‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


Jism oniy tarbiya haqida  tushuncha



Download 11 Mb.
Pdf ko'rish
bet318/415
Sana07.08.2021
Hajmi11 Mb.
#140757
1   ...   314   315   316   317   318   319   320   321   ...   415
Bog'liq
PEDAGOGIKA

Jism oniy tarbiya haqida  tushuncha.  Jism oniy tarbiya o ‘quvchilarda 
jism oniy  va  irodaviy  sifatlarni  shakllantirish,  ularni  aqliy  va  jism oniy 
jih a td a n   m e h n a t  h a m d a  Vatan  m udofaasiga tayyorlashga y o ‘naltirilgan 
pedagogik  ja ra y o n   boMib,  ijtimoiy  tarbiya  tizim ining  m u h im   tarkibiy 
qism la rid an   biri  sanaladi.
Y oshlarni  sogMom  boMib  voyaga  yetishlarini  t a ’m inlash  masalasi 
xalq  pedagogikasi,  o g ‘zaki  ijodi  h a m d a   m utafakkirlar asarlarining bosh 
g ‘oy alarid an   biri  boMib  kelgan.  J u m l a d a n ,  «Aipomish»,  « G o ‘ro‘gMi» 
kabi  d o s to n l a r d a   h am   o ‘z  ifodasini  topgan.  «Aipomish»  d o sto n id a 
H a k im b e k   (A lp o m is h )n in g   jis m o n iy   m ashq  qilishi,  tabiat  q o ‘ynida 
voyaga yetganligi,  uning alpligi  quyidagicha tasvirlanadi:  «Alpinboyning 
b o b o sid an   q o lg a n   o ‘n  t o ‘rt  b o t m o n   b irinchidan  boMgan  parli  yoyi  bor 
edi.  S h u n d a   yetti  yashar  bola  H a k im b e k   shul  o ‘n  t o ‘rt  b o tm o n   yoyni


qoMga  ushlab  k o ‘ta rib   to rtd i,  to rtib   q o ‘yib  y u b o rd i.  Y o y ning  o ‘qi 
y as h in d a y  boMib  ketdi.  Asqar to g ‘ining  k atta  c h o 'q q ila r in i  yulib  ketdi, 
ovozasi  olam ga  yoyildi.  S h u n d a   b a rc h a   xaloyiq  yig‘ilib  kelib  aytdi: 
« D u n y o d a   bir  kam   t o ‘qson  alp  o ‘td i,  alp la rn in g   boshlig‘i  R u s ta m i 
d o s t o n ,  oxiri  bu  Alpom ish  alp  b o ‘lsin».
A bu  Ali  ibn  S ino  ham   insonga  xos  boMgan  ijobiy  fazilatlaridan 
sa n a b   o ‘ta r  ekan,  quyidagilarga  alo h id a  u rg ‘u  beradi:
1.  Jasurlik  —  biror ishni  bajarishda  kishining jasurligi,  chidam liligi, 
inson  boshiga  tushgan  yom onlikni  t o ‘xtatib  tu ru v c h i  quvvat.
2.  Aqllilik  —  biror  ishni  bajarishda  s h o s h m a -s h o s h a r lik   q ilish d a n  
saqlovchi  quvvat.
3.  Ziyraklik  —  sezgi  Ьещап  n arsalarn in g   h a q iq iy   m a ’nosini  tezlik 
bilan  tushuntirishga  yordam   beruvchi  quvvat.
Alisher  Navoiy  «Farhod  va  Shirin»  dostonida  Farhodning  jismoniy 
qobiliyatlarini  alohida  k o ‘rsatib  o ‘tadi.  D ostonda  t a ’riflanishicha,  F arhod 
aqliy  kamolotga  erishish  bilangina  cheklanib  qolmay,  jismoniy  va  harbiy 
mashqlar yordamida chiniqadi.  Suvda suzish, chavandozlik, qilichbozlik va 
boshqalar uning kundalik mashg‘ulotiga aylangan.  F arhod,  mutafakkiming 
fikriga ko‘ra,  10  nafar 20  yoshli  yigitning  q u w a tig a   ega  boMgan.
Abdulla  Avloniyning  fikricha,  sogMom  fikr,  yaxshi  axloq  va  ilm - 
m a ’rifatga ega boMmoq  u c h u n   b a d a n ta rb iy a   bilan  s h u g ‘ullanishi zarur: 
« B adanning salomat  va quvvatli boMmogM  insonga  eng kerakli  narsadir. 
C h u n k u   o ‘qim oq,  o ‘qitm o q ,  o ‘rg a n m o q   va  o ‘r g a tm o q   u c h u n   insonga 
kuchli,  kasalsiz  vujud  lozim.  S o g ‘  b a d a n g a   ega  boMmagan  in s o n la r 
am allarid a ,  ishlarida  kam chilikka  yoM  q o ‘yurlar.  ...  B adan  tarbiyasini 
fikr tarbiyasiga  ham  yordam i bordur.  Jism   ila  ruh  ikkisi  bir c h o p o n n i n g  
o ‘ng  ila  tersi  kabidur.  Agar  jism   tozalik   ila  z iy n a tla n m a s a ,  y o m o n  
x u lqlardan  saqlanm asa,  c h o p o n n i   ustini  q o ‘yib  astarini  yuvib  o v o ra 
boMmak  kabidirki,  h ar  vaqt  ustidagi  kiri  ichiga  u ra d u r.  F ikr  tarbiyasi 
u c h u n   m ehnat  va  sogMom  bir  vujud  kerakdur».
J is m o n iy   tarbiya  kishilarga  k a tta   t a ’sir  k o ‘rsatib,  s a lo m a tlig in i 
m u stah k am lay d i,  ishlash  qobiliyatini  o sh ira d i,  u z o q   u m r   k o ‘rishga 
y o rd a m   beradi.  Sport  h a r  q a n d a y   y o sh d a   h a m   q a d d i - q o m a t n i   tarbiya 
qilish  k u c h - q u w a t i n i   saqlab  tu ris h n in g   ajoyib  vositasidir.  S port  d a m  
olish  bilan   m e h n a tn i  alm ashtirib  turish  m a n b a y i  boMib  xizm at  qiladi.
Mustaqillik yillarida,  0 ‘zbekiston  Respublikasida sport, shu jum la dan, 
bolalar  sportini  rivojlantirishga  alohida  e ’tib o r  q aratilm o q d a.  M a z k u r 
y o ‘nalish davlat  siyosatining ustuvor y o ‘n alishlaridan  biri  sifatida e ’t i r o f


etilib,  ijobiy ishlar amalga  oshirilmoqda.  C h u n o n ch i,  yoshlarni jism oniy 
tarbiyalashning kompleks dasturi  ishlab chiqildi.  «Sog‘lom avlod dasturi» 
yoshlarning  salomatligini  m ustahkam lashda  m uhim   ahamiyatga  ega.
M a z k u r  d a s tu r  talablariga  muvofiq  respublika  miqyosida  quyidagi 
uch   bosqichli  sport  m usobaqalarining  o ‘tkazilishi  y o ‘lga  q o ‘yildi:
1.  U m u m iy   o ‘rta  t a ’lim  maktablari  o ‘quvchilar  o ‘rtasidagi  « U m id 
nihollari»  bellashuvi.
2

0
‘rta  maxsus  k asb -h u n a r  t a ’limi  muassasalarining  o ‘quvchilari 
o ‘rtasidagi  «B arkam ol  avlod»  bellashuvi.
3.  Oliy  o ‘quv  y u rtla rid a   tahsil  o la y o tg a n   ta la b a la r  o ‘rtasidagi 
«Universiada»  bellashuvi.
Shuningdek, sportning turli yo'nalishlari b o ‘yicha joylarda om m aviy 
sport  bayram lari,  m usobaqalarning  tashkil  etilishi  om m aviy  tus  oldi.
Yangi  t u rd a g i  o ‘quv  m uassa sa la rd a   h a m   o ‘qu v ch ilar  o ‘rtasida 
jism o n iy   tarb iy a n i  sam arali  tashkil  etilishiga  e ’tibor  q ara tilm o q d a . 
J i s m o n i y   t a rb iy a   m a z m u n i   o ‘q u v c h il a r n in g   harbiy  c h a q ir iq q a c h a  
tayyorgarligiga  erishish  bilan  uzviy  bog'liqdir.
M aktab d a n   tashqari  sharoitlarda jism oniy  tarbiyani  tashkil  etuvchi 
m uassasalam ing  soni  ortib  borm oqda.  Bugungi  kunda  yoshlar o ‘rtasida 
sportning  futbol,  shaxm at,  suvda  suzish,  tennis,  boks,  karate,  ushu  va 
taekva ndo  kabi  turlari  tobora  o m m alashib  borm oqda.  Respublikada 
sp o r t n i n g   o m m a l a s h u v i  turli  y o ‘n a lish la rd a   xalqaro  m a y d o n la r d a  
m am lakat  sharafini himoya qiluvchi sportchilarsonining o ‘sishiga  imkon 
berdi.  Bugungi  k u n d a   sportchilarim iz  orasida  olimpiada  chem pionlari 
yetishib chiqm oqda. 
0
‘quvchilarga olimpiada sovrindorlari ham da xalqaro 
m u s o b a q a l a r n i n g   g ‘oliblari  b o ‘lgan  M .A bdullayev,  L .C h e ry a z o v a , 
A.Grigoryan,  R.Chagayev,  B.Sultonov,  0 ‘.  Haydarov, A.Doktorashvili, 
A .Taym azovlar  haqida  hikoya  qilib  berish,  ularning  ishlarini  davom  
ettirishga  rag‘batlantirish  o ‘zining  samarali  natijalarini  beradi.
0
‘q u v c h ila r n in g   jism o n iy   m a d a n iy a tg a   ega  b o ‘lishlari  jis m o n iy  
tarbiya sam aradorligini  belgilovchi  m u h im   omil  sanaladi.  S huningdek, 
jism oniy  m a d a n iy a t  inson  va  jam iy at  u m u m iy   m adaniyatining  h a m  
ajralmas qismidir. Jismoniy madaniyat  m azm u n id a quyidagilar aks etadi:
Jism o n iy   tarbiyani  tashkil  etish  ja ra y o n id a   o ‘quvchilarni  gigiyena 
qoidalari  bilan  tanishtirish,  ularga  s o ‘zsiz  am al  qilish  ko ‘nikmalariga 
ega  boMishlariga  erishish  m u h im d ir.  Buyuk  pedagog  Abdulla  Avloniy 
o ‘zining «Turkiy guliston  yohud  axloq» asarida bu borada quyidagilarni 
t a ’kidlagan  edi:  «N azofat  (gigiyena)  deb  a ’zolarimizni,  kiyimlarimizni,


Jismoniy  madaniyat
I
1.  Inson  a’zolarining  funktsional  kamoloti  (icliki  a’zolar,  nerv  va  harakat, 
suyak-muskul  tizimi,  tana  uyg'unligi  va  ularning  funktsional  faoliyatini 
boshqarish  layoqati)ga  egalikni  ta’minlash.
2

0
‘quvchilaming  sogMigini  mustahkamlash.
3.  Ularni  gigiyena  qoidalariga  amal  qilishga  ko'niktirish.
4.  0 ‘quvchilar  mohirligini  har  tomonlama  o'stirish.
5.  BoMajak  kasb-hunar  egalarining  jismoniy  va  fiziologik  sifatlarini  kasbiy 
nuqtayi  nazardan shakllantirish,  ularning ishchanlik qobiliyatini oshirish.
6

0
‘quvchilarning  jinsiy  jihatdan  to‘g‘ri  kamolga  yetishlari  uchun  sharoit 
yaratish.
7.  O'quvchilarda  mustahkam  iroda,  qat’iy  xarakter,  intizomga  so'zsiz  amal 
qilish  ko‘nikmalarini  shakllantirish

Download 11 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   314   315   316   317   318   319   320   321   ...   415




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish