Ichki kasallikiar



Download 11,34 Mb.
Pdf ko'rish
bet143/268
Sana20.07.2022
Hajmi11,34 Mb.
#826386
1   ...   139   140   141   142   143   144   145   146   ...   268
Bog'liq
7fefd4f9672d6ca871bf2f76729d79e5 -ICHKI KASALLIKLAR

7 .8 . Kolitlar
Y o ‘g ‘o n ic h a k shilliq p a r d a s in in g y a l l i g la n i s h ig a kolit deyiladi. 
K linik k e c h ish ig a k o ‘ra, o ‘t k ir v a s u r u n k a li kolit farq qilinadi.
230


7.8.1. 0 ‘tkir kolit
E tiologiyasi.
I c h a k in f e k s iy a la r i,
gijjalar, sil ta y o q c h a l a r i , sifilis, q o ‘r- 
g ‘o s h in , m is h y a k , s i m o b la r d a n z a h a r ­
la n ish , sifatsiz o v q a t m a h s u l o t la r i d a n
h a m d a q o ‘z iq o r in va poliz m a h s u l o t ­
la rid a n z a h a r la n is h , o v q a tla n is h reji- 
m in in g buzilishi, d a g ‘al, te z h a z m b o 1 -
m a y d ig a n o v q a t m a h s u lo tla r in i iste’­
m o l qilish, c h a y n o v a p p a ra tid a g i n u q ­
s o n lar, nerv sistem asi, ichki sekretsiya 
b ezlari kasalliklari, jig a r va o ‘t y o i l a r i
kasalliklari, siy d ik -tan o sil tizim i kasal­
liklari, y u r a k - t o m i r siste m asi kasa llik ­
lari o ‘tkir k olitning rivojlanishiga omil 
sifatida q a t n a s h a d i ( 2 5 - r a s m ) .
K linikasi.
K a sa llik o ‘tk ir b o s h l a ­
n a d i, t a n a h a r o r a ti k o ‘tarilad i. I n to k -
sikatsiya holatlari vujudga keladi. B em o r 
qayt qiladi, k e tm a - k e t ichi ketadi (soxta 
h o j a t g a b o r i s h istagi — t e n e z m a l a r
b ila n ich k e tish id ir). Q o n a r a la s h ich 
k e ta d i. B u n d a y b e m o r l a r d a , o d a t d a ,
te z - t e z , b ir s u tk a d a 20 va b u n d a n h a m k o ‘p m a r t a ich ketadi. 
Q o rin sohasida kuchli xuru jsim o n o g ‘riq b o ‘ladi. Q o rin kattalash g a n , 
u n i p a y p a sla b k o ‘rilg a n d a y o ‘g ‘o n ic h a k y o ‘li b o ‘ylab o g ‘riq borligi 
a n iq la n a d i. Til q u r u q , k a r a sh b o y la g a n , is h ta h a y o m o n la s h g a n . 
B e m o r d a r m o n s i z va lohas.
Laboratoriya tahlili.
A xlat k o ‘p shilliqli va a y r im h o lla r d a q o n
aralashgan b o l a d i . A m m ia k va fenol m iqdori katta m iq d o rd a topiladi. 
Q o n d a ley k o sito z, n e y tro filo z , E C h T te z la sh g a n .
Asoratlari.
S ig m a s im o n ich ak y o i i n i n g torayib qolishi, ichak n in g
yiringli yoki g a n g e r e n o z yalligManib, te shilib ketishi b ila n birga 
d a v o m etishi m u m k in .
Davolash.
D iy e to te r a p iy a - b irin c h i k u n 5 s ta k a n s h irin c h o y , 
k eyin 2 — 5 k u n lari 4 - p a r h e z b erila d i, klinik belgilari a n iq la n g u n c h a
4 b - p a r h e z b e rila d i, k e y in c h a lik 4 v - p a r h e z beriladi.
O r g a n i z m n i n g suv sizlan ish in i b a r t a r a f etish u c h u n fiziologik 
e r it m a
0 ,9 % li—40 0 ml va u n d a n k o ‘p m i q d o r d a teri ostiga,

Download 11,34 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   139   140   141   142   143   144   145   146   ...   268




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish