M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

S u d   m uzokaralari.  Sud  m u zo k a rala ri  ishda  ish tiro k   etu v c h i 
shaxslam ing  n u tq la rid a n   ib o rat  b o ‘ladi.  Sud  m u zo k arasid a  q a t- 
n a sh u v c h ila r  o ‘z  n u tq la rid a   su d   a n iq la m a g a n   h o la tla rn i,  s h u ­
ningdek,  sud m ajlisida tekshirilm agan d alillarn i vaj  qilib  keltirishga 
haqli  em aslar.
F P K n in g   198-m oddasi sud m u zo k aralarid a so ‘zga ch iq u v ch ilar 
u c h u n   q a t’iy  tartib n i  belgilaydi.  U n g a  k o ‘ra,  dastlab  d a ’vogar  va 
u n ing  vakili,  keyin jav o b g ar va  u n in g   vakili  so ‘zlaydi.  B oshlangan 
protsessda  nizo  p red m etig a  n isb a ta n   m u staq il  tala b i  b orligini  arz 
qilgan  u c h in c h i  shaxs  va  u n in g   vakili  tara fla rd a n   keyin  so ‘zlaydi. 
N iz o   p red m etig a  n isb atan   m u staq il  talabi  borligini  arz  qilm agan 
u c h in c h i  shaxs  va  u n in g   vakili  shu  u c h in c h i  shaxs  ish d a  qaysi 
d a ’vogar  yoki jav o b g ar  to m o n id a   ish tiro k   etu v c h i  b o ‘lsa,  a n a   shu 
d a ’vogar  yoki  jav o b g a rd an   keyin  so ‘zlaydi.  B oshqa  shaxslam ing
126

---

h u q u q lari  va  q o n u n   bilan  q o ‘riqlanadigan  m an fa atlarin i  him oya 
qilish  m aqsadida sudga  m urojaat etgan prokuror, shuningdek,  davlat 
b o s h q a ru v i  o r g a n la ri,  t a s h k ilo tla r   y o k i  a y rim   f u q a r o la r   sud 
m u zo k a rala rid a  birin ch i b o ‘lib so ‘zlaydilar.
S ud  to m o n id a n   p ro tsessda  ishtirok  qilishga  ja lb   etilgan  yoki 
p ro ts e s sg a   o ‘z  ta s h a b b u s i  b ila n   k iris h g a n   d a v la t  b o s h q a ru v i 
o rg an la rin in g   vakillari  sud  m u zo k a rala rid a   tara fla r  va  u c h in c h i 
shaxslardan keyin so‘zlaydilar.  M uzokara ishtirokchilari bir-birlariga 
luqm a tashlashlari  m um kin.  Oxirgi luqm a huquqiga d o im o  javobgar 
va u n in g  vakili ega b o ia d i.
R asm iy  jih a td a n   sud  m u zo k a rala rd a g i  c h iq ish la rn in g   d avo- 
m iyligini  cheklay olm aydi.  B iroq,  F P K n in g   164-m oddasiga  k o ‘ra, 
raislik qiluvchi  k o ‘rilayotgan  ishga aloqasi b o lm a g a n   ham m a narsani 
sud m uhokam asidan chetlatish huquqiga ega.  Shuning u ch u n  sudya, 
ag ar  n o tiq   ish  m o h iy a tid a n   chetg a  chiqsa,  uni  t o ‘xtatish  huquqiga 
ega-
Sud  m u zo k a rala rid a n   so lng  b o sh q a  shaxslar  to m o n id a n   b o sh ­
langan  p ro tsessda  ishtirok  etay o tg an   p ro k u ro r  ishning  m ohiyati 
b o ‘yicha o ‘z fikrini bayon etadi. A gar sud  m uzokaralarini eshitgach, 
sudya  ish  u c h u n   ah am iy atg a  ega boNgan  yangi  h o latlarn i  aniqlash 
yoki yangi  d alillarn i tek sh irish n i  z a ru r deb  to p sa,  ishni  m az m u n an  
ko‘rishni tiklash to ‘g ‘risida ajrim  chiqaradi.  Ishni m az m u n an  k o ‘rish 
ta m o m   b o ‘lg an id a n   k eyin,  su d   m u zo k a rala ri  u m u m iy   ta rtib d a  
o ‘tkaziladi.
Sud  m u zo k aralarin i  esh itg ach ,  sud  hal  qiluv  qaro ri  chiqarish 
u c h u n   alo h id a   xonaga  (m aslah atx o n ag a)  c h iq a d i,  bu  h aq d a  raislik 
qiluvchi  sud  m ajlisida  h o z ir boN ganlarga  e ’lon  qiladi.
Sud  hal  qiluv  q a ro rin i  ch iq a rish   va  u ni  e ’lon  qilish  qism i  sud 
m ajlisining  yakunlovchi  qism i  hisoblanadi.  M azk u r  q ism da  ishni 
m a z m u n a n   k o ‘rishning  yakuni  su dning  hal  qiluv  qaro ri  tarzid a 
rasm iylashtiriladi  va e ’lon qilinadi.
Sud  m u zo k aralarin i  esh itg a ch ,  sud  hal  qiluv  qarori  chiqarish 
u c h u n   a lo h id a   xonaga  (m aslah atx o n ag a)  c h iq a d i,  bu  h a q d a   raislik 
qiluvchi  sud  m ajlisida  h o z ir  b o ig a n la rg a   e ’lon  qiladi.
H al  qiluv  qaro ri  sudya  to m o n id a n   a lo h id a   x o n a d a   (m a sla - 
h a tx o n a d a )  q ab u l  q ilin a d i,  y o z m a   rav ish d a   tu z ila d i  va  sudya 
to m o n id a n   im zolanadi.  S ud y alam in g   m ustaqilligi va ularning faqat 
qonunga b o ‘ysunishiga d o ir Konstitutsiyaviy prinsipning eng m uhim  
kafo latlarid an   biri  —  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim ,  q a ro r  chiq arish d a 
sud  m aslahatining sir saqlanishidir.  M u h o k am a xonasida  faqat ishda
127

---

ishtirok etgan sudyalargina b o ‘lishi talab  etiladi.  H al  qiluv qarorini 
q a b u l  qilish  v a q tid a   b o sh q a   sh a x sla m in g   h o z ir  boM ishiga  y o ‘l 
q o ‘yilm aydi.  A gar  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim ,  q a ro r  c h iq a rish d a   sud 
m aslah atin in g  sir saqlanishiga d o ir q o id ala r buzilgan  b o is a ,  ushbu 
holat  protsessual  h u q u q   n o rm a larin in g   buzilishi,  d e b   b a h o la n a d i 
va  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim   yoki  q a ro rn in g   b e k o r  qilinishiga  asos 
b o ‘ladi  (F P K n in g   3 1 4 -m o d d asi  5 -b an d i).
Ish n i  k o ‘rish  c h o g ‘ida  kelib  c h iq a d ig a n   h a m m a   m a sa la la r 
sudyaning yakka o ‘zi to m o n id a n ,  ishni sudyalar h a y ’ati  ko ‘rayotgan 
h o lla rd a   esa,  su d y alam in g   k o ‘pchilik  ovozi  bilan   hal  etiladi.
16.3.  Sud  majlisiga  chaqirilgan  shaxslaming 
kelmay  qolish  oqibatlari
S ud  ish in in g   k e y in g a  q o ld irilis h i  ish n i  k o ‘rib  c h iq ilis h ig a  
tayyorgarlikning  lozim   d arajad a  o ‘tkazilm aganligi  yoki  sud  majlisi 
ularning  ishtirokisiz o ‘tm aydigan shaxslam ing kelm asligi  o q ib atid a 
yuz beradi.  B iroq,  ish  k o ‘rishni  keyinga  qoldirilishi  h a r d o im   ham  
sud  y o ‘l  q o ‘ygan  k a m c h ilik la r  n a tija sid ir,  deyish  t o ‘g ‘ri  b o ‘la- 
verm aydi.  M asalan ,  sud  n ik o h d an   aj rat ish  t o ‘g ‘risidagi  ishlarda 
e r-x o tin n i  y arashtirish  c h o ra larin i  k o ‘rish  m aq sad id a  taraflarn in g  
yoki  u la rd a n   b irin in g   iltim osiga  yoxud  o ‘z  tash abbusiga  k o ‘ra, 
is h n in g   k o ‘rilis h in i  b o s h q a   v a q tg a   q o ld iris h g a   va  e r- x o tin g a  
yarashishlari  u c h u n   O ila  kodeksining  4 0 -m o d d a sid a   k o ‘rsatilgan 
do irad a m uhlat belgilashga haqli b o ‘ladi.  Bu yerda sud  ishini orqaga 
surishni salbiy holat yoki sud to m o n id a n   ishni ko ‘rishga tayyorgarlik 
lozim   darajada  am alga  o sh irilm agan,  d e b  b a h o lash   m u m k in   em as.
Ish  k o ‘rishni  keyinga  q o ldirish  b ir  q a to r  o q ib a tla m i  yuzaga 
keltira d i.  X u su san ,  ishni  k o ‘rish  k eyinga  q o ld irilg a n   ta q d ird a , 
keyinga  qoldirilgan  ishni  k o ‘rish  qolgan jo y id a n   d av o m   ettiriladi. 
Biroq,  F P K n in g   3 3 -m o d d a sid a   san ab   o ‘tilgan  yangi  shaxslarni, 
xususan,  taraflar,  u c h in c h i  shaxslar,  u larn in g   vakillari,  protsessda 
b o sh q a   sh ax slam in g   h u q u q la ri  va  q o n u n   bilan   q o ‘riq lan ad ig an  
m anfaatlarin i  him oya  qilishda  ish tiro k   etad ig an   p ro k u ro r,  davlat 
boshqaruvi  o rg an lari,  tash k ilo tla r  va  ayrim   fu q aro lar  ja lb   qilish 
u c h u n  keyinga qoldirilgan  ishlar b u n d a n   m ustasno.  C h u n k i bun d ay  
ho ld a   ishni  k o ‘rish  yangidan  boshlanishi  lozim .
Ish k o ‘rishni  keyinga qoldirishda m urakkab b o lm a g a n  m asalalar 
hal etilishi bois (er-x o tin n i  yarashtirish  m aqsadida  m u h lat belgilash 
va  ish  k o ‘rilishini  b o sh q a  vaqtga  q o ldirish  haqidagi  ajrim   b u n d a n
128

---

m u sta sn o ),  sud  o ‘z jo y id a  ajrim   chiqarishi  m u m k in .  B unday ajrim  
sud  m ajlisining bayonnom asiga  kiritiladi. A jrim lar chiqarilishi bilan 
d a rh o l  e ’lon  qilinadi.
U n d a n   tash q a ri,  ish  k o ‘rishni  keyinga  qoldirish  to ‘g ‘risidagi 
ajrim  quyidagi  m a ’lu m o tla m i o ‘z ichiga olishi  lozim :  nizo predm eti 
va  ajrim   b ila n   hal  q ilin a y o tg a n   m a sa la n in g   m o h iy a ti;su d n in g  
xulosasiga  olib  kelgan  asoslar  va  sud  q o ‘llagan  q o n u n la r;  su dning 
hal  etilayotgan  m asala  yuzasidan  xulosasi.  S h u n d ay   e k an ,  bun d ay  
tu rk u m d a g i  a jrim la rd a   u n in g   u s tid a n   sh ik o y a t  b e rish   (p ro te st 
k e ltirish )  ta rtib i  va  m u d d a ti  k o ‘rsa tilish i  n a z a rd a   tu tilm a g a n  
(F P K n in g   23 7 -m o d d asi).
Ish  k o ‘rishni  keyinga  qo ld irish n i  sud  m ajlisidagi  tanafFus  yoki 
ish  y u ritishni  t o ‘x tatib   tu rish d an   farqlay bilish  kerak.  Ish  k o ‘rishni 
keyinga  q o ldirish  sud  m u h o k am a sin i  b o sh q a  m u d d atg a  qoldirish 
h iso b la n ib ,  o raliq d ag i  m u d d a t  d a v o m id a   b o sh q a   ishni  k o ‘rish 
im ko n iy ati  m avjud  b o ‘ladi.  S h u n in g   u c h u n ,  q o idaga  k o ‘ra,  ish 
k o ‘rish  keyinga  q o ld irilg an id an   so ‘ng  ish  k o ‘rish  vaqti  yangidan 
ta y in la n a d i.  A gar  ish  k o ‘rish  v a q tid a   tan affu s  e ’lon  q ilin g u d ek  
b o ‘lsa,  ish  k o ‘rish  tan affu sd an   so ‘ng  davom   ettiriladi.
T an affu s  —  bu  sud  m ajlisining  n isb atan   qisqa  vaqtga  keyinga 
surilishidir.  Bunga asosiy sabab sudyalam ing d am  olishlariga, tushlik 
qilishlari  u c h u n   z a ru ra t  yoki  sud  m ajlisining  d av o m   ettirilishiga 
t o ‘sqinlik  q iluvchi,  a m m o   tez   va  o son  b a rta ra f qilinishi  m u m k in  
b o ‘lgan  vaziyatlarning  paydo  boMishidir.
Ish  k o ‘rish n i  keyinga  q o ld irish ,  s h u n in g d e k ,  ish  y u ritish n i 
t o ‘x tatib   tu rish d a n   o ‘zining  asosi,  h u q u q iy   oq ib ati,  m u d d ati  va 
shikoyat  berish  tartibi  bilan   o ‘zaro   farqlanadi.
16.4.  Sudda  ish  yuritishni  to^tatish
H a r  q a n d a y   fuqarolik  ishini  h a m   b ir  k u n d a ,  b ir  protsessning 
o ‘zida  ko ‘rib  ch iqish  m u m k in   b o ‘lm aydi  (saylov  kom issiyasining 
x a tti-h a ra k a tla ri  (q aro rla ri)  u stid an   berilgan  sh ikoyatlar  b u n d a n  
m u sta sn o ).  K o‘p in c h a   k u tilm agan  sabablarga  k o ‘ra,  sud  m ajlisini 
t o ‘xtatish  z a m ra ti  yuzaga  keladi.
Ish  y u ritishni  to ‘xtatib  tu rish  q o n u n   bilan  belgilanadigan  va 
keng izohlashga  m uhtoj b o lm a g a n  asoslarga bog‘liq h olda m ajburiy 
va  fakultativ  asoslarga  ajratiladi.
Sud  F P K n in g   9 2 -m o d d asig a  m uvofiq,  quyidagi  ho llard a  ish 
y u ritishni  to ‘x tatib   turishi  shart:
129

---

•  agar  ishda  ta r a f   b o ‘lgan  fu q aro   vafot  etib ,  nizoli  h u q uqiy 
m u n o sab at  h u q uqiy  vorislikka  y o ‘l  q o ‘ysa  yoki  ishda  ta r a f  b o ‘lgan 
yuridik shaxs qayta  tashkil  etilsa;
•  fuq aro   (taraf)  m u o m a la   layoqatini  y o ‘qotsa;
•ja v o b g a r Q urolli  K uch larn in g  harak atd ag i q ism ida b o ‘lsa yoki 
Q urolli  K u ch larn in g   h arakatdagi  qism ida  b o ‘lgan  d a ’vogar iltim os 
qilsa;
• fuqaroviy, jin o iy  yoki  m a ’m uriy sud  ishlarini yuritish  tartib id a 
k o ‘rilayotgan b o sh q a ish  hal q ilin m a sd a n  o ld in   k o ‘rish n in g  im koni 
b o ‘lm asa.
F P K n in g  9 3 -m o d d a sid a  su d n in g  tashabbusi yoki  ishda ishtirok 
etuvchi shaxslam ing iltim osiga b in o an ,  ish yuritishni to ‘xtatib turish 
asoslari san ab  o ‘tilgan.  U nga  k o ‘ra:
•  ta r a f   Q u ro lli  K u c h la r  ta rk ib id a   m u d d a tli  h a q iq iy   h a rb iy  
x izm atni o ‘tayotgan b o ‘lsa yoki  m a z k u r shaxslar d a v latn in g  biro rta 
m ajburiyatini  bajarish  u c h u n   jalb   qilingan  b o ‘lsa;
•  ta r a f  davolash  m uassasasida  b o ‘lsa,  sh u n in g d e k ,  tara fla rd a n  
b irid a  sudga  kelishga  t o ‘sqinlik  qiladigan,  tibbiyot  m uassasasining 
m a ’lu m o tn o m a si  bilan  tasdiqlangan  kasallik  m avjud  b o ‘lsa;
•  ushbu  kodeksning  14 0 -m o d d a sid a   n a z ard a   tu tilg an   ho llard a 
ja v o b g a r  qid irilay o tg an   b o ‘lsa;
• ta ra f uzo q   m u d d atli  xizm at  safarida  b o ‘lsa  yoki  b o sh q a  uzrli 
sababga k o ‘ra y o ‘q b o ‘lsa;
• sud  to m o n id a n   ekspertiza  tay in lan g an   b o ‘lsa.
S u d d a   ish  y u ritis h n i  t o ‘x ta tib   tu ris h   m u d d a tla ri  F P K n in g  
9 4-m oddasi bilan tartibga solinadi.  U nga k o ‘ra,  ish yuritish quyidagi 
vaqtga  q a d a r  t o ‘x tatib   turiladi:
1)  F P K n in g   9 2 -m o d d a si  1  va  2 -b a n d la rid a   n a z ard a   tutilgan 
hollarda  —  huquqiy voris ishga kirishguniga yoki  ishga jalb  qilingu- 
niga  q a d a r  yoxud  m u o m alag a  layoqatsiz  shaxsga  q o n u n iy   vakil 
tayinlanguniga qadar;
2)  F P K n in g  92-m oddasi  3-b an d id a  nazarda tutilgan  hollarda  — 
ta ra f Q urolli  K u ch larn in g   h arakatdagi  q ism ida  boflishi  tugaguniga 
qadar;
3)  F P K n in g  92-m oddasi 4 -b an d id a   nazarda tutilgan  hollarda  — 
su d n in g   hal  qiluv  qaro ri  yoki  h ukm i  q o n u n iy   kuchga  kirguniga 
q a d a r  yoki  m a ’m uriy  ta rtib d a   k o ‘rilayotgan  ish  b o ‘y ich a  q a ro r 
chiqarilguniga qadar;
4)  F P K n in g  93-m oddasi  1-bandida  nazarda tutilgan  hollarda  — 
tegishlicha,  tarafn in g   Q urolli  K u c h la r  tark ib id a  m u d d atli  haqiqiy
130

---

harbiy  xizm atd a  b o ‘lishi  tugaguniga  yoki  m a z k u r  shaxslar  davlat 
m ajburiyatini  bajarib  b o ‘lguniga  qadar;
5)  F P K n in g  9 3-m oddasi  2 -b an d id a   nazarda tutilgan  hollarda — 
ta r a f   d av o lash   m u assa sasid a n   c h iq q u n ig a   yoki  ta ra fn in g   sudga 
kelishiga t o ‘sqinlik qilayotgan  kasallik tuzalguniga qadar;
6)  F P K n in g  93-m oddasi  3-ban d id a  nazarda tutilgan  hollarda — 
jav o b g a m i  qidirish  ta m o m   b o ‘lguniga  qadar;
7)  F P K n in g  93-m oddasi  4 -b an d id a   nazarda tutilgan  hollarda — 
ta r a f  qaytguniga qadar;
8)  F P K n in g  9 3-m oddasi  5-ban d id a  nazarda tutilgan  hollarda  — 
eksp ertiza o ‘tkazish  tugaguniga qadar.
S u d n in g   ish  y u ritis h n i  t o ‘x ta tib   tu ris h   t o ‘g ‘risid ag i  ajrim i 
ustid an   xususiy  shikoyat  qilinishi  yoki  xususiy  p ro te st  keltirilishi 
m u m k in .
Ish yuritish  uni t o ‘xtatib turishga sabab boMgan h o latla r b a rh a m  
to p g ac h ,  ishda  ishtirok etuvchi  shaxslam ing arizasiga m uvofiq yoki 
su d n in g   tash abbusi  bilan   tik lan ad i.  Ish  yuritish  tik lan g a n id a   sud 
ishda  ishtirok  etu v ch i  shaxslarni  u m u m iy  asoslarda chaqiradi.
S ud  ish in i  t o ‘x ta tish   su d   q a ro rig a   k o ‘ra   a m alg a  o sh a d i  va 
yuqoridagi sudlarga shikoyat arizasi bilan   m u ro jaat qilish  m um kin. 
T o ‘xtatilgan sud  ishi yana sudning o ‘z tashabbusi yoki  ishda ishtirok 
qilayotgan shaxslam ing iltim oslariga k o ‘ra qayta davom  qildiriladi.
16.5.  Arizani  ko6rmasdan  qoldirish
F P K n in g  9 7 -m oddasiga  m uvofiq,  sud quyidagi ho llard a arizani 
k o ‘rm asd an   qoldiradi:
•  ariza  m u o m alag a layoqatsiz shaxs to m o n id a n  berilgan  b o ‘lsa;
•   m a n fa a td o r  shaxs  n o m id a n   arizan i  ish  yuritishga  vakolati 
boM magan  shaxs  b erg an   b o ‘lsa;
•  sud  ayni  b ir tara fla r o ‘rtasidagi,  ayni  b ir p red m e t  t o ‘g ‘risidagi 
va ayni b ir asoslar b o ‘yicha c h iq q an  nizo yuzasidan ish yuritayotgan 
b o ‘lsa;
•  ishni o ‘zlarining ishtirokisiz k o ‘rishni  iltim os qilm agan taraflar 
ikkinchi c h aq iru v  b o ‘y icha h a m  uzrli sabablarsiz sudga  kelm asalar, 
sud esa ishga oid  m avjud m ateriallar asosida  ishni hal qilish m um kin 
e m a s,  deb  hisoblasa;
• ishni  o ‘zining  ishtirokisiz k o ‘rishni  iltim os q ilm agan d a ’vogar 
ik k inchi  c h a q iru v   b o ‘y ich a  sudga  k elm asa,  ja v o b g a r  esa,  ishni 
m a z m u n a n   ko ‘rishni  talab   qilm asa.
131

---

Y uqorida  k o ‘rsatilgan asoslardan tashqari,  b oshqa b a ’zi  hollarda 
ham   ariza  k o ‘rm a sd a n   qoldirilishi  m u m k in .  X ususan,  F P K n in g  
2 8 2 -m o d d a sig a   k o ‘ra,  ag ar  a lo h id a   ta rtib d a   y u ritila d ig a n   ishni 
k o ‘rish  vaqtida  sudga  taalluqli  h u q u q   t o ‘g ‘risida  nizo  kelib  chiqsa, 
sud  arizan i  k o ‘rm asd an   q oldirib,  ishda  ish tiro k   etu v ch i  shaxslarga 
u m u m iy   ta rtib d a   d a ’vo  ta q d im   e tish n i  ta k lif qiladi.
A riza  k o ‘rm a sd a n   q o ld irilg a n   h o lla rd a   ish  y u ritish   su d n in g  
ajrim iga b in o an  ta m o m la n a d i.  Bu ajrim da sud  ishning hal etilishiga 
t o ‘sq in lik   q ila y o tg a n ,  F P K n in g   9 7 -m o d d a s id a   sa n a b   o ‘tilg a n  
h o latla rn i  b a rta ra f  etish  y o ‘llarini  k o ‘rsatishi  shart.
A rizani  k o ‘rm a sd a n   qoldirishga  asos  b o ‘lgan  h o la tla r  b a rta ra f 
etilganidan  keyin  m an fa atd o r shaxs sudga ariza bilan yana u m u m iy  
tartib d a  m u rojaat qilishga  haqli.
16.6.  Hal  qiluv  qarorini  chiqarmasdan  turib 
ish  yuritishni  tugatish
O d a td a ,  sud d a  ish  k o ‘rish  su d n in g   ishni  m az m u n i b o ‘y ich a  hal 
qiluv q arorining chiqarilishi  bilan yakunlanadi.  Biroq,  ayrim   istisno 
h o latlard a  sud  u sh b u   q o id ad a n   chetg a  ch iq ib ,  ish  yuzasidan  hal 
qiluv  q a ro ri  c h iq a rm a sd a n   ish  y u ritish n i  tu g atish g a  h am   haqli 
b o ‘ladi.  F u q aro lik   protsessual  h u q u q i  protsessni  u sh b u   ta rtib d a  
tu g atish n in g   ikki  shaklini  n a z ard a   tutadi:
•  ish  y u ritishni  tugatish;
•  arizani  k o ‘rm asd an   qoldirish.
Ish  yuzasid an   hal  qiluv  q a ro ri  c h iq a rm a s d a n   ish  y u ritish n i 
tu g a tis h n in g   m a z k u r  s h a k lla ri  y o ‘l  q o ‘yish  a s o sla ri,  h u q u q iy  
o q ibatlari va q o ‘llash borasid a  o ‘z aro   farqlanadi.  M asalan ,  ishning 
sudga  taalluqli  b o ‘lmasligi  ish  y u ritishni  tu gatishga  asos  b o i a d i   va 
sudga taalluqli b o im a g a n  ish b o ‘yicha takroran o ‘sha sudga m urojaat 
qilish  m u m k in  em as. A rizani  ^ ‘rm asdan q o ld irish d a esa  unga asos 
b o ig a n   h o la tla r b a rta ra f etilg an id an   keyin  m a n fa a td o r shaxs sudga 
ariza bilan  yana u m u m iy  ta rtib d a   m u ro jaat qilishga haqli  b o ia d i.
S h u n d ay   qilib,  sud  quyidagi  h o llard a  ish  yu ritish n i  tugatadi:
1)  ish  sudga  taalluqli  b o im a s a ;
2)  ayni  b ir  taraflar  o ‘rtasidagi,  ayni  b ir  p re d m e t  t o ‘g ‘risidagi 
va ayni b ir asoslar b o ‘yicha c h iq q a n  n izo  yuzasidan su d n in g  q o n u ­
niy  kuchga  kirgan  hal  qiluv  qaro ri  yoki  d a ’vogarning  arz  qilgan 
tala b la rid a n   voz  k echishini  qabul  qilish  t o ‘g brisidagi  yoxud  tara f-
132

---

la m in g   kelishuv  b itim in i  tasd iq lash   t o ‘g ‘risidagi  ajrim i  m avjud 
b o ‘lsa;
3)  d a ’vogar  arz  qilgan  tala b la rid a n   voz  kechgan  va  sud  bu  voz 
k echishni  qabul  qilgan  b o ‘lsa;
4)  tara fla r  kelishuv bitim i  tuzgan  boflsalar va  u  sud  to m o n id a n  
tasd iq lan g an   b o ‘lsa;
5)  ishni sudda ko ‘rishga tayyorlash vaqtida javobgar d a ’vogarning 
tala b la rin i  ta n   olgan  b o ‘lsa va  bu  ta n   olish  sudya to m o n id a n   qabul 
qilingan  b o ‘lsa;
6)  tara fla r  o ‘rtasida  ushbu  n izoni  hal  qilish  u c h u n   hakam lik 
sudiga  to p sh irish   haq id a  h ak am lik   bitim i  tu zilgan  b o ‘lsa;
7)  ish  b o ‘y icha  tara fla rd a n   biri  boflgan  fuq aro n in g   vafotidan 
so ‘ng  nizoli  h u q u q iy   m u n o sab at  huq u q iy  vorislikka  y o ‘l  q o ‘ym asa 
(F P K n in g   100-m oddasi).
Ish yuritish su dning ajrim iga b in o an   tugatiladi. A gar ish yuritish 
ish n in g  sudga taalluqli  b o ‘lm aganligi  sababli tugatilsa,  sud  arizachi 
qaysi  organga  m u ro jaat  qilishi  kerakligini  k o ‘rsatishi  shart  bofladi. 
Ish  y u ritis h   tu g a tilg a n   ta q d ir d a ,  ay n i  b ir  ta ra fla r  p ‘rta sid a g i, 
ayni  b ir  p red m e t  t o ‘g ‘risidagi  va  ayni  b ir  asoslar  b o ‘yicha  nizo 
yuzasidan sudga  ikkinchi  m arta  m u rojaat qilishga y o ‘l q o ‘yilm aydi.
16.7.  Sud  majlisining  bayonnomasi
S u d n in g   h a r   b ir  su d   m ajlisi  t o ‘g ‘ris id a ,  s h u n in g d e k ,  su d  
m ajlisidan  tash q ari  qilingan  h a r  b ir  alo h id a   protsessual  h arak at 
t o ‘g ‘risida  b a y o n n o m a   tuziladi  (F P K n in g   2 0 -m o d d a si).  B ayon- 
n o m a d a   b a rc h a   m u h im   h a ra k a tla r  t o ‘liq  va  an iq   aks  e ttirilad i, 
c h u n o n c h i  u la m in g   am alga  oshish  tartib i  q a n d a y   b o ‘lsa,  b a y o n - 
n o m a d a   h am   sh u n d a y  bofladi.
Sud  m ajlisining b a y o n n o m a sid a   ishni  k o ‘rishning  yoki  alo h id a 
protsessual  harakatlarni am alga oshirishning barch a m u h im  jihatlari 
aks  ettirilish i  lozim .  Sud  m ajlisining  b a y o n n o m a sid a,  xususan, 
q u y id ag ila r  k o ‘rsatiladi:
1)  sud  m ajlisi  b o ‘lib  o ‘tgan  yil,  oy,  kun  va  joy;
2)  sud  m ajlisi  b o sh lan g an   va  tam o m la n g a n   vaqt;
3)  ishni  k o ‘rayotgan  su d n in g   n o m i,  sud  tarkibi  va  sud  m aj­
lisining  kotibi;
4)  ish n in g   n o m i;
5)  ishda  ishtirok  etuvchi  shaxslaming  va  odil  sudlovga  ko‘mak- 
lashayotgan shaxslaming kelgan-kelmaganligi to ‘g‘risidagi  m a ’lum otlar;
133

---

6)  su d n in g   tara fla r  va  pro tsessn in g   b o sh q a   ish tiro k ch ilarig a 
u larn in g   protsessual  h u q u q   va  m ajb uriyatlarini  tu sh u n tirg an lig i;
7)  ishda  ishtirok  etuvchi  shaxslam ing  va  odil  sudlovga  ko ‘m ak- 
lashayotgan shaxslarga chaqiruv qog‘ozi topshirilganligi to ‘g ‘risidagi 
va u larsu d  majlisiga kelmaganligining sabablari haqidagi m a ’lum otlar;
8)  raislik  q iluvchining b a rc h a   farm oyishlari  va  su d n in g  alo h id a  
xonaga  (m aslahatxonaga)  c h iq m a sd an   ch iq a rg an   ajrim lari;
9)  ishda  ishtirok  etuvchi  shax slam in g   arizalari;
10)  sudga  taq d im   etilgan  h a m m a   y o zm a  va  ashyoviy  dalillar, 
eksp ertlarn in g   y o zm a  xulosalari  t o ‘g ‘risidagi  m a ’lu m o tlar;
11)  ishda  ishtirok etuvchi  shax slam in g  tu sh u n tirish la ri,  guvoh- 
la rn in g   k o ‘rsa tu v la ri,  e k s p e r tla rn in g   o ‘z  x u lo s a la rin i  o g ‘zak i 
tu sh u n tiris h la ri,  m u ta x a ssisla rn in g   fik rla ri,  ash y o v iy   va  y o z m a  
dalillarni  k o ‘zd a n   kechirishga  taalluqli  m a ’lum otlar;
12)  sud  m uzo k aralarin in g   m az m u n i  va  p ro k u ro m in g   fikri;
13)  su d n in g   hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim i  yoki  qaro ri  o ‘q ib  esh it- 
tirilganligi  t o ‘g ‘risidagi  m a ’lum otlar.
B ayonnom a kotib to m o n id an  sud m ajlisining o ‘zida yoki alohida 
protsessual harakat am alga oshirilganida m ajlisdan tashqarida tuziladi. 
Ishda  ishtirok  etuvchi  shaxslar  o ‘zlari  ish  u c h u n   aham iyatli  deb 
hisoblagan holatlarni bayonnom aga kiritish to ‘g ‘risida iltim osnom alar 
taqdim  etishga haqlidirlar. Taraflarning,  uchinchi shaxslam ing o ‘zlari 
q o ‘ygan talablardan butunlay yoki qism an voz kechganligi, q o ‘yilgan 
ta la b la r g a   iq ro r lig i,  ish n i  k e lis h u v   b itim i  b ila n   ta m o m la s h  
to ‘g ‘risidagi arizalari bayonnom aga kiritilib, tegishli boNishiga qarab, 
taraflarning  biri  yoki  ikkalasi  to m o n id a n   im zolanadi.
B a y o n n o m a   sud  m ajlisi  ta m o m   b o ‘lg a n id a n   yoki  a lo h id a  
protsessual  h a ra k a t  am alga  o sh irilganidan  keyin  kechi  bilan  uch 
k u n d a   ra islik   q ilu v c h i  va  su d   m a jlis in in g   k o tib i  to m o n id a n  
im zolanishi  kerak.  K iritilgan  b a rc h a   o ‘zg artirishlar,  tu za tish lar, 
q o ‘s h im c h a la r  h aq id a  b a y o n n o m a d a   izoh  berilishi  lozim .
F P K n in g   2 3 -m o d d a sid a   ishda  ish tiro k   etu v c h i  shax slam in g  
b a y o n n o m a   bilan   tanishishga  h u q uqlari  m avjudligi  va  u n d a   y o ‘l 
q o ‘yilgan  x a to lik la r  va  k am c h ilik la rn i  k o ‘rsata  o lish lari  k o ‘zda 
tutilgan.  Ishda ishtirok etuvchi shaxslar sud  m ajlisining bayonnom asi 
bilan  tan ish ib   chiqishga  va  u  im zo lan g an   k u n d a n   e ’tib o ra n ,  besh 
kun  ichida  u n d a   y o ‘l  q o ‘yilgan  n o to ‘gT iliklarni  yoki  u n ing  t o ‘liq 
em asligini  k o ‘rsatib,  b a y o n n o m a   yuzasidan  yo zm a  ravishda  fikr- 
m ulohaza bildirishga haqlidirlar.
134

---

B a y o n n o m a   y u z a sid a n   b ild irilg an   fik r-m u lo h a z a la rn i  raislik 
qiluvchi  к о ‘rib  ch iq ib ,  ularga  q o ‘shilsa,  bu  fik r-m u lo h az a la rn in g  
t o ‘g ‘riligini  tasdiqlaydi  va  sud  m ajlisining  bayon n o m asig a  q o ‘shib 
q o ‘yadi.  Raislik qiluvchi bildirilgan flkr-m ulohazalarga q o ‘shilm asa, 
u lar sud  m ajlisida  к о ‘rib  chiqiladi.
Bildirilgan  fik r-m u lo h azalar h a m m a  hollarda h am  ishga q o ‘shib 
q o ‘yilishi kerak.  B ayonnom a yuzasidan bildirilgan fik r-m ulohazalar 
u lar to p sh irilg an   k u n d a n   e ’tib o ra n ,  yetti  kun  ich id a  ishda  ishtirok 
etu v ch i  shaxslarni  x ab a rd o r  qilgan  h o ld a   к о ‘rib  chiqilishi  kerak. 
Biroq,  ishda  ish tiro k   etu v ch i  shax slam in g   kelm asligi  b a y o n n o m a  
yuzasidan  bildirilgan  fik r-m u lo h a z a la r  t o ‘g ‘risidagi  arizani  k o ‘rib 
chiqishga to ‘sqinlik qilm aydi.
1.  Sudda  ish ko 'rish  deganda  nim ani tushunasiz va  uning aham iyati qanday?
2.  F uqarolik  ishlari  b o ‘yicha sud  majlisi  qanday  qism larga  bo'lin ad i?
3.  Sud  m ajlisining  tayyorgarlik  qism ida  am alga  oshiriladigan  harak atlar 
n im alardan  iborat  b o ‘ladi?
4.  Ishning  m azm uni  b o 'y ich a  p ro kurorning  fikrini  yozing.
5.  Ish  k o ‘rishni  keyinga  qoldirishning  qanday  asoslari  mavjud?
6.  Qaysi  hollarda  sudda  ish  yuritish  to ‘xtatilishi  m um kin?
7.  A rizani  k o 'rm a sd a n   qoldirishning  qanday  asoslari  mavjud?
8.  Sud  majlisi  bayonnom asining  m azm uni  haqida  gapiring.
1.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  Fuqarolik protsessual  kodeksi.  Rasmiy nashr. 
Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Adliya  vazirligi,  2011.
2.  Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  F uqarolik  protsessual 
kodeksiga sharhlar.  Т .,  T D Y I,  2010.
3.  Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  D arslik.  Т .,  «Adolat»,  2001.
4.  Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  D arslik.  Т .,  «A dolat»,  2007.
5.  M .M .  Mamasiddiqov.  Fuqarolik protsessual  huquqi.  Darslik.  U m um iy qism. 
Т .,  T D Y I,  2010.
6.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy sudi  plenum ining  1999-yil  24-sentabrdagi 
«Fuqarolik ishlarini sudda  ko'rishga tayyorlash va ularni k o ‘rish m uddatlari 
to ‘g ‘risida»gi  qarori.  Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  sudi,  1999.
7.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy sudi plenum ining qarorlari to ‘plami.  1991 — 
2006.  I jild.  Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy sudi,  2007.
8.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy sudi plenum ining qarorlari to ‘plami.  1991 — 
2006.  II  jild.  Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  sudi,  2007.