M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev


  Isbotlashdan  ozod  qilish  asoslari



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet58/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   54   55   56   57   58   59   60   61   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

14.3.  Isbotlashdan  ozod  qilish  asoslari
Isb o tlash d a n   ozo d   qilin ad ig an   h o la tla r  fuqarolik  protsessual 
h u q u q id a   ikki asosga:  h a m m a g a  m a ’lum  deb topilgan  holatlarga va 
preyudisial  (aw a ld a n   aniqlangan  faktlar,  lotincha  «praejudicium»  — 
dastlabki  hal  qiluv  qaro ri)  asoslarga  boflinadi.
105


FP K ning 60-m oddasiga ko‘ra, sud ham m aga m a ’lum  deb topgan 
holatlarni  isbotlashga m uhtoj em as.  D a rh a q iq a t,  h a m m ag a  m a ’lum  
b o ‘lgan,  shu ju m la d a n ,  sudyalarga  h a m   m a ’lum   b o ‘lgan  shu n d ay  
faktlar  borki,  u larn in g   b o ‘lg a n -b o llm aganligini  isbotlash  m u tlaq o  
talab qilinm aydi.
T a ’kidlash  kerakki,  m a ’lum otlam ing tarqalganlik k o ‘lam iga k o ‘ra 
h a m m ag a  m a ’lum lik  darajasi  tu rlic h a  b o ‘ladi,  y a ’ni:
•  m am lakat hud u d id an  tashqariga chiqishi, y a ’ni dunyo b o ‘yicha 
m a ’lum   faktlar.  D u n y o   b o ‘y ich a   m a ’lum   boMgan  faktlarga  m isol 
qilib  C h e rn o b il  A E S da  yuz  bergan  avariya  va  u n ing  so d ir b o i g a n  
kunini  (1986-yil  26-ap rel)  keltirish  m u m k in   va  h.k.;
•  m am lak at  h u d u d id a   m a ’lum   faktlar;
• m ahalliy tusga ega b o ‘lib,  ish  ko ‘rilayotgan  m uayyan b ir viloyat 
yoki tu m a n   h u d u d id a   m a ’lum   faktlar.
T a rq a tilg a n lik   d a ra ja sig a   k o ‘ra,  h a m m a g a   m a ’lu m   fa k tla r 
isbotlashga m uhtoj em as,  biroq tarqatilganlik darajasi bilan quyidagi 
huq u q iy   o q ib atla r b o g iiq :  m am lak at  do irasid a  h a m m a g a   m a ’lum  
b o ig a n   faktni  sud  q a t’iy  ta rtib d a   o ‘zining  qaro ri  bilan  hal  qilishi 
m u m k in .  A gar fakt,  m asalan,  b itta  tu m a n  doirasida  m a iu m   b o is a , 
bu fakt dalillar bilan tasdiqlanm aydi va shu sababli  sud o ‘z qaro rid a 
bu  holat  shu jo y d a   yashovchi  h a m m a   aholiga  m a iu m   b o iis h i  va 
shu  tufayli  bu  h o latn in g  d a ’vogar yoki jav o b g ar to m o n id a n   d alillar 
bilan   isbotlanishi  z a ru r  b o im a s lig in i  k o ‘rsatadi.
Isbotlashdan  ozo d   qilishning  ikkinchi  asosi  fak tn in g   prey u d i- 
sialligi  (m u q a d d a m   hal  etilganligi)  h iso b la n ib ,  u n g a   k o ‘ra,  b ir 
fuqarolik  ishi  b o ‘yicha  q o n u n iy   kuchga  kirgan  sud  qaro ri  bilan 
an iq lan g an   faktlar,  ay n a n   shu  shaxslar  ishtirok  etay o tg an   b oshqa 
fuqarolik ishi k o ‘rilishida qayta isbotlanm aydi.
F P K n in g  6 0 -m oddasiga m uvofiq, jin o y a t  ishi b o ‘yicha q o n u n iy  
k u chga  k irgan  sud  h u k m i  sud  to m o n id a n   h u k m   etilg an   shaxs 
h a ra k a tla rin in g   fu q a ro lik -h u q u q iy   o q ib a tla ri  t o ‘g ‘risidagi  ish n i 
k o ‘rib  ch iq ay o tg an   sud  u c h u n   faqat  shu  h a ra k a tla r  so d ir  etilgan 
yoki  so d ir  etilm aganligi  va  u lar  m az k u r  shaxs  to m o n id a n   so d ir 
etilgan yoki etilm aganligi  m asalalari yuzasidangina m ajburiydir.  Sud 
jin o y a t  ish id an   kelib  ch iq u v c h i  d a ’v o n i  k o ‘rishda  jav o b g a rn in g  
aybdorligi  m asalasini  m u h o k am a   qilishga  haqli  em as,  balki  faqat 
fuqaroviy n izoni hal qilishi  m um kin.  Sudning xulosasida h u k m n in g  
m avjudligidan  tash q a ri,  tara fla r  to m o n id a n   taq d im   etilgan  yoki 
fu q aro lik   ish in i  k o ‘rish  ja ra y o n id a   sud  to m o n id a n   t o ‘p lan g a n  
dalillar  ko ‘rsatilishi  kerak.
106


F u q a ro lik   protsessual  h u q u q   nazariyasida  b a ’zan   nizosiz  va 
y u rid ik   fara z li  (p re z iu m p s iy a )  fa k tla r  h a m   isb o tla s h d a n   ozo d  
q ila d ig a n   a s o s la r   h is o b la n a d i.  I s b o tla s h d a n   o z o d   q ila d ig a n  
aso slam in g   ushbu  tu ri  h u q u q   fan id a  belgilangan  y u ridik  faraz  deb 
a talad i.  Y uridik  (h u q u q iy )  faraz  d eg a n d a,  h u q u q   n o rm asi  bilan 
belgilangan,  m uayyan  h u q uqiy  o q ib atla r  tu g ‘d irad ig an   va  taraf- 
lard a n  birini  faraz qilin g an   faktik isbo tlash d an   ozo d   qiladigan  asos 
tu shuniladi1.
P rezum psiya  ishda  ishtirok  etu v ch i  tara fla rd a n   birini  ishga  oid 
m a ’lum  b ir faktlarni  isbo tlash d an   ozo d   qiladi.  M asalan ,  F u q arolik 
kodeksining 260-m oddasiga  k o ‘ra,  q o n u n   hujjatlari  yoki sh a rtn o m a  
b ilan   belgilangan,  q a rz d o r  m ajburiyatni  bajarm ag an   yoki  lozim  
d arajad a  bajarm ag an   taq d ird a   k reditorga  to ‘lashi  sh a rt  b o ‘lgan  pul 
sum m asi  n eu sto y k a  h iso b lan ad i.  N eu sto y k a  t o ‘lash  haqidagi  talab 
b o ‘yicha k reditor o ‘ziga yetkazilgan zararni isbotlash  m ajburiyatidan 
ozo d   b o ‘ladi.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   54   55   56   57   58   59   60   61   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish