E. Z. Nuriddinov n izom iy nom LI tdpu «Xorijiy m am lakatlar tarixi»

partiya  —  M eksika  inqilobi  partiyasini  tuzishga  muvaffaq  b o id i.
Kuba  Birinchi jah o n   urushida  qatnashgan  davlat-
__________ U  3________   lardan  biri.  U  1917-yilning  17-aprelida  G e rm a-
niyaga  qarshi  urush  e i o n   qildi.  Biroq  uning  ham  jah o n   urushidagi  ishtiroki 
ram ziy  m a ’noga  ega  b o id i.  X ususan,  K ubaning  bu  urushdagi  ishtiroki 
Yevropaga  tibbiy  xizm at  guruhlarini  j o ‘natishdan  iborat  b o id i,  xolos.
Urush  yillarida  Kuba  iqtisodiyoti  ham   rivojlandi.  Bunga  urush  tufayli 
Y evropada  qand  ishlab  chiqarishning  kam ayishi  sabab  b o id i.  Bu  hodisa 
K ubada  q and  ishlab  chiqarish  va  uni  eksport  qilishning  ko‘payishiga  olib 
keldi.  Agar  1913-yilda  2,4  m ln  to n n a  qand  ishlab  chiqarilgan  b o is a ,  bu 
k o ‘rsatkich  1919-yilda  4  mln  to n n an i  tashkil  etdi.
Biroq  1920-yildan boshlab vaziyat keskin o ‘zgardi.  Yevropada qand  ishlab 
chiqarishning  k o ‘payishi  Kuba  qandiga  talabni  keskin  pasaytirdi.  M asalan,
1920-yilda  1  m lrd  22  m ln  pesolik  q an d   sotilgan  b o is a ,  1921 -yilda  bu 
k o is a tk ic h   atigi  292  m ln  pesoni  tashkil  etdi,  xolos.  N atijada  qand  sanoati 
halokati  boshlandi.  0 ‘sha  davrda  m am lakat  eksportining  90  foizi  qandga 
t o ‘g‘ri  kelishi  hisobga  olinsa,  bu  halokat  darajasi yanada  oydinroq  nam oyon 
b o ia d i.
Bu  hol  m am lakat  moliyaviy  ahvolini  izdan  chiqardi  va  ichki  siyosiy 
vaziyatni  keskinlashtirdi.  H okim iyat  u c h u n   kurashuvchi  hukm ro n  kuchlar- 
ning  ikki  guruhi  (liberallar va  konservatorlar)  o ‘rtasidagi  m unosabat yanada 
keskinlashdi.  A m erikaparast  konservatorlar  hukm ronligiga  qarshi  liberallar 
q o ‘zg‘olon   k o ia rd ila r.  AQSH  hukum ati  o ‘z tarafdori  prezident  M enokalga 
(1916— 1920)  harbiy  yordam   ko‘rsatdi.
93

---

C hun o n ch i,  AQSH  1917-yilning  fevral  oyida G u a n ta n am o ,  Santyago va 
boshqa  m uhim   strategik obyektlarga  o ‘z harbiy kuchlarini joylashtirdi.  1917- 
yilning  iyul  oyida  q o ‘zg‘olon  bostirildi.
Shu  tariqa,  Kuba  am alda  A Q SH   tom o n id an   okkupatsiya  qilindi  va  bu 
1922-yilgacha  davom   etdi.  Ayni  pay tda  K ubaning  A Q S H ga  m oliyaviy 
qaram ligi  to b o ra  o rtib  bordi.  X ususan,  1929-yilda  A Q S H n in g   Kubaga 
joylashtirgan  sarm oyasi  1,5  m lrd  dollarn i  tashkil  etdi.  U n in g  800  m ln 
dollari qand  sanoatiga joylashtirildi.
1929-yilda  ro ‘y  bergan  ja h o n   iqtisodiy  inqirozi  K uba  iqtisodiyotini 
x o n a v a y ro n   q ild i.  J a h o n   iq tis o d iy   in q iro z in in g   b u n d a y   k a tta   z a ra r 
keltirishiga  K uba  iqtisodiyotining qan d   yakkahokim ligiga  ixtisoslashganligi 
va  uning asosan  AQSH  bozoriga  qaram ligi  sabab b o ‘ldi.  N atijada  K ubaning 
A Q SH ga  eksporti  keskin  kam aydi.  M asalan,  bu  eksport  1929-yilda  137,6 
m ln  dollarni  tashkil  etgan  b o is a ,  1932-yilda  atigi  38  m ln  do llar  b o id i. 
Q and  ishlab  ch iq arish   esa  5,1  m ln  to n n a d a n   1,9  m ln   to n n a g a   tushib 
qoldi.
K orxonalarning  sinishi  Kuba  tarixida  misli  k o ‘rilm agan  darajaga  yetdi. 
Ishsizlar  soni  600  m ing  kishini  tashkil  etdi  (4 m ln   aholiga  nisbatan).  Bir 
so‘z bilan aytganda,  aholining turm ushi  keskin darajada pasaydi.  M am lakatda 
siyosiy  vaziyat  keskinlashdi  va  1930-yil  noyabrda  harbiy  tartib  o ‘rnatildi. 
Siyosiy kurashning oldingi safida talabalar bordilar.  Bunga jav ob an hukum at 
1931 -yilda  G avana  universitetini  yopib  q o ‘ydi.  H atto  u m u m ta iim   m ak- 
tablari  ham   yopildi.
1933-yilda  prezident  X.  M achado  (1924— 1933)  o ‘z  diktatorligini  yana- 
da  m u stahkam lash  m aqsadida  K ongressdan  favqulodda  vakolat  olishga 
erishadi.  Konstitutsiyaning amal  qilishi  30  kunga to ‘xtatildi.  Biroq bu choralar 
k o ‘zlangan  natija berm adi va  m am lakatda um um iy ish tashlash davom   etdi.
E ndi  h u km ron   doiralar  oldida  ikki  yo ‘l  turardi:  yo  xalq  inqilobi,  yoki 
d iktator  M achadoni  alm ashtirish.  U lar ikkinchi  y o in i  tan lad ilar va  M acha- 
doga  qarshi  harbiylar  fitna  uyushtirishdi.  U lar  11-avgust  kuni  M achado 
oldiga  48  soat  ichida  m am lakatdan  chiqib  ketish  talabini  q o ‘ydilar.  Shu 
tariqa,  M achado  iste’fosiga  erishildi.
K ubaning  A Q S H dagi  sobiq  elchisi  K arlos  de  Sespedes  v aqtin chalik  
prezident  deb  e i o n   qilindi.  M achado  va  uning  yaqinlari  A Q SH ga  j o ‘nab 
ketishga  m ajb u r  b o id ila r.  K.  Sespedes  hukum ati  m am lakatdagi  siyosiy 
vaziyatni barqarorlashtira olm adi.  H arbiylar ichida m am lakatda q attiq tartib 
o ‘rnatish  tarafdorlari  kuchayib  bordi.
Ularga  F.  Batista  rahbarlik  qilardi.  1933-yil  5-sentabr  kechasi  F.  Batista 
davlat  to ‘ntarishini  am alga  oshirdi.  U  m am lakat  harbiy  kuchlari  shtabining 
b o s h lig i  e tib   ta y in la n d i.  G a v a n a   u n iv e rsite ti  pro fesso ri  S an  M a rtin  
prezidentlik  lavozim ini  egallagan  b o is a -d a ,  am alda  hokim iyat  F.  Batista 
q o iid a   to ‘plandi.
94

---

Shunday  b o is a -d a ,  S.  M artin  hukum ati  qator  ijobiy  tadbirlarni  am alga 
oshirdi.  Jum ladan,  1901 -yilda  qabul  qilingan  reaksion  xarakterdagi  K ons- 
titutsiyani  bekor  qildi.  8  soatlik  ish  kuni joriy  etdi.  M ehn at  vazirligi  tashkil 
etildi.  Yashash  joyi  u ch u n   to ia n a d ig a n   haq  kam aytirildi.  ishch ilar  uch un  
ish  haqi  m in im u m i  belgilandi.  G a v an a  un iversitetining  m u x to r  hu quqi 
tiklandi.
Tashqi  siyosatda  esa  aw algi  huk um atning  A Q SH   bilan  tuzgan  shart- 
nom alari bajarilishi  m a iu m  qilindi.  D ekabroyida  S.  M artin  hukum ati  elektr 
energiya,  gaz,  telefondan  foydaianganlik  uchun  to ia n a d ig a n   haqni 45  foizga 
kam aytirdi.  2  ta  yirik  K uba-A m erika  qand  kom paniyasi  ustidan  davlat  na- 
zoratini  o in a td i.
S.  M artin  h u kum atining  bunday  q a tiy   xatti-harakatlari  ichki  va  tashqi 
sarm oyadorlarni  qattiq  tashvishga  solib  q o ‘ydi.  U lar  F.  Batistani  q o ila b - 
q uw atlay  boshladilar.
1934-yilning  14-yanvarida  F.  Batista  S.  M artindan  iste’fo  berishni  talab 
etdi.  18-yanvar kuni  polkovnik  M endteta  K ubaning vaqtinchalik  prezidenti 
deb e ’lon qilindi.  A Q SH   26-yanvar kuni yangi  prezident va uning hukum atini 
tan   oldi.  Yangi  hukum at  S.  M artin  am alga  oshirgan  tadbirlarning  barini 
bekor  qildi.  Shu  tariqa,  m am lakatda  AQSH  m anfaatiga  xizm at  qiluvchi
F.  Batista  diktaturasi  t o i a   qaror  topdi.
Shunday  qilib,  Lotin  Amerikasi  davlatlari  o ‘ziga  xos  taraqqiyot  y o iid a n  
borgan b o is a la r-d a ,  AQSH  va boshqa  buyuk  davlatlarga  iqtisodiy va siyosiy 
jih atd an   qaram   b o i ib   qoldilar.  Lekin  ularning ja h o n   ham jam iyatidagi  roli 
o ‘sdi.  Bir  q ator  ijtim oiy  tadbirlar  o ik a z ild i.