ozm a  m a ’lu m o tla r  va  rasm lar  tavsiya  etiladi.

S o ‘z  m a ’nosi  u s tid a ,  u n in g   an iq   m a ’n o s i d a n   a sta -se k in lik   b ilan  

g ra m m a tik  m a ’nosiga o ‘tish va uni o ‘zlashtirishga a lo h id a  o ‘rin ajratiladi.




N u tq n in g   g r a m m a tik   q u rilish id a g i  b u z ilis h la rn i  t o ‘g ‘r ila s h   b o 'y ic h a  

lo g o p e d ik   ish la rn in g   o ‘z ig a   x o s   to m o n la ri

Aqli  z a if  o 'q u v c h ila rd a   nutqning g r a m m a tik   qurilishini  rivojlantirish 

jarayonida  n u tq iy   n u q so n   strukturasini,  s e m a n tik  jih atd an   yaqin  boMgan 

shakllar  differensiatsiyasining  qiyinchiliklarini  e ’tiborga  olish  zarur.

Y o rd a m c h i  m ak tab lard a  nutqning  g r a m m a tik   shakllanishi  b o ‘yicha 

o nto g en etik   tam o y illa rd a n   foydalanish  katta  ahamiyatga  ega.  N o rm a l 

b olalar  m a k ta b g a c h a   b o ‘lgan  davrda  o ‘rganadigan  k o ‘pgina  g ra m m a tik  

shakllam i,  aqli  z a i f  bolalar  quyi  sinflarda  h a m   o ‘zlashtirmay  qoladilar. 

G r a m m a t i k   s h a k l l a r   ustidagi  ishlar  k o n k r e t l i l i k d a n   o b s tra k tlilik k a  

(m avhum lilikka),  sem an tik  jihatdan  sodda  b o l g a n   so ‘zlardan  m urakkab 

s o ‘zlarga  o ‘tish  sifatidan  amalga  oshiriladi.

Kelishiklar  u stid a   olib  boriladigan  log o p ed ik   ishlar:  birlikdagi  va 

k o ‘plikdagi  b o s h   kelishikni,  tushum   q a ra tq ic h ,  j o ‘nalish,  o ‘rin  payt  va 

chiqish  kelishigining  k o ‘plik  shakli  konstruksiyalarini  differensiatsiyalash 

tavsiya  etiladi.

F e ’lga  o id   s o ‘zlarning  o ‘zgarishi  funksiyasining  rivojlanishi,  dastlab 

hozirgi  z a m o n d a   keyinroq  o ‘tgan  z a m o n d a   (son,  shaxs,  o ‘zgarishlar)  va 

nihoyat,  z a m o n   shakli  jih atd an   m urakkabroq  b o ‘lgan  kelasi  z a m o n d a  

o ‘tkaziladi.

S o ‘z  yasalishini  shakllantirish  bo 'y ich a  olib  boriladigan  ishlar,  aqli 

z a if   o 'q u v c h i l a r d a   u z o q   d a v o m   e ta d ig a n ,  qiy in  kechadigan  ja ra y o n  

hisoblanadi.  U n i  ot  s o ‘z turkum iga oid so ‘zlarning kichraytirish,  erkalash 

shakllarini  va  b o s h q a   ot  yasovchi  usullarni  o ‘rganishdan  boshlash  lozim. 

Keyinchalik otlardan sifat  yasalishi  va qarindosh b o ‘lgan so‘zlami o ‘rganish 

b o ‘yicha  ishlar  olib  boriladi.

G a p   qurilishini  shakllantirishda  asosiy  e ’tib o r  nutqiy  bayon  qilishni 

o ‘z ichiga olgan s e m a n tik   munosabatlarni  o ‘rganishga qaratiladi.  Dastlab 

gap oddiy m u n o sa b a tla r hisobiga kengayadi  (qiz gul  uzyapti),  keyin  lokativ 

(bolalar  m a k ta b g a   ketyapti),  keyinchnlik  esa  —  atributiv  (bu  o n a m n in g  

sumkasi,  o n a m   qizil  sum ka  olib  yuradi).

G a p   b o ‘yicha  olib  boriladigan  quyidagi  ishlar  tartibi  tavsiya  etiladi: 

a w a l o   sodda  yig‘iq,  sodda  yoyiq  va  nihoyat  q o ‘shm a  gaplar.  Mustaqil 

n utq  ustida  olib  boriladigan  ishlar,  dastlab  dialogik  material,  situativ 

n utq,  keyinroq  esa  —  m onologik  nutq  ustida  olib  boriladi.

M ustaqil  n u tq n i  rivojlantirish  jarayonida  asosiy  e ’tibor  b o g ‘lanishni 

bayon  qilishni  rejalashtirishga  qaratiladi.  M ustaqil  nutqni  g ram m atik  

jihozlash  ustida  h a m   ish  olib  borish  zarur.  M ustaqil  m atn  ustida  ish  olib 

boriladigan  ishlar^a quyidagi  tavsiyalar beriladi: qisqa illustratsiyali  matnni 

qayta so ‘zlash,  k o ‘rgazmalikka tayangan  holda  uzun  m atnni qayta so ‘zlab 

berish,  sujetli  ra sm la r turkumi asosida qisqa himoyalash va berilgan  mavzu 

a s o s id a   m u s t a q i l   s o ‘zlash.  Aqli  z a if   b o l a l a r d a   b o g ‘lanishli  n u tq n i




rivojlantirish  analiz,  sintez,  qiyoslash,  u m u m la s h tiris h   va  ayniqsa,  ichki 

rejalashtirishni  qayta  ishlash  bilan  uzviy  bogMangan  b o ‘iishi  kerak.

M ustaqil  b a y o n   q ilish n in g   h a r   bir  h a ra k a t  (o p e ra tsiy a si)  dastlab 

m ustaqil  odd iy  to p sh iriq lar asosida s hakllanadi va a s ta -s e k in   bog‘lanishli 

m a t n   bu n y o d   b o ‘lishida  bir  b u tu n  j a ray o n g a  aylanadi.

Y o zm a  n u tq   b u z ilis h la rin in g   o 'z ig a   x o slig i  v a   a q ii  z a i f  o 'q u v c h ila r d a  

u la rn i  m e ’y o rg a   k e ltiris h

Aqli  zaif boialarda  o 'q is h  jarayonini  egailash  sekinlik  bilan  boradi  va 

m a ’lu m   o ‘ziga  xos  qiyinchiliklar  bilan  xarak terlan ad i  ( M . F .   Gnezdilov, 

V .G .  Petrova).  N o rm a d a g i  singari  o ‘qishni  egailash  ja ra y o n id a   aqli  zaif 

b o l a l a r   o ‘s h a   b o s q i c h l a r d a n   o ' t a d i l a r .   L e k i n   G . Y a . T r o s h i n n i n g  

m a ’lumotlariga k o ‘ra bu bolalar o 'q ish  pog‘ona!arini  n o rm a l o ‘quvchilarga 

q ara g a n d a   3  m arta  u z o q ro q   vaqt  ichida  egallaydilar.  Aqli  z a if boialarda 

o ‘qish  jaray o n in in g   h a r   b ir   bosqichi  m a ’lu m   b ir   qiyinchiliklari  bilan 

xarakterlanadi.  Xususan,  o ‘rganilgan  h arf aqli  z a if 1 - s i n f o ‘quvchisi  uchun 

b a rib ir  q iyinchiliklar  tu g 'd ira v e ra d i.  Bu  u n in g   f o n e m a t i k   idrokining 

rivojlanmaganligi,  k o ‘rish  analizi  va  sintezining  shakllanm aganligi  bilan 

b o g iiq .

Aqli  z a i f   bolalar  u c h u n   to vushlarni  bo*g‘in  h o lig a   keltirish  ju d a 

m u ra k k a b   masala  b o ‘lib  hisoblanadi.  F o n e m a tik   a n a liz   vazifasi  aqli  zaif 

o ‘quvchiIar  ongida  katta  qiyinchiliklar  bilan  s h a k lla n a d i,  ular  uchun 

b o ‘g ‘in  haqidagi  u m u m iy lash g an   t a s a w u r   h a m   m u r a k k a b   hisoblanadi.

S o 'zla m i o ‘qish jaray o n id a,  idrok qilishning difTerensiyalashmaganligi 

o q ib atid a  aqli  zaif bolalar  u ch u n   s o ‘zlardagi  asosiy  "hal  qiluvchi"  harflar 

y o ‘q  d em ak .  Aqli  z a if boialarda  t o v u s h - b o ‘g ‘inni  s in te z   qilish  qobiliyati 

k o ‘p i n c h a   past  b o l a d i ,   o ‘q ilg a n   s o ‘z n i  t u s h u n i s h   va  t a n i b   qolish 

sekinlashadi.

M a tn   va  gaplam i  o ‘qish  b u n d a n   h a m   k o ‘p r o q   q iyinchiliklar  keltirib 

chiqaradi.

Aqli  z a if  b oialarda  o ‘qish  ja ra y o n id a   m a z m u n g a   tu s h u n ib   yetish 

q a n d a y   rol  o ‘ynaydi,  d egan  savol  b o 'y ic h a  turli  fikrlar  m avjud.  Masalan, 

G .Y a.  Troshin,  aqli  z a if boialarda  norm al  b olalarga  q a r a g a n d a   s o ‘zlarni 

tah m in iy  o ‘qish k o ‘proq  kuzatiladi,  d eb  e ’tiro f e ta d i.  M .F .  Gnezdilovning 

fikricha  esa  aqli  z a if b oialarda  o ‘qish ja ra y o n id a   t u s h in ib   yetish ju d a   zaif 

n a m o y o n   b o la d i.

Ikkaia  m uallif  h a m   n orm adagiga  nisbatan,  o ‘q ish   ja ra y o n id a   y o ‘l 

q o ‘yiladigan  xatolar  k o ‘pligini  e ’t i r o f  etadilar.

1

- 2 - s i n f   o ‘quvchilarining  aqli  z a if  o ‘q uvchilari  o ra sid a   k o ‘pchilik 



b o la la r ,  o ‘qish  j a r a y o n i d a   t a k r o r l a n a v e r a d i g a n   x a t o l a r g a   moyilligi 

kuzatiladi.  R.I.  Lalayeva,  K.  A verino-Jakke  m a ’lu m o tla rig a   k o ‘ra,  aqli 

z a i f   i - s i n f  o ‘quvchilarining  6 5 —70%   ida  disleksiya  aniq lan ad i.

Aqli  z a i f   o ‘quvchilardagi  disleksiya  s i m p to m a tik a s i  o ‘z in in g   turli




koTinishlari  bilan,o'qishdagi  xatolar turg'unligi  bilan  xarakterlanadi.  Bu 

bolalarda  o ‘qishdagi  xatolarni  quyidagi  k o ‘rinishlarda  keltirish  m um kin: 

1)  h a rfla m i  o ‘zlashtirmaslik;  2)  harflab  o ‘qish;  3)  so‘zning  tovush  va 

b o ‘g ‘in  stru k tu rasin i  buzish;  4)  o kqilganni  tushunishdagi  buzilishlar;  5) 

o ‘qish j a ra y o n id a g i  agram atizm lar  (g ra m m a tik   savodsizlik).

Aqli z a if bolalarda harflami o ‘zlashtira olmaslik turli darajada n am oyon 

b o l a d i :   b i r   n e c h a   h a rflard an   2 0 - 2 5   h a r f g a c h a   o ‘z lash tira  o lm aslik  

aniqlanadi.  Keyingi holatda faqatgina unli tovushlarni anglatuvchi 




Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish