Fiziologiyasi va gigiyenasi


-jadval Qlinayotgan va alveolar havolardagi kislorod va



Download 12,83 Mb.
Pdf ko'rish
bet202/252
Sana09.06.2022
Hajmi12,83 Mb.
#647569
1   ...   198   199   200   201   202   203   204   205   ...   252
Bog'liq
Yosh fiziologiyasi va gigiyenasi (Z.Rajamurodov va b.)

11-jadval
Qlinayotgan va alveolar havolardagi kislorod va
karbonat angidrid gazlarining parsial bosim i va ularnng
qondagi kuchlanishi (mm. sim. ust.)
G azlar
Parsial bosim (kuchlanish)
A tm osfera
bosimi
A lveolar
havo
Venoz qoni (o^pka
kapillarlarida)
A rterial
qon
Kislorod
159
100-110
40
102
Karbonat angidrid gazi
0,02-0,03
40
47
40
K islorodning qon bilan birikishi. 
Kislorod qonda gem oglobin 
bilan uncha barqaror b o im ag an birikma — oksigem oglobin hosil 
qiladi. 1 g gemoglobin 1.34 sm3 kislorodni biriktirib olish xusu- 
siyatiga ega. Kislorodning parsial bosimi qancha yuqori b o ‘lsa. 
shuncha k o ‘p oksigemoglobin hosil bo'ladi.
Alveolar havodagi kislorodning parsial bosimi 100-110 mm 
sim. ust. teng b o ia d i va bunday sharoitda qonning 97 % gemoglo- 
bini kislorod bilan birikadi.
O ksigemoglobin shaklidagi kislorod o'pkadan to ‘qim alar 
b o ‘ylab tarqaladi. To'qim alarda kislorodning parsial bosimi past 
b o ‘lganligi sababli, oksigemoglobin dissotsiyalanib kislorodni 
o ‘zidan ajratadi. Xuddi shu y o i bilan to ‘qimalar kislorod bilan 
t a ’m inlanadi.
Havoda yoki to'qim alarada karbonat angidrid gazi k o 'p boTsa, 
qondagi gemoglobinning kislorodni biriktirish xususiyatini pasay- 
tiradi.
K arbonat angidrid gazining qon bilan birikishi. 
Karbonat an­
gidrid gazi qon tarkibida kimyoviy birikmalar ham da natriy gidro-
i л
www.ziyouz.com kutubxonasi


k a rb o n a t v a kaliv g id ro k a r b o n a tla r sh a k lid a tashiladi. U n in g bir 
qism i g e m o g lo b in bilan tashiladi.
K a r b o n a t an g id rid g a z in in g qon bilan birikishi va u ning t o '-
q im a la rd a g i v a q o n d a g i k u c h la n is h ig a b o g 'liq d ir. В u nday h o la td a
eritro tsitlard a m a v ju d b o 'l g a n
karbonangidraza fermenti
m u h im
rolni o 'y n a y d i. K a rb o n a t a n g id rid g a z in in ig m iq d o rig a q arab k a r­
b o n a n g id ra z a ferm enti S O , + H , 0 = H ,S O , shakldagi te n g la m a d a g i 
re ak siy an i k o 'p m a rta g a tezlashtiradi.
K a r b o n a t 
a n g id rid
g a z in in g
k u ch lan ish i 
yuqori 
b o 'l g a n
t o 'q i m a l a r n i n g k ap illa rla rid a k o 'm i r kislo ta sin in g hosil b o 'lis h i 
y u z beradi. 0 ‘p k a d a k a r b o n a n g id r a z a fe rm en ti d e g id ra ta s iv a n i 
t a 'm i n etadi. b u esa q o n d a n k a rb o n a t an g id rid g a z in in g qisib chiqa- 
rilish ig a olib keladi.
B o la la rn in g o 'p k a s id a g i g a z la r a lm a s h in u v i ulardagi kislota -
ishqor m u v o z a n a tin in g b o sh q arilish xu su siy atlari b ilan c h a m b a r- 
chas b o g ’liq. B o la la rd a n afas m arkazi qo n re a k s iy a sin in g en g m a y - 
d a o 'z g a r i s h i g a ham j u d a aniq re a k s iy a qiladi. H attoki, m u v o z a n a t- 
nin g kislotali to m o n g a b iro z g in a o g 'is h i ham bo lalard a hav o ye- 
tis h m a s lig in i chaqiradi.
B o l a la rn in g d iffuz ion x u su siy ati y o sh u lg 'a y is h i bilan orta b o r a ­
di. B u esa o 'p k a a l v e o la la rin in g u m u m iy y u z a sin in g ortishi bilan 
b o g 'liq d ir.
O rg a n iz m n in g k is lo ro d g a b o 'l g a n talabi va k a rb o n a t an g id rid - 
ning ajralishi o rg a n iz m d a k e c h a d ig a n o k sid la n ish j a r a y o n l a r i n i n g
darajasi bilan a niqlana di. Yosh u lg 'a y is h i bilan bu d araja k a m a y a - 
di, b o la n in g o 's i s h i g a q a ra b har 1 kg tirik v a z n g a t o ' g ' r i k e la d ig a n
gaz la r a l m a s h in u v i ham m o s h o ld a k a m a y a boradi.

Download 12,83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   198   199   200   201   202   203   204   205   ...   252




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish