M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev


 3 .1 .  M ehnat  nizolarining  taalluqliligi  va  sudlovligi



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet92/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   88   89   90   91   92   93   94   95   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

2 3 .1 .  M ehnat  nizolarining  taalluqliligi  va  sudlovligi
M e h n a t  n iz o la rin in g   taalluqliligi  d e g a n d a   m e h n a t  n iz o la ri 
m az m u n i  b o ‘y ich a   qaysi  o rg an   to m o n id a n   k o ‘rib  hal  qilinishi 
an g la sh ila d i.  M e h n a t  n iz o la rin in g   ta a llu q lilig i,  y a ’ni  u la rn in g  
qayerda k o ‘rib chiqilishi lozimligi  0 ‘zbekiston  Respublikasi  M ehnat 
kodeksining  269  va  2 7 6 -m o d d a lari  h a m d a   F P K n in g   31 -m o d d asi 
bilan tartibga solinadi.  Yakka tartibdagi  m eh n a t  nizolarida nizoning 
xususiyati  va  u ni  keltirib  ch iq aru v ch i  h u q u q iy   m u n o sab at  h a m d a  
nizolashuvchi  shaxslarning  tarkibi,  ay rim   h o lla rd a   esa  n izoning 
p red m e ti  taallu q lilik n i  belgilovchi  asosiy  m ez o n   sifatida  e ’tiro f 
etiladi.
M ehnat  nizosining  taalluqliligini  belgilashda,  a w a lo ,  nizoning 
qaysi turda ekanligini, yakka tartibdagi nizo b o ‘lsa, uning xususiyatini, 
m ehnat qonunchiligini q o lla sh  yoki yangi m ehnat shartlarini belgilash 
bo ‘yicha va yana qaysi huquqiy m unosabatlardan kelib chiqqanini ham  
e ’tiborga olish m aqsadga muvofiqdir.  Xususan,  m ehnatga oid huquqiy 
m u n o s a b a tla r   b ila n   bogM iq  b o ‘lg a n ,  a m m o   b o s h q a   h u q u q iy  
m unosabatlardan  kelib  chiqadigan  m ehnat  ishlarining  taalluqligini 
belgilash shularjum lasidandir.  M asalan,  ishgajoylashtirish,  ishga qabul 
qilishni  rad  etish  bilan  bogMiq  m e h n a t  nizolari  m eh n a t  nizolari 
komissiyasida  ko‘rish  u ch u n  taalluqli boMmaydi.
S h u n in g d ek ,  m az k u r  kom issiya  nafaq a  toMash  bilan   bogMiq 
m e h n a t  n izo la rin i  h a m   k o ‘rib,  hal  qilish  v ak o latiga  ega  em as. 
Shuning u c h u n   ham   m eh n a t  nizolarining yuqoridagi xususiyatlariga 
alo h id a  e ’tib o r berishlik talab  etilad i,  aks h o ld a   m e h n a t  ishlarining 
taalluqliligi  n o to ‘g ‘ri  belgilanishi  h a m d a   ish  k o ‘rishga  vakolatli 
boM m agan  o rg an   to m o n id a n   c h iq a rilg a n   q a ro r  b e k o r  q ilin ish i 
m u m k in .
M e h n a tg a   o id  h u q u q iy   m u n o s a b a tla rd a n   kelib  c h iq a d ig a n  
m az k u r  nizoli  ish larn i  k o ‘rib  hal  qilish  vakolatiga  ega  boMgan 
o rg an la r  sifatida  qu y id ag ilar  e ’tir o f   etiladi:
2 0 2


m e h n a t  nizolari  kom issiyasi;
sud  organlari;
b o ‘ysinuv  tartib id a   yuqori  tu ru v c h i  organlar.
Y akka  tartibdagi  m e h n a t  n izo larin in g   yuqoridagi  o rg an la m in g  
qaysi  biriga  taalluqli  b o ‘lishini  belgilash  ushbu  n iz o n in g   m az m u - 
niga,  h u q u q iy   m u n o sa b a tla rn in g   tu rig a ,  u n d a   ish tiro k   etu v c h i 
su byektlar  tarkibiga  b o g ‘liq  b o ‘ladi.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  M e h n a t  kodeksining 2 6 0 -m o d d a sid a  
k o ‘rsatilganidek,  m e h n a t  nizolari  b o ‘yicha  x odim   m e h n a t  nizolari 
komissiyasiga yoki bevosita tu m an  (shahar) sudlariga m urojaat etishga 
haqlidir.  M e h n a t  nizolari  kom issiyasi  o ‘n  kunlik  m u d d a t  ichida 
m e h n a t  nizosini  k o ‘rib  c h iq m a sa   yoki  hal  e tm a sa,  m an fa atd o r 
x o d im   u sh b u   n izo n i  k o ‘rishni  tu m a n   (sh a h a r)  sudiga  o ‘tkazishga 
h a q lid ir  (M e h n a t  kodeksining  26 7 -m o d d asi).
Bevosita fuqarolik ishlari b o ‘yicha tum anlararo (shahar) sudlarida 
k o ‘rilishi  lozim   b o ‘lgan  m e h n a t  n iz o la rin in g   r o ‘yxati  M e h n a t 
kodeksining 269-m oddasida o ‘z ifodasini topgan.  U nga ko‘ra m ehnat 
nizolari quyidagi  h o lla rd a  bevosita tu m a n   (sh ahar)  su d larid a k o ‘rib 
ch iq ilad i:
• agar  x o d im n in g   ish jo y id a  m eh n a t  nizolari  kom issiyasi  tu zil- 
m agan  b o ‘lsa;
•  m e h n a t  nizolari  m e h n a t  sh artn o m a sin i  b e k o r  qilish  asosla- 
rid a n   q a t’i  n azar,  ishga  tiklash  to ‘g ‘risida,  m e h n a t  sh a rtn o m a sin i 
b e k o r  qilish  vaqti  va  asoslari  t a ’rifini  o ‘zgartirish  t o ‘g ‘risida,  m aj- 
buriy progul  yoki  kam   h a q   to ia n a d ig a n   ishni  bajargan vaqt  u ch u n  
h aq   t o ‘lashga  d o ir  b o ‘lsa;
• m e h n a t  nizolari x odim  to m o n id a n   ish beruvchiga yetkazilgan 
zararn i  to ‘lanishi  haq id a  b o ‘lsa;
•  m e h n a t nizolari  m eh n a t vazifalarini bajarayotganda xodim ning 
s o g iig ‘iga  shikast  yetkazilgani  oqibatidagi  z a ra rn i  (shu ju m la d a n , 
m a ’naviy  z a ra rn i)  yoki  u n in g   m o l-m u lk ig a   yetk azilg an   zararn i 
ish  b eruvchi  to m o n id a n   t o ‘lanishi  h aq id a  b o ‘lsa;
• ish  beruvchi  to m o n id a n   ta k lif qilingan  shaxslarni  ishga  qabul 
qilm aslik ,  ish  b e ru v ch i  q o n u n g a   m uvofiq  m e h n a t  sh a rtn o m a si 
tuzishi  sh art  b o ‘lgan  (belgilangan  kvota  h isobidan  ishga yuborilgan 
n o g iro n la r  va  o ‘n  sakkiz  yoshga  t o ‘lm a g a n   shaxslarni;  h o m ilad o r 
ay ollam i va u c h  yoshga to ‘lm agan bolalari b o r ayollarni tegishincha 
u larn in g   h o m iladorligi  yoki  bolasi  borligini  vaj  qilib)  ishga  qabul 
qilm aslik  yuzasidan  kelib  ch iq q a n   n izo la r  h a m   bevosita  sudlarda 
к о ‘rib  hal  qilinadi  (M e h n a t  kodeksining  78-m o d d asi).
2 0 3


Shuningdek,  ish  beruvchi  va  kasaba  uyushm asi  q o ‘mitasi  yoki 
xodim larning  boshqa  vakillik  organlari  bilan  oldindan  kelishib  hal 
etilgan masalalar yuzasidan kelib chiqqan m ehnat nizolari  ham  bevosita 
sudlar  tom onidan  ko‘rib  chiqilishiga  alohida  e ’tibor  berish  lozim.
M e h n atg a   o id  nizoli  ishlar  yuzasidan  su d d a  d a ’vo  q o ‘zg‘atish 
t o ‘g ‘risidagi  m asa lan i  t o ‘g ‘ri  hal  qilish  u c h u n   n izoli  ish  qaysi 
sudning sudloviga tegishli boMishligini aniqlash  m u h im  aham iyatga 
ega.  M e h n a t  n iz o li  ish la rin in g   s u d lo v lig in i  a n iq la s h   b irin c h i 
instansiya sudining qaysi birida m azk u r nizo hal qilinishini aniqlash 
dem akdir.  U m u m iy  qoida b o ‘yicha fuqarolik ishlari b o ‘yicha arizalar 
javo b g arn in g   doim iy  yashab  tu rg a n   yoki  d o im iy   m ash g ‘u l  boNgan 
joydagi  sudga beriladi.
T a sh k ilo tla rg a   n isb a ta n   a riz a   u la rn in g   o rg an la ri  jo y la sh g a n  
hu d u ddagi  sudga  beriladi  (F P K n in g   145-m oddasi).
M e h n a t  h u q u q iy   m u n o s a b a tla rd a n   kelib  c h iq a d ig a n   nizoli 
ish larn in g   aksariyati  (m a sa la n ,  ishga  tik lash ,  a w a lg i  ish  joyiga 
o ‘tkazish,  m e h n a t  sh a rtn o m a sin i  b e k o r qilish  t a ’rifini  o ‘zgartirish, 
m eh n atg a  haq t o ‘lash t o ‘g ‘risidagi  nizoli  ishlar) jav o b g ar ish beru v ­
c h i  jo y la sh g a n   jo y id a g i  su d la rd a   q o ‘zg‘atilad i.  L ek in   x o d im la r 
to m o n id a n  yetkazilgan  zararn i  un d irish   t o ‘g ‘risidagi  d a ’v o lar bilan 
ko rxona  joy lash g an   sudga  m u ro ja at  qilish  m u m k in lig in i  q o n u n  
istisno qilm aydi.
D arh aq iq at,  F P K n in g  241-m oddasiga m uvofiq,  fuqaroning yoki 
yuridik  shaxsning  m o l-m u lk ig a  yetkazilgan  z a ra rn in g   o ‘m in i  q o p - 
lash  to ‘g ‘risidagi  d a ’volar z a ra r yetkazilgan jo y d a   ham   taq d im   q ili­
nishi  m um kinligi  m azk u r nizoli  ishlar u c h u n   d a ’vogarning tan lash i 
b o ‘yicha  (m u q o b il)  sudlovlik jo riy   q ilinganligidan  d a lo la t  be rad i. 
S hu n in g d ek ,  F P K n in g   2 4 1 -m o d d asi  u c h in c h i  qism iga  k o ‘ra,  o ‘z 
m eh n at vazifalarini bajarishi m unosabati bilan xodim ning sog‘lig‘iga 
shikast  yetkazilganlik  yoxud  boquvchisi  ish  b ilan   b o g ‘liq  h olda 
vafot etganligi natijasida ko ‘rilgan z a ra r o ‘rnini qoplash to ‘g ‘risidagi 
d a ’volarni  d a ’vogar  o ‘zi  yashab  tu rg a n   jo y d a   h a m   taq d im   etishi 
m u m k in .
23.2.  Mehnatga  oid  nizoli  ishlarda  ishtirok  etuvchi  shaxslar
Ish  b eru v ch ilar  to m o n id a n   m e h n a t  sh a rtn o m a si  (k o n tra k t)n i 
b e k o r  qilish d an   kelib  ch iq a d ig an   nizoli  ishlarda  ish tiro k   etuvchi 
taraflarn in g  tarkibi  m e h n a t sh a rtn o m a si  h a m d a   q o n u n   bilan  q a t’iy 
belgilab  q o ‘yilganligi  ushbu  tu rk u m d ag i  nizoli  ish larn in g   o ‘ziga
2 0 4


xos  xususiyatlaridan  biridir.  S h u n in g   u c h u n   h am   m az k u r tu rk u m ­
dagi  ishlarda  m ustaqil  tala b   bilan   arz  qiluvchi  u c h in c h i  shaxslar 
ishtirok etish m ay d i,  m ustaqil  talab bilan  a rz  qilm aydigan  u ch in ch i 
sh axslarning  ishtiroki  esa  c h ek lan g an   b o ‘ladi.
M ehnatga oid  huquqiy m unosabatlaridan  kelib chiqadigan nizoli 
is h la rd a   t a r a f l a r   k o r x o n a ,  ta s h k ilo t,  m u a s s a s a   va  x o d im la r  
h iso b la n ib ,  u la r  o ‘rta sid a   n izo   m e h n a t  q o n u n c h ilig in i  q o ‘llash 
b o rasid a yuzaga  kelib,  su d lard a  k o ‘rish  u c h u n   tegishli  boMadi.
S udda  buzilgan  h u q u q   va  q o n u n iy   m an faatlarn i  him oya  qilish 
m aq sad id a d a ’vo arizasi taq d im  etish  h u q u q in i am alga oshirishning 
m u h im   sh a rtla rid a n  biri  protsessual  h a ra k a tla rn i am alga oshirishga 
qobiliyatli b o ‘lish, y a ’ni  protsessual  m u o m ala layoqatiga ega b o ‘lish 
h iso b la n a d i.
S u d d a  o ‘z  h u q u q   va  m ajburiyatlarini  am alga  oshirish  layoqati 
voyaga  y etg an   fu q a ro la r  va  tash k ilo tla rg a   teg ish lid ir  (F P K n in g  
3 8 -m o d d a si).  F u q a ro   18  yoshga  t o lg a c h ,  fuqarolik  protsessida 
shaxsan  ishtirok etishi,  protsessual  h a ra k a tla rn i  am alga oshirishi  va 
o ‘ziga tegishli  protsessual h uquqlardan foydalanishi  m um kin b o ‘ladi. 
Voyaga y etm agan,  ya’ni yoshi o ‘n to ‘rtd an  o ‘n sakkizgacha b o ‘lgan 
fu qarolam ing huquqlari va q o n u n  bilan q o ‘riqlanadigan  m anfaatlari 
s u d d a   u la rn in g   o ta - o n a la r i,  u la rn i  farz a n d lik k a   o lg a n la r  yoki 
ho m iy lar  to m o n id a n   him oya  qilinadi  (F P K n in g   38-m o d d asi).
M a z k u r  q o id a d a n   istisn o   ra v ish d a   m e h n a tg a   o id   h u q u q iy  
m u n o sa b a tla rd a n   kelib  ch iq ad ig an   ishlar  b o ‘y icha  x o dim larning 
fuqarolik m u o m ala layoqati  15 yoshdan boshlanadi.  M e h n at kodek­
sining  7 7 -m o d d asig a  k o ‘ra,  xodim larn in g   m e h n a t  h u q u q   layoqati 
u m u m iy  q o id a  b o ‘yicha  16 yosh d an   b o sh lan ad i.  V oyaga yetm agan 
xodim   sud d a  b o sh q a  tu rk u m d ag i  huq u q iy   m u n o sa b a tla rd a n   kelib 
ch iq a d ig an   ishlar  yuzasidan  protsessual  m u o m a la   layoqatiga  ega 
b o lm a slig i  m u m k in ,  lekin m e h n a t ishlari b o ‘yicha o ‘zining protses­
sual  huquq va m ajburiyatlarini to ‘la hajm da am alga oshirish huquqiga 
ega.
X u su sa n ,  F P K n in g   3 8 -m o d d a s ig a   m u v o fiq ,  m e h n a t  b ila n  
bogMiq  huquqiy m u n o sab atlard an  va olingan  ish haqini yoki boshqa 
d a ro m a d n i ta s a rru f etish bilan  bogMiq b itim lard an   kelib chiqadigan 
ishlar b o ‘y ich a  voyaga  y etm ag an lar  sudda  o ‘z  h u q u q lari  va  q o n u n  
bilan q o ‘riqlanadigan  m anfaatlarini shaxsan  him oya qilish huquqiga 
ega  ekanliklari  e ’tir o f  etiladi.
M eh n at ishlari b o ‘yicha sudga shaxsan  m urojaat qilish huquqiga 
yoshidan q a t’i  nazar,  b a rc h a  x o d im lar haqli boMadi.  S h unday ekan.
2 0 5


sudya m eh n a t ishlari b o ‘yicha  18 yoshga to ‘lm agan xodim ning d a ’vo 
a riz a sin i  F P K n in g   1 5 2 -m o d d a si  6 -b a n d ig a   k o ‘ra,  y a ’ni  a riz a  
m u o m alag a  layoqatsiz  shaxs  to m o n id a n   berilganligini  asos  qilib 
qabul  qilishni  rad  etishi  m u m k in   em as.
M ehnatga oid  huquqiy m u n o sab atlard an   kelib ch iqadigan  ishlar 
b o ‘y icha  voyaga  yetm aganlarga  y o rd am   berish  u c h u n   sudya  o ‘z 
tashabbusi  bilan  u larn in g  o ta -o n a la rin i,  farzandlikka  o lg an la r yoki 
h o m iy la rin i  su d   p ro tse ssig a   ja lb   q ilish i  m u m k in lig i  fu q a ro lik  
protsessual qonunchiligida o ‘z aksini topgan  (F P K n in g  38-m oddasi). 
U sh b u   h u q u q iy  n o rm a  voyaga y etm ag an   x o d im larn in g  protsessual 
m uom alaga layoqatini cheklashga qaratilm ay, balki voyaga yetm agan 
shaxslarning sudda huquqlarini  him oya qilinishining sam aradorligini 
oshirishga yordam  beradi.
M ehnatga oid  huquqiy m uno sab atlard an   kelib chiqadigan  nizoli 
ishlarda boshqa turkum dagi ishlardan farqli ravishda birgalikda ishtirok 
etu v ch ilar  k o ‘plab  u chraydi.  P rotsessual  ish tiro k ch ilik n in g   asosi 
sifatida  d a ’voning  p red m e ti  b o ‘lm ish  m o d d iy   h u q u q iy   m u n o sa - 
b a tn in g   b ir  xilda  boMishligi,  nizoli  h u q u q n in g   yoki  nizoli  m ajbu- 
riyatning b ir n e c h a   shaxslarga tegishli  bo   lishi,  sud  faoliyati  va sud 
hal  qiluv  q a ro rin in g   y agona  b o ‘lishligi  e ’tir o f   etiladi.  S u d lard a 
m eh n a tg a  o id  nizoli  ishlarning k o ‘rilishida  fakultativ ishtirokchilik 
n isb atan   k o ‘p ro q   uchraydi.
S h erik   ish tiro k c h ilik n in g   m a z k u r  tu ri  b ir  xil  ish n i  bajargan 
x o d im lar  ish  haqi  yoki  m u k o fo tn i  olish d an   b ir  asosda  m ah ru m  
b o ig a n la rid a   va  ushbu  tala b la r  bilan   b ir  n e c h a   x o d im lar  sudga 
d a ’vo bilan  m urojaat qilganlarida yuzaga kelishi  m u m k in .  M asalan, 
texnologiyadagi,  ishlab  ch iq a rish   va  m e h n a tn i  tashkil  etishdagi 
o ‘zgarishlar,  x o d im lar  soni  (sh tati)  yoki  ish  xususiyatining  o ‘zga- 
rishiga  olib  kelgan  ishlar  h a jm in in g   qisqarganligi  yoxud  korxo- 
n a n in g   tugatilganligi  m u n o sab ati  bilan   m e h n a t  sh a rtn o m a si  b ekor 
qilin g an d a b ir xil asos bilan b ir n e c h a  x o d im lar ish d an  b o ‘shatilishi 
m u m k in  va ushbu  x o d im lar su d d a sherik d a ’vogarlar sifatida e ’tiro f 
etiladi.
Ish b e ru v ch ilam in g  h a m d a  xod im larn in g  m eh n atg a oid  h u q u q ­
larin i,  sh u n in g d ek ,  ja m o a tc h ilik   m an faatin i  him o y a  qilish  u c h u n  
sud  b o sh q a  sh axslarning  iltim osisiz,  o ‘z  tash abbusi  b ilan   ishda 
ishtirok  etish  u c h u n   korx o n an in g   m a n sa b d o r  shaxsini  ja lb   qilish 
va  u n ing  zim m asiga  xodim ga  m ajburiy  b e k o r  yurgan  vaqti  u c h u n  
ish haqi to la s h i m unosabati bilan ish beruvchiga yetkazilgan zararni 
qoplash  m ajburiyatini  yuklashi  m u m k in .
2 0 6


F P K n in g   2 5 9 -m o d d asid a  m e h n a t  sh artn o m asi  g ‘ay riqonuniy 
ravishda  b e k o r  qilingan  yoki  n o q o n u n iy   ravishda  b o sh q a  ishga 
o4kazilgan xodim lam i aw algi ishiga tiklash to ‘g‘risidagi ishlar bo ‘yicha 
sud  o ‘z  tashabbusi  bilan  m eh n at  shartnom asini  bekor  qilishga  yoki 
boshqa ishga o ‘tkazishga farmoyish Ьещап m ansabdor shaxsni uchinchi 
shaxs sifatida ishda ishtirok etish uchun javobgar tom onidan jalb qilishi 
shartligi o ‘z ifodasini topgan.  Ushbu qoidaning kiritilishidan ko‘zlangan 
m aqsad  m eh n a t  shartnom asini  b ekor  qilinishi  yoki  boshqa  ishga 
o ‘tkazish  ochiqdan  ochiq  qonunga  xilof bolganligini  aniqlagan  sud 
shu  protsessning  o ‘zidayoq,  m ansabdor  shaxs  zim m asiga  majburiy 
progul  yoki  kam   haq  toManadigan  ish  berilgan  vaqt  u ch u n   xodim ga 
ish  haqi  to ‘lash  natijasida  ish  beruvchiga  yetkazilgan  zarar  o ‘m ini 
qoplash  m ajburiyatini  yuklashdan  iboratdir.
M ansabdor  shaxsning  ish  beruvchi  oldidagi  m azkur javobgarligi 
fu q a ro lik -h u q u iy   jav o b g a rlik n in g   b ir  k o ‘rin ish i  b o ‘lm ay,  balki 
m ehnatga oid huquqiy m e ’yorlarda nazarda tutilgan mastaqil javobgarlik 
turi  hisoblanadi.  M azkur javobgarlik m asalasini hal q ila re k a n  sudlar, 
b a sh arti,  m e h n a t  sh artn o m a sin i  b e k o r  qilish  yoki  boshqa  ishga 
o ‘tkazish  q o n u n n i  o c h iq -o y d in   buzgan  h o ld a   am alga  oshirilgan 
b o ‘lsagina yo‘l q o ‘yilishiga alohida e ’tibor berishlari  lozim  b o ‘ladi.
M e h n a tg a   o id   h u q u q iy   m u n o s a b a tla rd a n   kelib  c h iq a d ig a n  
ishlarni  su d d a   ko ‘rilishida  vakillarning  ishtiroki  o ‘zining  m aqsadi 
va  vazifalari  b ilan   vakillikning  b o sh q a  tu rla rid a n   ajralib  tu radi.
M e h n atg a   o id  nizoli  ishlarda  x o d im n in g   vakili  sifatida  xodim  
ishlayotgan  k o rxonaning kasaba uyushm asi q o ‘m itasi  ishtirok etishi 
m az k u r  tu rk u m d a g i  ish larn in g   o ‘ziga  xos  protsessual  xususiyatla­
ridan  biridir.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  M ehnat  kodeksining  2 0-m od- 
dasiga  m uvofiq,  kasaba  u y u shm alari,  u larn in g   korxonadagi  saylab 
q o ‘yiladigan  o rg an lari,  x o d im lar  to m o n id a n   saylab  q o ‘yiladigan 
o rg a n la ri,  ish  b e ru v c h ila m in g   vakillik  o rg an la ri  m e h n a tg a   oid 
m u n o sa b a tla rn in g  subyektlari  sifatida q a tn a sh a   oladilar.
X odim ning vakillik organi b o ‘lm ish kasaba uyushm alari  m ehnat 
n izolarini  k o ‘ruvchi  o rg an lard a x o d im lar m an faatin i  him o y a qilish 
h u q u q ig a ega b o ‘lib,  u sh b u   h u q u q n i  o ‘z vakillari  orqali  bajaradilar.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   88   89   90   91   92   93   94   95   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish