‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


Ulug‘ xalq  qudrati jo 'sh   urgan  zam on



Download 11 Mb.
Pdf ko'rish
bet291/415
Sana07.08.2021
Hajmi11 Mb.
#140757
1   ...   287   288   289   290   291   292   293   294   ...   415
Bog'liq
PEDAGOGIKA

Ulug‘ xalq  qudrati jo 'sh   urgan  zam on,
Olamni m ahliyo  aylagan  diyor!
1991-yil  15-fevralda  0 ‘zbekiston  R espublikasi  Oliy  M ajlisining 
« 0 ‘zbekiston  SSR ning davlat  ramzlari t o ‘g ‘risida»gi  Q arori qabul qilinib, 
u n g a   m uvofiq  1991-yil  1 8 -n o y a b rd a   0 ‘z b e k isto n   R es p u b lik asin in g  
b a y ro g ‘i,  1991-yil  2 -iy u ld a  esa  0 ‘zbekiston  R e sp ublikasining  gerbi 
( t a m g ‘asi)  qabul  qilindi.
M ustaqil  0 ‘zbekiston  R espublikasining b ay ro g ‘ida  o q ,  k o ‘k,  yashil 
va  qizil  ranglar o ‘z  ifodasini  t o p g a n   b o ‘lib,  u larn in g   h a r  biri  m u a y y a n  
m a ’n o n i   a n g l a t i s h g a   x i z m a t   q i l a d i .   O q   r a n g   q i z i l   r a n g   b i l a n  
hoshiyalangan.  Respublika bayrog‘ida yurt tarixi,  o ‘zbek xalqining milliy 
ruhi  va  yurt  tabiatining ja m o li  aks  ettirilgan.  B ay ro q n in g   c h a p   t o m o n i  
yuqori  qism ida  yarim   oy  va  o ‘n  ikki  y u ld u z n in g   tasviri  tushirilgan. 
K o ‘k  rang va y u lduzlar tasviri  tin iq ,  m oviy o s m o n   belgisidir.  0 ‘rtadagi 
oq  rang  esa  yorug‘  kun  va  p o kiza,  oq  k o ‘ngilli  o ‘zbe k  x a lqining  tilagi, 
qizil  hoshiyalar  esa  t o m irla rd a   j o ‘sh  u rayotgan  q o n   kabi  tiriklik  va 
hayot  ramzidir.  Yashil  rang  esa  q a d i m - q a d im d a n   tabiat  belgisi,  oy 
(yangi  oy)  ram zining  berilishi  m u s tacillik  s h a ro itid a   h ayot  kechirish 
xalqim iz  u c h u n   o ‘ziga xos yangi  d a v r ekanligining  ifodasidir.  Y u ld u zlar 
s o n in in g   o ‘n  ikkitaligi  yil  oylari,  m u c h a l  hisobiga  nisbatdir.  U m u m a n ,  
y u ld u z la r  q a d im d a n o q   abadiyat  tim soli  sifatida  q a d r la n ib   kelingan. 
X V III  asrdan  boshlab  esa,  b u y u k   intilish  h a m d a   u lu g ‘  g ‘o y a la rn in g  
ifodasi  sifatida  talqin  etila  b o s h lan g an .
R espublika  m illiy  b a y r o g ‘ining  h u q u q i y   m a q o m i   « 0 ‘z b e k is to n  
R es p u b lik as in in g   D avlat  b a y r o g ‘i  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n d a   belg ilab  
berilgan.  Milliy  bayroq  va  u n in g   m o h iy ati  t o ‘g ‘risidagi  m a ’l u m o tla r n i 
o ‘quvchilarga yetkazish sinfsoatlarida, shuningdek, tarbiyaviy tadbirlam i 
o ‘tkazish  c h o g ‘ida  am alga  oshiriladi.
B ayroq  davlat  m ustaqilligining  belgisigina  b o ‘lm ay,  u  0 ‘z b e k isto n  
Respublikasi  n o m in i  xalqaro  m a y d o n d a   ra m z iy   ra v ish d a  ifoda  etish 
u c h u n   xizm at  qiladi.  Davlat b a y ro g ‘i  P rezidentlik a p p a ra ti,  R espublika


Oliy  Majlisi  va  h u k u m a ti,  Q o ra q a lp o g ‘iston  Respublikasi  J o ‘qo rig ‘i 
Kengeshi  va  h u k u m a ti,  xalq  dep u tatlari  m ahalliy  Kengashlari,  turli 
d a v l a tl a r d a   R e s p u b l i k a   n o m i d a n   ish  o lib   b o r u v c h i   0 ‘z b e k i s t o n  
Respublikasining  d o im iy   vakolatxonalari  bin o larid a  k o ‘tariladi.
0 ‘z b e k is t o n   R e s p u b l i k a s i   f u q a r o l a r i ,   c h e t   ellik  m e h m o n l a r  
Respublika bayrog‘ini  hurm at  qilishlari shart.  Davlat bayrog‘iga  nisbatan 
hurm atsizlik  q o n u n   y o ‘li  bilan jazolanadi.
0 ‘zbekiston  R espublikasining  Davlat  g erb id a   to g ‘lar,  d a ryola r, 
bug‘doy boshoqlari  (chap to m o n d a ) ,  ochilgan g ‘o ‘za shohlarining  ( o ‘ng 
to m o n d a )  g u lc h a m b a r  holidagi  tasviri  aks  ettirilgan.  G e rb   o ‘rtasida 
serquyosh  yurt  ram zi  b o ‘lgan  quyosh  o ‘zining  zarrin  nurlarini  sochib 
turibdi.  G erbning yuqoridagi  qismida  Respublika  mustaqilligining  ramzi 
sifatida sakkiz b u rc h ak  tasvirlangan b o ‘lib,  unin g  ichida yarim  oy (yangi 
oy  —  yangi  t u z u m )   va  y u ld u zlar  (abadiyat  timsoli)  joylashtirilgandir. 
G e rb n in g   m ark a zid a  baxt  va  erksevarlik  ram zi  b o ‘lgan  kum ush  rangli 
X u m o   qushi  q a n o tla rin i  yozib  tu rg an   holda  tasvirlangan.  X u m o   qushi 
insonga baxt  keltiruvchi,  uni  turli ofatlardan  him oya qiluvchi,  mehribon 
jonzot  sifatida  o ‘zbek  xalq  o g'zaki  ijodida  keng  talqin  etib  kelingan. 
G erbning pastki  m arkaziy qismida  Davlat bayrog‘i  ranglaridagi  ch a m b a r 
lenta o ‘zagida « 0 ‘zbekiston» s o ‘zi yozilgan.  G e rb d a   ifoda etilgan  sakkiz 
qirrali burchak —  m asam m an d ir.  Ushbu belgi  ijtimoiy hayotning  m a ’lum 
bir  g ‘oya,  kuch  birlashtiradi  d egan  g ‘oyani  anglatishga  xizm at  qiladi. 
Paxta  va  b u g ‘d o y   b o s h o q la rin in g   tasviri  ri z q u - r o ‘zning  nishonasidir.
D avlat  g e r b in in g   h u q u q i y   m a q o m i   h a m   maxsus  Q o n u n   bilan 
h i m o y a la n a d i.  D a v la t  g erb id a n   foydalanish  h u q u q i  m axsus  davlat 
hokimiyati va boshqaruvi  idoralariga berilgan  b o ‘lib,  ularga  0 ‘zbekiston 
P re z id e n ti  d e v o n i ,  0 ‘z b e k is to n   R espublikasi  Oliy  M ajlisi,  davlat 
hokim iyati  va  b o sh q a r u v n in g   m ahalliy  idoralari,  vazirliklar,  davlat 
q o ‘mitalari,  barcha toifadagi sudlar, prokuratura,  diplomatik va konsullik 
vakolatxonalari  kiradi.
Davlat gerbining tasviri tushirilgan  m uhrlar,  hujuatlarning  blankalari 
va  ulardan  foydalanish,  saqlash  h a m d a   y o ‘qotish  tartibi  Respublika 
V azirlar  M a h k a m a s in in g   m axsus  hujjati  asosida  tartibga  solingan.
Davlat  g erbining  tasviri,  s h u n in g d ek ,  fuqarolik  pasporti,  korxona, 
tashkilot,  m uassasalarning ish  q o g ‘ozlari,  m uhrlarida  o ‘z aksini topgan. 
Respublika  fuqarosi  shaxs  sifatida  o ‘z  s h a ’ni,  o r- n o m u s in i  q a nc halik 
m u q a d d a s   bilsa,  fu q a ro   sifatida  davlat  ram zlarini  shu  q a d a r  m uq ad d as 
bilishi,  uni  asrash,  m u h o f a z a   qilish  uch u n   o ‘zida  m a s ’ullik  tuyg‘usini


q a r o r   toptirishi  lozim.  F u q aro lik   tarbiyasini  y o ‘lga  q o ‘yish ja ra y o n id a  
davlat  ramzlaridan  noqonuniy ham d a,  axloqsiz ravishda foydalanayotgan 
k im s a l a r g a   n is b a ta n   m u r o s a s iz   boMish  l o z im lig in i  u q t ir i b   b o ris h  
m aq s a d g a   muvofiqdir.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Prezidenti  I.A .K arim ov « 0 ‘zbekistonning 
o ‘z  istiqlol  va  t a r a q q i y o t   y o ‘li»  n o m li   a s a r i d a   s h u n d a y   y o z a d i: 
« 0 ‘zbekistonni  yangilash  va  rivojlantirishning  o ‘z  y o ‘li  t o ‘rtta  asosiy 
negizga  asoslanadi.  Bu  negizlar:
—  u m u m in s o n iy   qadriyatlarga  sodiqlik;
— xalqimizning m a ’naviy m erosini  m u stah k am lash  va  rivojlantirish;
—  insonning  o ‘z  im koniyatlarini  erkin  n a m o y o n   qilishi;
—  vatanparvarlik»1.
F u q aro lik   tarbiyasining  asoslarida n  biri  m illat,  xalq   o ‘tm is h in i 
o ‘i^anish orqali  milliy o ‘zlikni anglash tuyg‘usini q a ro r toptirish sanaladi.
S haxs  h a m ,  ja m iy a t  h a m   o ‘t m is h n i   o ‘rg a n is h ,  u n i n g   h a r   b ir 
b osqichini  tahlil  qilish  asosida  kelgusi  hayot  rejasini  ishlab  chiqadi.
0
‘tmish  mutafakkirlarining qarashlari,  boy m a ’naviy m ero s g ‘oyalari 
bugungi  avlod  u c h u n   d asturilam al  boMishi  lozim.
Allom alar,  xalq q a h r a m o n la ri  hayotini  o ‘rganish,  m illat  va shaxsga 
inson  sifatida  kim  ekanligini  an glab  yetishga  y o rd a m   beradi.
Milliy q a d r iy a t la r g ‘oyalarini  o ‘rganish  asrlar d a v o m i d a   a r d o q la n ib  
kelgan  a n ’ana,  urf-o d at,  m a ro s im la r  m illatni  b u   q a d a r  jipslashganligi 
siridan  voqif etadi.  Fuqarolik  tarbiyasi  negizida  xalq  o ‘tm is h i,  tarixini 
o ‘rganish  milliy qadriyatlar mohiyatini  anglashga y o ‘naltirilgan faoliyatga 
o ‘q u v c h i l a r n i   j a l b   e t i s h   i j t i m o i y   n a q s a d n i   a m a l g a   o s h i r i s h g a  
y o ‘naltirilgan  y o ‘l  sanaladi.
0
‘quvchilarni  haqiqiy  fu q a ro   etib  tarbiyalash,  u la r d a   fu q a ro lik  
tuyg‘usini  qaro r toptirish,  fidoiy,  vatanparvar fuqaro sifatida tarbiyalash 
evaziga  t a ’m inlanadi.
Yosh avlodda  fuqarolik  hissi va e ’tiqodini tarbiya la m a y turib,  ularda 
axloqiy,  xulqiy  o d a tla r va  k o ‘n ik m a la rn i  shakllantirib  boMmaydi.
F u q a ro lik   tu y g 'usini  q a r o r   to p tiris h   m u r a k k a b   j a r a y o n .  B u n d a  
dastlab   o ‘quvchilarga  fu q a ro lik n in g   m oh iy ati  va  m e ’yoriy  q o id a la r 
m a z m u n ig a   oid  bilim lar  beriladi.  Avvalo,  o ‘q u vchiga  fu q a ro lik   o d o b i 
va m adaniyati haqida tush u n ch ala r beriladi,  bu xildagi xatti-harakatlarga
1  K arim o v   l.A .  0 ‘z b ek isto n n in g  o ‘z  istiqlol  va  taraq q iy o t  y o ‘li.  — T o s h k e n t,  0 ‘z b ek isto n , 
1992.  -   65-bet.


oid  n am u n ala r keltiriladi, so'ngra  faoliyat  uyushtiriladi.  Ana  shu  asosida 
ularda  fuqarolik  tushunchasi  shakllanadi  va  fuqarolik  xulqiy  odatlari 
hosil  qilinadi.
Badiiy va ilmiy adabiyotlar,  m atbuot  yangiliklari,  kinofilm,  spektakl 
g'oyalari,  turli  su h b a tla r  m a z m u n in i  tushuntirish,  targ ‘ib  etib  borish 
orqali o ‘quvchilar ongiga fuqarolik tushunchalari singdiriladi.  Fuqarolik 
tuyg‘usini  bolalarda  m aktabga cha  t a ’lim  yoshidan  boshlab  hosil  qilish 
m aqsadga  m uvofiqdir.  Buning  u c h u n   «Respublika  bayrog‘ida  n im alar 
aks  ettirilgan?»,  «Respublika  gerbida  n im alar  tasvirlangan?»,  « H u m o  
qushi  tasviri  q a n d a y   m a ’noni  anglatadi?»,  «Sen  Davlat  m adhiyasini 
bilasanmi?»  kabi  m avzularda  suhbatlashish  m uhim dir.
0
‘quvchiga  fuqaro  sifatida  o ‘z  xulq-atvori  m az m u n in i  tahlil  etish 
imkonini berish  lozim.  Y a’ni,  «Bugun xalq farovonligi,  Vatan taraqqiyoti 
u c h u n   n im a   qila  oldim?»,  « Z im m a m d ag i  b u rc h n i  q a n d a y  ad o  etdim?» 
tarzidagi  savollarga javob  topishga  o ‘rgatish  kerak.
Yosh  avlodga  turli  fanlar  asoslarini  c h u q u r   o ‘zlashtirish  ularning 
tafakkuri  va  du n y o q arash in i  boyitishga,  shuningdek,  fuqaro  sifatida 
o ‘z m ajburiyatlarini t o ‘laqonli  anglashlari  u c h u n   imkoniyat  yaratishini 
tu s h u n tir ib   borish  m aqsadga  m uvofiqdir.  Fidoiylik,  intiluvchanlik, 
tashabbuskorlik,  tashkilotchilik,  q a t ’iyat,  m a to n a t,  uyushqoqlik  kabi 
xislatlar  o ‘quvch ilard a  fuqarolik  tarbiyasini  tashkil  etish  jarayonida 
tarbiyalanadi.
Fuqarolik tarbiyasini tashkil  etish  uchun  m a ’lum shart-sharoitlarning 
mavjudligi  ta q o z o   etiladi.  Bular:
1
)  o ‘quv  yu rtid a  tashkil  etilayotgan  t a ’lim -tarbiya jara y o n i  yuksak 
darajada  uyushtirilishi  kerak;
2
)  fuqarolik  tarbiyasini  tashkil  etish  ja ra yonining  muvaffaqiyati 
o ‘qituvchi  va  o ‘q u vchilar ja m o a s in in g   saviyasiga  bog‘liq;
3)  tarbiyaviy  ishning  rejali,  uzluksiz,  tizimli  b o ‘lishiga  erishish;
4)  oila,  m a k ta b   va  m ah alla  o ‘rtasida  o ‘zaro  ham ko rlik n in g  yuzaga 
kelishi  fuqarolik  tarbiyasining  muvaffaqiyatini  t a ’minlaydi;
5)  o ‘q u vchilarning  axloqiy va  huquqiy  m e ’yorlar,  u m u m iy  tartibga 
q a t ’iy  rioya  etishga  o ‘rgatish,  zim m asidagi  b u rc h n i  t o ‘laqonli  ado 
etishlariga  e ’tib o rn i  qaratish.
F u q a ro lik   tarbiyasini  tashkil  etishda  suhbat,  m u n o zara,  m a ’ruza, 
b ah slard an   foydalanish,  m as h q ,  test,  an k e ta  savollarga  javoblar  olish 
kutilgan  natijani  q o ‘lga  kiritishga  im kon  beradi.
F u q a r o l i k   t a r b iy a s id a   u n i n g   n a tija s in i  h iso b g a   o lis h   m u h i m


aham iyatga ega.  B unda o ‘quvchining tarbiyalanganlik darajasi  asos  qilib 
olinadi.  Ushbu  m aqsadda diagnostik (tashhis q o ‘yish),  statistik va qiyosiy 
tahliln i  olib  borish  lozim.
Ijtimoiy  fuqarolik  tarbiyasining  tashkil  etilishi  natijasida  k a m o l 
t o p g a n   fuqaro  o ‘zida  quyidagi  sifatlarni  n a m o y o n   eta  olishi  lozim:
—  fuqarolik  b u rc h in i  bajara  olish  ( o ‘z  V a ta n i,  xalqi,  o ta - o n a s i  
oldidagi  majburiyatni  his  eta  olish)  qobiliyatiga  egalik;
—  milliy g ‘urur  va  vatanparvarlik  tuyg‘usiga  ega  b o ‘lish;
—  davlat  Konstitutsiyasi,  davlat  h okim iyati  o rga nla ri,  m a m la k a t 
P rezidenti h am d a davlat  ramzlari  (gerb,  bayroq  va m a d h iy a)g a nisbatan 
h u r m a t d a   b o ‘lish;
—  m am lakat  taqdiri  va  istiqboli  u c h u n  javobgarlik,  m a s ’ullik;
—  ijtimoiy huq u q iy  h a m d a  axloqiy  m e ’yorlarga  n isb atan   h u r m a t   va 
ito a td a   b o ‘lish;
—  m am lakat  milliy  boyliklarini  asrash,  u larn i  k o ‘paytirish  h a q id a  
q a y g ‘urish;
— davlat tili,  milliy m adaniyat  va a n ’analarga sodiq,  ula^ga  nisbatan 
e h t iy o tk o ro n a   m u n o sa b a td a   b o ‘lish,  ularni  asrash;
—  ijtimoiy  faollik;
—  dem okratik  tam oyillarga  am al  qilish;
—  tabiatga  nisbatan  e h tiy o tk o ro n a   va  m a s ’uliyatli  m u n o s a b a t d a  
boMish;
—  fuqarolarning  h u q u q   va  burc h la rin i  h u r m a t   qilish;
—  huquqiy  ong  va  fuqarolik  m adaniyatiga  ega  b o ‘lish;
—  t o ‘g ‘riso‘z,  adolatli,  muruvvatli,  m e h rib o n   b o ‘lish;
—  o ‘z  faoliyati  va  x a tti-h arak atig a  nisbatan  m a s ’uliyatli  b o ‘lish;
—  b a y n a lm in a llik ,  o ‘zga  m a m l a k a t l a r n i n g   x a lq la r ig a   n is b a t a n  
h u r m a t d a   bo'lish  va  boshqalar.

Download 11 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   287   288   289   290   291   292   293   294   ...   415




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish