P. I. Ivanov m. E. Zufarova umumiy psixologiya


Eksperim ental  psixologiya



Download 25,74 Mb.
Pdf ko'rish
bet510/542
Sana03.09.2021
Hajmi25,74 Mb.
#163650
1   ...   506   507   508   509   510   511   512   513   ...   542
Bog'liq
hjacki 342 Umumiy psixologiya (Ivanov P.I.)

Eksperim ental  psixologiya

M a’lum ki,  X IX   asr  fizika,  biologiya,  fiziologiya,  kim yo  va  boshqa  tabiat 

fanlarining gurillab  o'sishi  bilan xarakterlanadi.  F an d a  paydo  bo'lgan  eksperi­

m ental  m etodning  keng qo'llanishiga  fanning b u nday o'sishiga yordam   berdi.

X V III 

asrn in g   oxiri  X IX   a srn in g   b o sh larid ay o q ,  p six o lo g lar  o 'rta s id a  

psixik  h o d isa la m i  o 'rg a n ish d a   e k sp e rim e n tn i  ta tb iq   qilish  m u m k in   e m a s- 

m ik an ,  d eg an   m asala  m a y d o n g a   ch iq d i.

Bu  m asala  b o 'y ic h a   faylasuf K ant  o 'z   fikrini  aytdi.  U ning  fikricha,  p si­

xologiyada eksperim entning bo'lishi  m um kin em as, chunki psixik hodisalam i 

o 'lch ash   m um kin  em as,  ularga  m atem atikani  tatb iq   qilish  m um kin  em as.

Psixik  h o d isa la m i  o 'lc h a s h n in g   m u m k in lig i,  b in o b a rin ,  psixologiyada 

ek sp e rim e n tn in g   b o 'lish i  m u m k in lig i  h a q id a   n em is  psixologi  I.  G e rb a rt 

(1776—1841)  ijobiy  fikr  ay tg an .  U  «psixologiyada  m a te m a tik a n i  ta tb iq  

qilish  m u m k in   va  zaru rlig i  haqida»  sh u n d a y   deg an :  « M e n in g   te k sh irish - 

larim   a m ald a   faqat  p sixologiyaning  o 'z i  bilan  ch e k la n ib   q o lm a sd a n ,  balki 

fizikaga  va  u m u m a n   ta b ia t  fanlariga  h am   q ism an   a lo q ad o rd ir» .

G e rb a rtn in g   fik rich a,  asosiy  psixik  e le m e n t  ta s a w u rd ir,  q o lg an   b a r­

c h a  ja ra y o n la r —  hissiyot,  iro d a ,  ta s a w u rla r   k o m b in atsiy a sid an   va  m u n o - 

sab atlarid an  iboratdir.  R uhiy h o latlar d o im o  o 'zg arish  ja ra y o n id a  b o 'lad ilar. 

T a s a w u rla rn in g   bu  d o im iy   o 'z g a rish   va  a lm ash ish   ja ra y o n id a   m a ’lum  

darajada doim iylik q o n u n iy ati  bor.  Bu  doim iylik  m iqdori  to m o n in i  o 'lc h a sh  

m u m k in .  S h u n in g   u c h u n   h a m ,  G e rb a rtn in g   fik rich a,  psixologiyaga  m a te ­

m a tik a n i  tatb iq   qilish  m u m k in .

G e rb a rt g a rc h a n  psixologiyada e k sp e rim e n td a n   fo y d ala n ish n in g  z a ru r­

ligi  va  foydaliligini  isbotlagan  b o 'ls a   h a m ,  lekin  u n in g   o 'z i  bu  m e to d d a n  

fo y d a lan m ad i.



P sixologiyada  e k sp e rim e n tn i  ta tb iq   q ilish  b o 'y ic h a   dastlabki  ishlarni 

fiziolog V eb er (1 7 9 6 —1878)  va fizik  F e x n e r ( 1 8 0 3 - 1887)lar a m alg a o s h ir- 

dilar.  V eber  va  F e x n e rn in g   m aq sad i  ta sh q i  t a ’siro tla r  (fizik  o m illa r)  va 

u la rn in g   m uvofiqi  —  sezg ilam in g   o 'z a r o   m u n o sa b a tla ri  sohasidagi  q o n u -  

n iy a tla m i  to p ish d a n   ib o rat  edi.  F e x n e r  e k sp e rim e n ta l  m e to d la r  aso sid a 

sezg ilam in g   o rtib   b o rish i  bilan  u larni  q o 'z g 'a tu v c h i ta a ssu ro tla r t a ’siridagi 

qiyosiy  m u n o sa b a tn i  an iq lab ,  sezgi  q o 'z g 'a tg ic h   logarifm asiga  p ro p o r- 

sio n ald ir degan psixofizik q o n u n n i k a sh f etad i.  V eber va  F ex n erlar o 'tk a z g a n  

ta jrib a la r «Psixofizika»  d eg an   alo h id a   fa n n in g   p aydo  b o 'lish ig a   o lib   keldi.

V eber va  F e x n e r  ish larin in g  a h a m iy a ti,  aso sa n ,  sh u n d a n   ib o ratk i,  u la r 

b irin ch i  b o 'lib   p sixologiyani,  ta b ia t  fa n lari  singari,  e k sp erim e n tal  fan g a 

ay lan tirish   m u m k in   ek an lig in i  isb o tlad ilar.  S h u   vaqtgacha  faqat  k u za tish , 

asosan,  o 'z - o 'z in i  k u z a tish d a n   foydalanib k elay o tg an  psixologiya en d i  an iq  

fanlardagi  ob y ek tiv   m e to d d a n   fo y d a la n a   bo sh lay d i.




Download 25,74 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   506   507   508   509   510   511   512   513   ...   542




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish