Ииршишнивп ■l/fl w eb-dizflyn ■

Jadval  tuzish  —  umumiy  qoidalar
Jadval  tuzishda ishlatiladigan  teglarni tasniflashdan  avval, oddiy 
jadval  tuzish  sxemasi  bilan  tanishib  chiqamiz.  Har  qanday jadval 
quyidagi  sxema  bo‘yicha  tuziladi:



Matn,  tasvir  yoki jadval



127

---

H a r   q a n d a y   ja d v a ld a   q a to r la r   va  u s tu n la r   m avjud  b o i a d i .  
Jadvalning b o la k c h a la rig a  esa axborot  kiritilishi m u m k in .  Yuqorida 
keltirilgan  m isoldan  k o ‘rinib  turibdiki,  bitta  u s tu n ,  bitta  q a to r  va 
bitta  k atak ch ad an   iborat  jadvalni  tu zish   u c h u n   jadval  ochiladi  va 
yopiladi.  Bitta  u s tu n d a n   iborat  va  bir  n ech ta  q ato rn i  o ‘z  ichiga 
olgan  jadvalni  tuzish  u c h u n   jadval  qatorini  ochuvchi  va  yopuvchi 
teglar  orasiga  bittadan  jadval  katakchalarini  ochuvchi  va  yopuvchi 
teglarini  kiritish  lozim.
Oddiy jadvalla r  tuzish
 
Jadval  tuzish  usullarini  tu s h u n ib   olish  u c h u n   dastavval  eng 
oddiy jadvalni  tuzishni  o ‘rganam iz.  Biz  tu z m o q ch i  b o ‘lgan  jadval 
u chta  u stu n d an   iborat b o i a d i   va h a r bir ustunda  3 d o n a   katakchalar 
o ‘rin  oladi.  Jadvalning  birinchi  u stu n in i  «M ahsulot»,  ikkinchisini 
esa  —  «Rangi».  uchinchisini  «N arhi»  deb  nom laym iz.  Biz  tuzgan 
jadval  m a n a   b u n d ay   k o ‘rinishda  b o i a d i   (5.2-jadval):
5.2-ja d v a l
M ahsulot
Rangi
N arxi  (so ‘ra)
Q alam
Q ora
100
Q a la m  o ch g ich
Q ora
50 0
E n d i  u s h b u   j a d v a l n i   t u z i s h d a   q a n d a y   H T M L - t e g l a r d a n  
foydalanilganligini  k o ‘rib  chiqam iz:
< T A B L E >
< T R >
< T D > M a h s u l o t < / T D >
< T D >  R an g i < / T D >
< T D > N a r x i ( c o 'm .) < / T D >
< / T R >
< T R >
< T D > Q a l a m < / T D >
< T D > Q o r a < / T D >
< T D > 1 0 0 < / T D >
< / T R >
< T R >
< T D > Q a la m   o c h g ic h < /T D >
128

---

< T D > Q o r a < / T D >
< T D > 5 0 0 < /T D >
< / T R >  
(q ato rn i  o ch ish   va  yopish  uch
< / T A B L E >  
m arta  tak ro rlan ad i)
Jadvalni  o ch u v ch i  teg
1-q a to rn i  o ch u v ch i  teg
1-jadval  boMagini  ochuvchi  va  yopuvchi  teg
2-jadval  boMagini  ochuvchi  va  yopuvchi  teg
3-jadval  boMagini  ochuvchi  va  yopuvchi  teg
1 -q a to rn i  yopuvchi  teg
Jadvalni  yopuvchi  teg
M isolda  ko ‘rinib  turibdiki,  jadvalni  < T A B L E >   va  < /T A B L E >  
teglari  y o rd a m id a   ochiladi  va  yopiladi.  Q a to rla r  u c h u n   < T R >   va 
< / T R >   teglari  q o ila n ila d i,  < T D >   va  < / T D >   teglari  esa  jadval 
ustunlarini  (katakchalarini)  belgilash  u c h u n   ishlatiladi.
Jadval  chizish  —  H TM L  leg  atribut/ari
M u ra k k a b   ja d v a lla r  tu z ish n i  b o s h la s h d a n   avval  < T A B L E > , 
< T R >   va  < T D >   teglariga  q isqacha  ta sn if  berib  o 'ta m iz .  M az k u r 
u c h ta   teg  b ilan   q o ila n ila d ig a n   bir xildagi  atributlari  m av ju d   boMib. 
fa q a tg in a   u la rn in g   farqli  to m o n i,  u la rn in g   t a ’sir  d o ir a la r in in g  
ch eg aralan ish id a.
B G C O LO R  
—  yordam ida jad v aln in g   orq a  fonida  q a n d ay   rang 
qoMIanilishi  belgilanadi.
BACKGROUND 
— jadvaldagi  boMakcha  foni  sifatida  berilayot- 
gan tasv irjo y la sh g a n jo y  va uning no m in i belgilash  u c h u n   ishlatiladi. 
A gar siz  bu  atributni  < T A B L E >   tegidan  s o 'n g  qoMlasangiz,  u  holda 
siz tanlagan tasvir jadvaldagi h a r bir kataklar foni sifatida qoMIaniladi. 
< T R >   tegidan  so ‘ng  qoMlanilganda,  m a z k u r  q a to rd a   joylashgan 
h a m m a   k a tak c h alar  u c h u n ,  < T D >   tegidan  so*ng  qoM lanilganda 
esa  a n iq   b iro r  katakchagacha  fon  o ‘rnatiladi.
W ID TH  
—  jadval  eni  (kengligi)ning  oMchami  u m u m iy   jadval 
u c h u n   xos.  Bu  atribut  bilan  jadvaldagi  m a ’lum   bir  u s tu n c h a   yoki 
b o ‘la k n i n g   k e n g lig in i  piksel  y o h u d   foiz  o M c h a m id a   b e lg ila sh  
m u m k in .  Bu  atribut  < T A B L E >   yoki  < T R >   tegi  bilan  qoMlanilgan 
ta q d ird a   h a m   b ir  xil  k o ‘rinishdagi,  y a ’ni  siz  bergan  o ic h a m l a r n i 
hisobga olgan h o ld a jadval  en in in g  kengligini belgilaydi.  S h u n i d o im
129

---

«FR O N T  PAGE»  D ASTURIDA  W EB-SAHIFALAR
YARATISH
VI  B O B
6.1.  Front  P ag e  dasturi  bilan  tanishuv
Frontpage  dasturi  web-sahifalar,  web-saytlar  va  w eb-uzellar 
yaratishga  m oijallangan  professional  dastur  hisoblanadi.
Microsoft  Office  2007  da  FrontPage  dasturi  o krniga  Microsoft 
Expression  Web  kiritilgan.  Microsoft  Office  2010  paketida  esa 
FrontPage  dasturi  o ‘rniga  Microsoft  Office  Share Point  Designer 
kiritilgan  [55,  62].
FrontPage  dasturining  versiyalari:
1995  -   Microsoft  Front  Page  1.1;
1997  -   FrontPage  97  (2-versiya);
1997  —  FrontPage  Express  2.0;
1998  —  M acintosh  u ch u n   Microsoft  Front  Page;
1998  -   FrontPage  98  (3-versiya);
1999  -   FrontPage  2000  (9-versiya)
2001  —  Microsoft  FrontPage  2002  (10-versiva);
2003  —  Microsoft  Office  FrontPage  2003  ( 1 1-versiya).
FrontPage  muharririda  masterlar  mavjud  bulib.  ular yordamida 
tezkorlik  bilan  web-sahifa  va  shuningdek  web-saytlarning  tizim - 
langan  va  dizaynga  ega  shablonlari  yordam ida  web-sayt,  web- 
sah ifalar  va  w e b -u z e lla r  y aratish   m u m k in .  U n d a n   ta s h q a ri, 
FrontPage  yordamida  web-sahifa  va  web-saytlarni  bo‘sh  sahifa  va 
b o ‘sh  web-uzellar  asosida  yaratish  mumkin.
F ro n tP ag e  2003  am aliy   dasturi  —  bu  tezkorlik  bilan  sayt 
yaratishga  m o ija lla n g a n   vizual  H T M L -m u h a rrir  hisoblanadi. 
H T M L   tili  w e b - m u h itid a g i  asosiy  d a stu riy   til  h is o b la n a d i. 
F ro n tP ag e  y ordam ida  saytning  strukturasini  yaratish,  sahifani 
formatlash,  interfaol  vositalar  bilan  to ‘ldirish  va  internet  tarm o - 
g‘idan  serverga  fayllarni  yuklash  mum kin.
Front  Page  yordam ida  sayt  yaratish  uch u n  H T M L n i  o ‘rga- 
nishga  zarurat  qolmaydi.  FrontPage dasturida  kerakli web — sahifaga
138

---

m atnni  kiritish,  kerakli  joyga  rasm ni  joylashtiriladi,  xolos.  Front 
Page  dasturi  yordam ida  turli  effektlar  yaratish  h a m   m um kin. 
Odatda,  bunday  effektlarni  yaratish  u ch u n   skriptlar  yoki  D H T M L  
dasturlaridan  foydalaniladi.
Sayt  yoki  web-uzel  —  bu  w eb-sahifalar  va  fayllarni  maqsadli 
bog‘langan  m ajm uidir.  F ro n tP ag e  dastu rida  m asterlar  mavjud 
b o i i b ,  u lar  yangi  yaratilgan  web-sahifa  asosida  sayt,  shablonlar 
yoki  u zellar  yaratish  im k o n in i  beradi.  F ro n tP a g e   dasturining 
masteri  va  shablonlari  turli  tipdagi  saytlarni  yaratish  imkonini 
beradi.
H ar  bir  saytda  asosiy  yoki  uy  sahifasi  deb  nom langan  bitta 
sahifa  mavjud  bo'ladi.  Uy  sahifasi  —  birinchi  web-sahifa  bu  saytga 
ta sh rif  buyuruvchi  birinchi  du ch   keladigan  sahifa  hisoblanadi. 
Navigatsiya  va  giperhavolalarni  qoMlagan  holda  foydalanuvchi 
saytning  boshqa  sahifalariga 
0
‘tishi  m um kin  bo'ladi.
O datda,  sayt  web-serverda  —  kom pyuterda  joylashgan  b o ‘ladi. 
Bu kom pyuter sayt tashrif buyuruvchilarini web-sahifaga bog'lanish 
(tashrif  buyurish)  im konini  beradi.
B u n d a n   tash q ari,  F ro n tP a g e   fo y d ala n u v ch i  k o m p y u terid ag i 
fayllar  tizim i  o rq ali  b ev osita  sayt  y aratish   im k o n in i  beradi. 
Sayt  ta y y o r  b o vlg a n d a n   k ey in   esa  W e b - s e r v e r d a   u n i  n a s h r 
q ilin ad ij
6.2.  FrontPage  amaliy  dastur  asosiy  oynasi
FrontPage  (П уск  >  П рограм м ы   >  FrontPage)  dasturini  ishga 
tushirgandan  keyin  ekranda  dastur  oynasi  paydo  bo'lad i.  U nda 
yangi  (y an_ sah _l.h tm )  sahifa  tasvirlanadi.  M asalalar  maydonida 
Приступая  к  работе  paneli  joylashgan.
FrontPage  amaliy  dasturi  oynasi  quyidagi  qismlardan  tarkib 
topgan:  sarlavha  qatori,  m enyu  qatori,  tahrirlash  va  formatlash 
uskunalar panellari,  teglarni  tez  tanlash  tugmasi  (teglarni tahrirlash 
va  kiritish  uchun),  sahifani  tanlash  vkladkasi  yorliqlari  (sahifalar 
o ‘rtasida  o ‘tish  uchu n ),  ishchi  oyna,  qaysiki  unda  yangi  sahifa 
ifodalanadi,  chizish  panellari,  ko‘rish  rejimlari  tugmasi,  56  kbit/s 
tezlikda  sahifani  yuklash  uchun  kutiladigan  vaqt  indikatori,  sahifa 
o ic h a m la ri  indikatori,  masalalar  maydoni  (6.1-rasm).
139

---