M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet89/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   85   86   87   88   89   90   91   92   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

S u d lo vlilik  deb,  sud  o rg an la rig a   taa llu q li  b o ‘lgan  fu q aro lik  
ishlarining sud  tizim i b o ‘g ‘in lari o ‘rtasida taq sim lan ish ig a aytiladi. 
Ishning  sudlovliligini  belgilash  m a z k u r  ishni  ay n a n   qaysi  su dning 
k o ‘rishga va hal etishga vakolatli ekanligini  b ild ira d i1.
Sudlovga  tegishlilik,  birinchidan,  hal  q ilin ad ig an   m asalan in g  
sudga  tegishli  b o ‘lishini  belgilasa,  ikkin ch id a n ,  m a z k u r  ishning 
sud  tizim i  b o ‘g ‘inlari  vakolatiga  kirishini  ifodalaydi.  Sudlovlilikni 
a n iq lash d a  n izo n in g   pred m etig a,  su byektlar  m asalasiga,  u larn in g  
y ashash  yoki  m o l-m u lk in in g   tu rg a n   jo y ig a  e ’tib o r  b erish   talab  
etiladi.  M uayyan  b ir  ishni  hal  qilishga  qaysi  sud  vakolatli  b o ‘lishi 
m um kinligini belgilashda sudlovlilikning tu rd o sh  va h u d udiy turlari 
m u h im   aham iy at  kasb  etadi.  A ksariyat  fuqarolik  ishlarini  k o ‘rish 
vakolati 0 ‘zbekiston  R espublikasi  F P K n in g   141-m oddasiga asosan, 
fuqarolik  ishlari  b o ‘y icha  tu m a n la ra ro ,  tu m a n   (sh a h a r)  sudining 
sudloviga berilgan.
O talikni  belgilash  to ‘g ‘risidagi  ishlarning  d a ’voli  ishlar  tu rk u - 
m iga  m ansubligini  hisobga  olgan  h o ld a,  0 ‘zb ekiston  R espublikasi 
F P K n in g   2 4 1-m oddasiga  aso san ,  u m u m iy   q o id a   b o ‘y icha  ja v o b ­
g a rn in g   d o im iy   y a sh ab   tu rg a n   yoki  d o im iy   m a s h g ‘ul  b o ‘lgan 
joyidagi  sudga  beriladi.  A gar javo b g arn in g   yashash jo y i  n o m a ’lum  
b o ‘lsa,  u n in g   m o l-m u lk i  tu rg a n  joydagi  yoki  u n in g   oxirgi  yashash 
joyidagi  sudga  m u ro jaat  qilinadi.
Shu  bilan   birga,  fu q a ro la m in g   h u q u q   va  m an faatlari  hisobga 
o lin g a n   h o ld a   d a ’v o gar  a lim e n t  u n d irish   t o ‘g ‘risidagi,  o talik n i
Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining fuqarolik protsessual huquqi. 
D arslik.  Т.,  «Adolat»,  2001,  141-bet.
192


belgilash  haqidagi  va  m ayib b o ‘lganlik  h a m d a  sogMiqqa b o sh q a ch a  
tarz d a   shikast  yetkazganlik yoxud  boqu v ch isin in g  o ‘lim i  natijasida 
k o ‘rilgan  z a ra r  o ‘rnini  q o p lash   t o ‘g ‘risidagi  d a ’volarni  o ‘zi  yashab 
tu rg a n  joydagi sudga h a m  taq d im  etishi  m u m k in  va sudlovlilikning 
b u n d a y   shakli  m uqobil  sudlovlilik  deb  yuritiladi.
K o ‘p gina h o lla rd a  otalikni  belgilash  to ‘g ‘risidagi  d a 'v o la rd a  bir 
v aq tn in g  o ‘zida bolaga n isb a ta n  a lim e n t  un d irish  t o ‘g ‘risidagi talab 
h a m   k eltirilishi  m u m k in .  B unday  h o lla rd a   m u q o b il  sudlovlilik 
q o idalariga  rioya  qilinishi  kerak.  S hu n g a  aso san ,  b u n d a y   d a ’volar 
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F P K n in g   145-m oddasiga  k o ‘ra,  ja v o b ­
g a rn in g   t u r a r   jo y i  y o k i  0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s i  F P K n in g  
2 4 1 - m o d d a s i  u c h in c h i  q ism ig a   m u v o fiq ,  d a ’v o g a rn in g   tu r a r  
joyidagi  sudga  berilishi  m u m k in .
O talik n i  belgilash  t o ‘g ‘risidagi  ishlarning  a lo h id a   ish  yuritish 
tartib id a h am  k o ‘rib chiqilishini  inobatga olsak, bun d ay  turkum dagi 
a riz ala r a rizach i yashab tu rg a n  joydagi  sudga beriladi  ( 0 ‘zbekiston 
R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kodeksining  2 8 4 -m oddasi).
22.2.  Otalikni  belgilash  to‘g‘risidagi  ishlarni  da’vo  qo‘zg4atish 
tartibida  sudda  ko‘rish  asoslari  va  tartibi
O ta lik n i  belgilash  t o ‘g ‘risidagi  ish la rn i  su d d a   k o ‘rish  d a ’vo 
q o ‘zg‘atish va alo h id a   ish  yuritish  tartib id a  am alga  oshiriladi.
O talikni belgilash to ‘g ‘risidagi ishlarni d a ’vo q o ‘zg‘atish tartibida 
sud d a  k o ‘rib hal  qilish u c h u n   quyidagi  m axsus shartlarm ng b o ‘lishi 
talab   etiladi:
1)b o lan in g   onasi  bilan  otaligi  tax m in   qilin ay o tg an   shaxs  o ‘r- 
tasid a  F H D Y  o rg an larid a qayd etilgan  n ik o h n in g   m avjud em asligi;
2 )b o la n in g   onasi  bilan  otaligi  tax m in   qilinayotgan  shaxs  o ‘r- 
tasid a  otalik n i  belgilash  t o ‘g ‘risida  birgalikdagi  a riz an in g   m avjud 
em asligi;
3 ) otaligi  tax m in   qilinayotgan  shaxsning  hayot  ekanligi;
4) o n a  vafot etganda, o n a  m uom alaga layoqatsiz deb topilganda, 
on a n in g  qayerdaligini aniqlash  im koniyati b o ‘lm aganda,  o n a onalik 
h u q u q id a n   m a h ru m   q ilin g a n d a   o ‘zin i  b o la n in g   o ta si  d e b   ta n  
olay o tg an   shaxsning  vasiylik  va  hom iylik  organi  bilan  kelishilgan 
arizasining  b o ‘lm asligi;
5) b o lan in g   o tasi  sud  to m o n id a n   m u o m alag a  layoqatsiz  deb 
to p ilg a n id a   o ta   h o m iy sin in g   vasiylik  va  h o m iy lik   o rg an i  bilan 
kelishilgan  arizasining  b o im a s lig i.
193


B u n d a y   ta s n if   d e y a rli  b a rc h a   y u rid ik   a d a b iy o tla rd a   ay rim  
o ‘zgartirish lar  bilan   b e rilg a n 1.
O talikni belgilash to ‘g‘risidagi  ishlar b o ‘yicha yuqoridagi  maxsus 
sh artlar bilan birgalikda sudga m urojaat qilishning quyidagi um um iy 
s h a rtla ri  h a m   a m a l  q ila d ik i,  b u larg a :  d a ’v o g a rn in g   fu q a ro lik  
protsessual  h u q u q  va  m u o m a la   layoqatiga ega boMishi;  ishning sud 
organlariga  taalluqli  va  u n in g   sudlovga  tegishli  ekanligi;  sudning 
ay n a n   o ‘sha  taraflar  o ‘rtasid a,  ay n an   b ir  p red m e t  t o ‘g ‘risida  va 
ay n an   b ir  asoslar  b o ‘yicha  c h iq q a n   nizo  yuzasidan  qabul  qilinib, 
q o n u n iy   kuchga  kirgan  hal  qiluv  q a ro rin in g   yoki  ish  y u ritishni 
tugatish  to ‘g ‘risidagi  ajrim ining  b o ‘lm asligi  kabi  h o la tla r  kiradi. 
Bizning  n a z arim izd a ,  otalikni  sud  y o ‘li  bilan   belgilash  t o ‘g ‘risida 
d a ’vo  q o ‘zg‘atgan  o n a   protsessual  m a ’n o d a   d a ’vogar  deb  e ’tiro f 
etilishi  m um kin.  Lekin  ish b o lyicha o n a  haqiqiy d a ’vogar hisoblan- 
m ay,  b a rc h a   ho llard a d a ’vogar bola b o ‘lib  qolaveradi.
S h u n in g d e k ,  sud  a m a liy o tid a   o talik n i  belgilash  t o ‘g ‘risidagi 
d a ’vo talabi  bilan  nikohsiz tu g ‘ilgan b o laning o ‘zi voyaga yetgandan 
keyin,  bola  kim ning  qaram ogN da  b o ‘lsa,  o ‘sha  shaxs  to m o n id a n  
sudga  m u ro ja a t  qilish  h o la tla ri  k u z a tila d i.  B unga  a so sa n   bo la 
o n a sin in g   o ‘lim i  yoki  b e d a ra k   y o ‘qolganligi  yoxud  m u o m alag a 
layoqatsizligi  yoki b o sh q a sabablar asos b o ‘lishi  m u m k in .  M asalan, 
«N avoiy  sh a h a r  sudiga  d a ’vogar  S.X.  m u ro jaat  qilib,  qizi  vafot 
etganligi  tufayli  u n ing  q a ra m o g ‘ida  q o lg an   nevarasiga  n isb atan  
javobgar  B .M .n in g   otaligini  belgilab  berishlarini  so ‘ragan»2.
Ish  q o ‘zg ‘atu v ch i  shaxslar q a to rid a   nikohsiz tu g ’ilgan b o lan in g  
o ‘zi  ham  voyaga yetgandan keyin sudga m urojaat qilishi belgilangan 
b o ‘lib,  bunga bola on asin in g  uzoq m u d d at kasalligi,  oNim i, bedarak 
y o ‘qolganligi,  m u o m alag a  layoqatsizligi,  sudga  m u ro jaat  qilishni 
istam aganligi  yoxud  b o sh q a  h o la tla r  sabab  boNishi  m um kin.
22.3.  Alohida  ish  yuritish  tartibida  otalikni  tan  olish 
va  otalik  faktining  belgilanishi
O talikni belgilash to ‘g ‘risidagi  fuqarolik ishini d a ’vo q o ‘zg‘atish 
tartib id a   k o ‘rib  c h iq ish d a n   tash q a ri,  alo h id a   ish  yuritish  tartib id a  
k o ‘rib hal qilishga h am  y o ‘l q o ‘yiladi.  C h u n k i am aldagi  O ila kodek-
1  С ем ей н ое  право.  У чебник.  П од  ред.  С.А.  М уратовой.  М .,  «Ю рист- 
пруденция»,  2001,  стр.  124.;  Л .М .  П чели н цева.  С ем ей н ое  право  Р оссии. 
У чебник.  М .,  « Н о р м а -И н ф р а » ,  1999,  стр.  247.
2  0 ‘zb e k isto n   R espublikasi  O liy  sudi  u m u m la sh tirish   va  sud  statistik asi 
b o ‘lim ining  2001-yilgi  arxiv  m a ’lum otlaridan.
194


sining 6 2 -m o d d a si t o ‘rtin c h i  qism ida b o lan in g  onasi bilan  n ik ohda 
b o ‘lm agan,  lekin  o ‘zini  b o lan in g   otasi  d eb   tan   olgan  shaxs  vafot 
etgan  taq dirda,  u n ing otalik fakti sud to m o n id a n  belgilanishi  m u m ­
kinligi  t a ’kidlangan.
K o‘pgina yuridik adabiyotlarda ta ’kidlanishicha,  alohida tartibda 
ish  yuritish  —  b u   sud  ishlarini  yu ritish n in g   a lo h id a   tu ri  b o ‘lib, 
fuqarolik sud  ishlarini  y u ritishning u m u m iy  qoidalariga asoslangan 
h o ld a   h u q u q iy   ta rtib g a   s o lis h n in g   m ax su s  u su li  s a n a lib ,  su d  
organlariga tegishli  huquq to ‘g ‘risidagi  nizosiz ishlarni  k o ‘rish tartibi 
h iso b lan ad i.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kodeksining 
2 8 3 -m o d d asig a  k o ‘ra,  otalik n i  belgilash  fakti  yuridik  aham iyatga 
ega boMgan fak tlar tu rkum iga  kiritilgan boMib,  u ni alo h id a  ish yuri­
tish tartibida k o ‘rishda quyidagi shartlarga rioya qilingan taqdirdagina 
sud  to m o n id a n   qabul  qilishga  yoM  q o ‘yiladi:
•   a riz ac h ig a   bu   faktni  belgilash  tegishli  h u q u q iy   o q ib a tla m i 
keltirib  chiqarsa;
•  a riz a c h i  b u   fak tn i  tasd iq la y d ig an   tegishli  h u jja tla rn i  b o s h ­
q a c h a   (sudsiz)  yoM  b ila n   o lish   yoki tik lash   im k o n iy atig a  ega boM­
m asa;
• b u   faktni  belgilash  fu q a ro la m in g   shaxsiy yoki  m ulkiy  h u q u q ­
larini  bevosita  keltirib  ch iq a rsa,  o ‘zgartirsa  yoki  tugatsa.
Q o n u n c h ilik d a   a lo h id a   ish  y u ritish   ta rtib id a   o ta lik n i  ta n   o lish  
va  o ta lik   fak tin i  belgilash  kabi  tu rla ri  k o ‘rsatib  o ‘tilg an   boMib, 
ush b u   fak tlarn i  belgilash  a riz ac h ig a   q a rin d o sh lik ,  qaram ogM da 
boM ganlik,  m e ro sg a   boM gan  h u q u q n i  b e lg ila sh ,  b o q u v c h is in i 
y o ‘q o tg a n lik   n a fa q a sin i  olish  kabi  fak tlarn i  belgilashga  im k o n  
tu g ‘diradi.
A lohida ta rtib d a  ish yu ritish d a h a m  d a ’vo tartib id a  ish yuritish- 
d a g id e k ,  fu q a ro lik   p ro ts e s s in in g   ish  q o ‘z g ‘a tis h ,  ish n i  su d d a  
ko ‘rishga tayyorlash,  sud  m u h o k am asi,  ish b o ‘yicha hal qiluv qarori 
ch iq arish   kabi  b o sq ic h la rid an   oMiladi.  Lekin  shu  bilan  birgalikda 
alo h id a   ta rtib d a   ish  yuritishga  o id  b a ’zi  xususiyatlar  h am   borki, 
ularga  n izo n in g   m avjud  em asligi,  nizolashuvchi  taraflar,  u c h in c h i 
shax slarn in g   boM masligi,  ish  b o ‘y ich a  m a n fa a td o r  sh axslarning 
q atn ash u v i,  sh u n in g d e k ,  n izo   y o ‘qligi  sababli  d a ’voli  tartib d a   ish 
yuritishga  xos  y ana  b oshqa  in stitu tla rn in g ,  c h u n o n c h i  d a ’voni  ta n
195


olish,  d a ’v o d an   voz  kechish,  ish  b o ‘y ich a  kelishuv  bitim i  tu zish , 
qarshi  d a ’vo  berish,  d a ’voni  ta ’m in lash   m asalalarin in g   boMmasligi 
haq id a deyarli b a rc h a  yuridik ad ab iy o tlard a k o ‘rsatib oMilgan.
A lohida  ish yuritish  tartib id a  otalik n i belgilash  xususiyatlaridan 
biri  -   bu  b o lan in g   o n asi  bilan  n ik o h d a  boM magan,  lekin  o ‘zini 
b o la n in g   o ta s i  d e b   ta n   o lg a n   s h a x sn in g   v a fo t  e tg a n lik   fak ti 
h iso b la n a d i.  M a ’lu m k i,  so b iq   Ittifo q   d a v rid a ,  y a ’ni  1968-yil 
2 7 -iy u n d a  qabul qilingan va  1968-yil  1-o k tab rd an  q o n u n iy  kuchga 
kirgan  «SSR   Ittifoqi  va  ittifo q d o sh   resp ublikalarning  N ik o h   va 
O ila   t o ‘g ‘ris id a g i  q o n u n   A s o s la ri» d a   f u q a r o la m in g   o ta lik n i 
belgilash  to ‘g ‘risida sudga  m u ro ja at qilish  h u q u q i  belgilab b e rild i1. 
Bu  h a q d a   am ald ag i  O lz b e k isto n   R espublikasi  O ila  k o d ek sin in g  
6 2 -m o d d a si  4 -q ism id a ,  b o la n in g  o n a si b ila n   n ik o h d a  boM m agan, 
lekin  o ‘zini  b o la n in g   otasi  deb  ta n   o lgan  shaxs  vafot  e tg a n   ta q - 
d ird a ,  u n in g   o talik   fakti  sud  to m o n id a n   belgilanishi  m u m k in lig i 
k o ‘rsatib oMildi.
1968-yil  1 -o k ta b r  sanasi  b ila n   bogMab  o ta lik n i  ta n   o lish   fakti 
va  o talik   faktlari  d e b   tu rk u m la sh   h ozirgi  k u n d a   h a m   n a z ariy a d a  
qoM lanib  k e lin m o q d a .  Lekin  a m a liy o td a  su d y a la r to m o n id a n   a lo ­
hid a  ish  y u ritish   ta rtib id a  o ta lik n i  belgilash  y u z a sid a n   c h iq a rilg a n  
hal  qiluv  q a ro rla rid a   o talik n i  ta n   o lish   va  o ta lik   fakti  tu s h u n - 
c h a la rin i  c h a lk a sh tirib   y u b o rish   h o la tla ri  k u z a tilm o q d a .  V a h o - 
la n k i,  b u la r d a n   k e lib   c h iq a d ig a n   m o d d iy - h u q u q iy   o q ib a tla r  
tu rlic h a  boMadi.  S h u n in g  u c h u n   ush b u  tu rk u m d a g i  ish larn i t o ‘g ‘ri 
tu sh u n ish   va  a n iq   belgilash  m aq sa d id a   u larg a  taa llu q li  sh a rtla rn i 
izohlab oMish  m aqsadga  m uvofiq  hisoblanadi.  C h u n o n c h i,  otalikni 
ta n   olish  fak tin i  belgilash  u c h u n   q u yidagi  sh a rtla r  boMishi  tala b  
etilad i:
•  b o la n in g   onasi  b ilan   o ‘zini  b o la n in g   otasi  d e b   ta n   o lgan 
shaxs o ‘rtasida  F H D Y  o rg an larid a  qayd etilg an   n ik o h n in g  m avjud 
em asligi;
•  b o laning onasi bilan  n ikohda boM magan,  lekin o ‘zini b o laning 
otasi  deb  ta n   olgan  shaxsning  vafot  etganligi;
• b o la n in g   o n asi  b ila n   n ik o h d a   boM m agan,  lekin  o ‘zini  b o la ­
n in g   o ta si  d eb   ta n   o lg a n   sh a x s  h a y o tlig id a   b o la n i  ta n   o lg an  
boM ishi;
1  В едом ости  В ерховного  С овета  С С С Р ,  1968,  №   27,  стр.  241.
196


• b o laning onasi bilan  n ik o h d a b o im a g a n ,  lekin  o ‘zini bolaning 
otasi  d eb   ta n   o lgan  shaxs  q a ra m o g ‘ida  boMganligi;
• b o lan in g   1968-yil  1 -o k ta b rig a c h a   tu g ‘ilgan  b o ‘lishi.
O ta lik   f a k tin i  b e lg ila s h g a   d o i r   s h a r t l a r   q u y id a g ila r d a n
ib o ra t:
•  b o la n in g   o n asi  bilan   o ‘zini  b o la n in g   o tasi  d e b   ta n   olgan 
shaxs o ‘rtasida  F H D Y  o rg an larid a  qayd  etilgan  n ik o h n in g   m avjud 
em asligi;
• b o laning onasi bilan  n ik o h d a boM magan,  lekin o ‘zini bolaning 
otasi  deb  ta n   olgan  shaxsning  vafot  etganligi;
• b o laning onasi bilan  n ik o h d a boM magan,  lekin  o ‘zini bolaning 
o ta s i  d e b   ta n   o lg a n   s h a x s n in g   b o la   tugM lishiga  q a d a r   b irg a  
yashaganligi va  u m u m iy   ro ‘zg‘o r yuritgan  boMishi  yoki  u lar b olani 
birgalikda tarbiyalaganliklari yoxud ta ’m inlab turganligi yoki otalikni 
ta n   olganlikni  tasdiqlovchi  b o sh q a  d alillarn in g   boMishi  shartligi 
( 0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O ila  kodeksining  6 2 -m o d d asi);
•  b o lan in g   1968-yil  1-o k tab rd an   keyin  tugMlgan  boMishi.
H ozirgi  vaq td a  1968-yil  1-o k ta b rg ac h a   tugMlgan  bo lalarn in g
h am m asi  voyaga  yetganligi  sababli  b u n d a y   ishlarning  deyarli  kam  
uchrashi kuzatilm oqda.  Shunga qaram asdan,  hozirda ham  am aliyotda 
otalikni  ta n   olish  va  o talik   faktini  belgilashda  b o lan in g   1968-yil  1- 
o k tab rg a ch a   yoki  u n d a n   keyin tugMlgan  boMishi asosiy sh a rtla rd an  
biri  ekanligiga  su d lar  to m o n id a n   e ’tib o r  berilyapti.
0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s i  O ila   k o d e k s in in g   6 2 - m o d d a s i 
t o ‘rtin c h i  q ism ida  b o lan in g   onasi  bilan   n ik o h d a   boM magan,  lekin 
o ‘zini  b o lan in g   otasi  deb  ta n   olgan  shaxs  vafot  etgan  taq d ird a, 
u n ing o talik  fakti  sud to m o n id a n   belgilanishi  m um kinligi  k o ‘rsatib 
o ‘tilg a n   boM ishiga  q a ra m a y ,  s u d la r   to m o n id a n   ish  b o ‘y ic h a  
chiqarilgan hal qiluv qarorlarida otalikni tan  olish va otalik faktlarini 
belgilash  tu sh u n c h a la ri  n o to ‘g ‘ri  qoM lanilm oqda.
A lohida ish yuritish tartibida otalikni tan  olish va otalik faktlarini 
b elg ila sh   t o ‘g ‘risid a   s u d d a   ish  q o ‘zg ‘a tish   u c h u n   0 ‘z b e k isto n  
R e sp u b lik a si  O ila  k o d e k s in in g   6 2 -m o d d a s id a   k o ‘rsa tilg a n   ish 
q o ‘zg‘atu v ch i  sub y ek tlarn in g   arizasi  asos  boMadi.  M azk u r  ariza, 
ayrim   istisnolarni  hisobga  o lm a g a n d a,  0 ‘zbekiston  R espublikasi 
F u q a ro lik   protsessual  kodeksining  148— 149-m oddalari  talablari 
asosida  yoziladi.  A rizada  asosan  ushbu  faktni  belgilash  arizachiga
197


qan d ay   m aq sad lar  u c h u n   z a ru r  ekanligini,  u sh b u   fak tn i  ta sd iq ­
laydigan tegishli  hujjatlarni  sudsiz tartib d a olish  m u m k in  em asligini 
yoki  y o ‘qolgan  h u jjatlarni  tiklab  b o ‘lm asligini  tasd iq lo v ch i  dalillar 
keltirilishi  zarur.  ( 0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q aro lik   protsessual 
kodeksining 28 4 -m o d d asi).  S h u n in g d ek ,  a riz a d a  ishda q atn ash ish i 
m u m k in   b o ‘lgan  m a n fa a td o r  sh ax slar  do irasi  a n iq   k o ‘rsatilishi 
talab etiladi.
Ilm iy tad q iq o t  natijalari  sh u n i  k o ‘rsatadiki,  alo h id a   ish yuritish 
tartib id a otalikni belgilashda sudga  m u rojaat qilish  huquqi b o laning 
onasi  bilan  n ik o h d a   b o im a g a n ,  lekin  o ‘zini  b o lan in g   otasi  deb 
tan   olin g an   shaxsning  vafoti  bilan   yuzaga  keladi  va  b u n g a  qarilik, 
u z o q   m u d d atli  kasallik,  tasodifiy  o ‘lim   h o latla ri  sabab  b o ia d i. 
S h u n in g   u c h u n   b u n d a y   ishlar  b o ‘y icha  yosh  senzi  q a t’iy  em as, 
faq at  tah lil  etilgan  hal  qiluv  qarorlari  b o ‘y ich a,  asosan  3 0 - 4 0   va 
u n d a n   y u q o ri  y o sh d a g i  o n a la r n in g   su d g a   m u ro ja a t  q ilis h la ri 
k u z a tilm o q d a .
A lohida  ish  yuritish  tartib id a   o talik n i  belgilash  u c h u n   sudga 
m u ro jaat  qilish  m aq sadlarini  u m u m iy   va  m axsus  tu rlarg a  b o lis h  
mumkin.
C h u n o n c h i,  um um iy m aqsadlar deganda:  o n a  va bola  m a n fa a t­
larini  b u tu n   c h o ra la r  bilan   him o y a  qilish,  h a r  b ir  b o lan in g   baxtli 
b o la lig in i  t a ’m in la b   b e ris h ,  h a r   b ir  in s o n n in g   o ila g a   b o i g a n  
m as’uliyatini  oshirish,  o ilad a  b o lala r  tarbiyasini  ijtim oiy  tarbiya 
b ilan   birga  q o ‘shib  olib  b o rish   k ab ilar  n a z a rd a   tu tilsa ,  m axsus 

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   85   86   87   88   89   90   91   92   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish