P. M. Matyakubova, P. R. Ismatullayev, A. K. Miraliyeva, U. A. Maxmonov

Djozefson  kontakti  kuchlanish  standarti  kabi.  Djozefson  effekti 
o‘zidan  juda  past  haroratlarda  (bir  necha  gradus  Kelvin)    hosil  bo‘luvchi  tipik 
o‘ta  o‘tkazuvchanlik  effektini  ifodalaydi.  Ushbu  effekt  o‘ta  o‘tkazgichlar 
juftliklarini  o‘zaro  tutashtirish  II  uchun  belgilangan  bo‘lib,  tutashtirilgan  o‘ta 

---

95 
 
o‘tkazgichlar o‘rtasida  juda  yupqa izolyator qatlami  bilan,  (1 nm  atrofida) bir-
biridan  ajralib  turadi.  Bunday  tutashma  Djozefson  kontakti  deb  nom  olgan. 
Ushbu  kontaktda  kuchlanish  tushishi  yo‘q  bo‘lsa  kontaktdan  o‘zgarmas  tok 
oqadi  (qandaydir  belgilangan  tok  qiymatidan  kichik  tok  kuchida),  basharti 
kontaktda noldan farq qiluvchi kuchlanish tushshi mavjud bo‘lganda, kontaktda 
yuqori  chastotadagi  o‘zgaruvchan  tok  hosil  bo‘ladi.  Tok  chastotasi  kuchlanish 
tushishining  qiymatiga  bog‘liq.  Shunday  qilib,  Djozefson  effekti  kuchlanishni 
o‘lchash  bilan  bir  qatorda  chastotani  o‘lchash  imkonini  beradi,  ta’kidlash 
kerakki, katta aniqlikda o‘lchash imkonini beradi. 
5.11-rasmda  Djozefson  kontaktining  sxemasi  keltirilgan.  Izolyatsion 
asosga  (masalan,  yuzasi  2x2  sm
2
  bo‘lgan  shisha  plastinkaga)  indiydan  iborat 
to‘rtta  kontakt  yuritiladi.  Dastlab  shisha  plastinkaning  1  va  4  nuqtalari 
oralog‘iga  o‘ta  o‘tkazgich  materialidan  (masalan,qalaydan)  ensizgina  qatlam 
purkaladi. Ushbu qatlamning yuzasi oksidlanib SnO qatlami hosil bo‘ladi. 
 
5.11-rasm. Djozefson kontaktining sxemasi 
 
Uning  ustidan  shu  materialning  o‘zidan  (2  va  3  nuqtalari  oralig‘iga) 
ikkinchi qatlam purkaladi.  Ularning kesishuv yuzasi “kontakt” ni hosil qiladi. 1 
va 2 nuqtalardan tokni ularga ulash uchun foydalaniladi, 3 va 4 nuqtalardan esa 
kuchlanishni o‘lchash uchun foydalaniladi (tokni sarf qilmagan holda). 
 
Kontakt  5.12-rasmda  ko‘rsatilgan  sxema  bo`yicha  ulanadi.  Agar  R 

---

96 
 
qarshilikning  qiymati  katta  bo‘lsa,  unda  deyarli  o‘zgarmas  tok  manbaiga  ega 
bo‘lamiz,  uning  kuchi  U
0
  kattaligi  bilan  o‘lchanadi.  U
0
  kuchlanishni  noldan 
oshira  borishimiz  bilan  Djozefson  kontaktda  kuchlanish  tushishi  kuzatilmagan 
holda (U=0) tobora ortib boruvchi “o‘ta o‘tkazish toki” kuzatila boshlaydi (5.13-
rasm). 
 
 
 
5.12-rasm. Djosefson kontaktini 
ulash sxemasi. 
 
  5.13-rasm. O‘ta o‘tkazuvchan 
kontaktning volt-amper xarakteristikasi. 
 
O‘ta  o‘tkazuvchanlik  toki  I
s
  maksimal  qiymatiga  yetib  borganda 
kontaktda  kuchlanishning  tushishi  U

0  yuzaga  keladi  va  tok  va  h.k.  ning  1-1 
xarakteristik uchastkasiga  o‘tadi (I∙R kattalikdagi kuchlanish tushishini hisobga 
olgan  holda).  O‘ta  o‘tkazuvchanlik  tokinining  maksimal  qiymati  bir  necha  o‘n 
milliamperni tashkil etadi. Agar U
0
 kuchlanish yana pasaytira boshlansa, tok 1
1
-
1  egri  chizig‘i  bo‘ylab  harakatlanadi,  ya`ni  gisterezis  hodisasi  mavjud  bo‘ladi. 
Tok  yo‘nalishi  teskarisiga  o‘zgartirilsa  yuqoridagi  kartina  takrorlanadi  (U
0
,  I
s
 
ishorlaraning  o‘zgarishi,  2  tok  va  2-2
1
  egrisi    bo`yicha  harakatlanadi).  O‘ta 
o‘tkazuvchan  kontakt  uchun  o‘ta  o‘tkazuvchanlik  toki  va  chegaraviy 
kuchlanishning  mavjudligi  xarakterli  hisoblanadi,  bu  yerda    E
g
  -  o‘ziga  xos 
ta’qiqlangan  zona  bo‘lib,  o‘ta  o‘tkazuvchanlik  hodisasining  juda  muhim 
xarakteristikasi hisoblanadi. 4-jadvalda o‘ta o‘tkazuvchanlik to‘g‘risidagi ayrim 
ma’lumotlar  keltirilgan.  Ta’qiqlangan  zonani  sirt  fotoo‘tkazuvchanlikni 
qo‘zg’atish orqali o‘lchash mumkin. 

---

97 
 
Ayrim o‘ta o‘tkazgichlarning xarakteristikalari 
5.1-jadval 
Material 
O‘ta o‘tkazuvchanlik 
holatiga o‘tish harorati, K  
E
g
, mega elektronvolt 
(meV)  
Ng 
4,15 
1,65 
Nb 
9,1 
3,05 
Ta 
4,48 
1,40 
Sn 
3,72 
1,15 
Al 
1,18 
0,34 
Pb 
7,19 
2,67 
In 
3,41 
1,05 
 
 
Bunday  kuchlanish  uchun  talab  qilingan  to‘lqin  uzunligi  1  meV  =  h

 
tenglamasiga  ko‘ra  aniqlanadi  va   

=1,25  mm,  ya`ni  uzoq  infraqizil  zonada 
yotadi. 
Djozefson  ta’biriga  ko‘ra  U

0  bo‘lganda,  kontaktda  yuqori  chastotadagi 
o‘zgaruvchan  tok  hosil  bo‘lishi  kerak  [chastota 

=2e/h].  Bu  chastota  qoidaga 
ko‘ra,  juda  katta  qiymatga  ega,  chunki    2e/h 

  500  TGs/V,  lekin  U=10  mkV 
bo‘lganda u (chastota) osongina o‘lchanishi mumkin bo‘lgan bir necha gigagers 
diapazonda yotadi. 
Agar    kontakt  yuqori  chastotadagi  mikroto‘lqinli  volnovod  maydoniga 
kiritilsa  o‘rganayotgan  effekt  namoyon  bo‘ladi  va  o‘lchovni  amalga  oshirish 
imkoniyati  paydo  bo‘ladi.  Bunda,  kuchlanishni  diskret  qiymatlarga  ortishi 
oqibatida  tokning  bosqichma-bosqich  oshib  borishi  bilan  bu  esa  mikroto‘lqinli 
maydon  chastotasiga    shunday  bog‘liqki, 

M
=2e

U/h  tok  kuchlanish 
bog‘lanishining xarakterli o‘zgarishi kuzatiladi. Buning ma’nosi shuki, har safar, 
qachonki 
kuchlanishning 
erishgan 
qiymatida 
Djozefson 
effektidagi 
o‘zgaruvchan  tok  chastotasining  mikroto‘lqinli  nurlanish  chastotasiga  nisbati 
butun  karrali  qiymatga  teng  bo‘lsa,  grafik  ko‘rinishi  sakrab  o‘zgaruvchan 
xarakterga ega bo‘lgan o‘zgarmas tok hosil bo‘ladi.