E. Z. Nuriddinov n izom iy nom LI tdpu «Xorijiy m am lakatlar tarixi»

D em okratiya,  tinchlik
 
va  ozodlik  uchun
 
kurash
335

---

shining sababi u n d a ko‘pchilik yetishishi am rim ahol b o ‘lgan to ‘q va dabdabali 
hayot  haqidagi am erikacha orzu va m illionlab am erikaliklar ustidan  hukm ron 
b o ig an  qashshoqlik o ‘rtasidagi ziddiyat qirralari butun b orligi bilan  haqqoniy 
tasvirlanganida  edi.  T.  D rayzer  1944-yilda  AQSH  san ’at  va  adabiyo!  aka- 
demiyasi  tom onidan  faxriy  oltin  m edal  bilan  taqdirlandi.  U shbu  niukofot 
bilan  taqdirlanganligi  haqida  muallifga  yuborilgan  xatda, ju m lad an ,  m uallif 
haqiqiy  A m erikani  tasvirlashdagi jasorati  va  to ‘g ‘riso‘zligi  u chu n  m ukofot- 
langanligi  qayd  etilgan  edi.
U.  Folkner o ‘z asarlarida  qishloq  hayotini  aks ettirdi.  U  qishloqda  inson 
qalbi  uchun  barch a  zaru r  xislatlar  mavjudligini  ilg‘agan  edi.  Ayni  paytda  u 
m am lakat  taraq q iy o tin in g   tabiiy  om illari  shaxs,  oila,  V atan  va  jam iyat 
ekanligini  teran  his  etdi.  U.  Folknerga  chinakam   shuhrat  keltirgan  asar  — 
«Sartoris»  rom ani  b o id i  (1929).
1932-yilda  nashr  etilgan  «Avgustdagi  nur»  rom anida  am erika  ijtimoiy 
hayotidagi  eng  jirkanch  m uam m o  —  irqiy  kamsitish  m uam m osini  k o ia rib  
chiqdi.  Uning keyinchalik yaratgan  rom anlarida ham   («Avessalom! Avessalo!» 
« B o ‘y su n m ag an la r» ,  « T ushgin ,  M oisey»)  bu  m av zu n i  davom   e ttird i. 
Odam larning ichki  dunyosi va  hayotini  mayib  qilayotgan jam iyatni  fosh etdi. 
Irqiy mutaassiblik qurbonlariga esa hamdardlik bildirdi. Adolat g‘oyalari g‘alaba 
qozonishiga  ishonch  bilan  qaradi.  U ning  keyingi  asarlarida  («Qishloqcha», 
«Shahar»,  «Qo‘rg‘on»)  ham   insonparvarlik  va  rahm dillik g ‘oyalari  ruhi  barq 
urib  turgan.  U.  F olkner  1949-yilda  Nobel  mukofotiga  sazovor  b o id i.
N em is  yozuvchisi  T o m as  M an n in g   (1875— 1955)  « D o k to r  Faustus» 
(1947)  ro m an id a  n atsistla r  hukm ro n lig i  ostida  qolgan  G e rm an iy an in g  
fojiali qism ati  u c h u n   nem is ziyolilari  q an c h alik  jav o b g ar ekanligi  k o ‘rsatib 
beriladi.
T o ‘g‘ri,  20—40-yillar ijodkorlarining  ham m asi  ham   taraqqiyotga  xizm at 
qilgani  yo‘q.  U larning  ayrim lari  fashizm dan,  ayrim lari  esa  kom m unizm dan 
najot  izlaganlar.
C h u n o n ch i,  nem is  faylasufi  O.  Shpengler  (1880—1936)  «Yevropaning 
zavoli»  degan  kitobida  insoniyat  taqdiri  inson  organizm i  singari  bolalik, 
yigitlik,  yetuklik  ham da  keksalik  bosqichlarini  bosib  o iu v c h i  sivilizatsiya- 
larning  alm ashinuvidan  iborat,  degan  g‘oyani  ilgari  surgan.  U  keksalikdan 
so ‘ng  o i i m   kelishiga  ishora  qilib,  Yevropa  keksalik  davriga  yetib  keldi, 
binobarin,  uning  o iim i  yaqinlashm oqda,  deyishgacha  borib  yetdi.  Fikrini 
davom  ettirib,  Y evropani o iim d a n   «kuchli  shaxs»  qutqarib qolishi  m um kin, 
deb  hisoblagan.  U  insonparvarlik  va  dem okratiyani  sivilizatsiyaning  quy- 
qalari deb atagan.
Ingliz publitsisti T.  Eliot  (1888— 1965)  dekadent  (tushkunlik kayfiyatida- 
gi)  ziyolilar davrasida ju d a   m ashhur b o iib   ketgan  edi.  U  om m ani  olo m on , 
bilimsiz dem okratiya,  deb atagan. A lohida olingan shaxsga ham   ishonchsizlik 
bilan  qaragan, jam iyatni  va  sivilizatsiyani  esa  sam arasiz,  deb  hisoblagan.  U 
sivilizatsiyani qutqarib qoluvchi  kuch sifatida goh  ingliz m ustam lakachiligini,
336

---

goh  katoliklikni  olqishlaydi.  0 ‘lim va  m angulik,  hayot  m ohiyati  m avzularini 
m etafizik nuqtayi  nazardan tasvirladi.
SSSR da yangi jam iyat  —  «sotsializm» jam iyatining asosiy him oyachilari- 
dan  biri  M.  G orkiy (1868— 1936)  yangi  «sotsialistik realizm»  iborasini  o ‘ylab 
topdi.  Bu  ibora  m azm unini  «davm ing  vijdoni»  kom m unistik  partiya,  uning 
rahbariyatini  ko‘klarga  k o ‘tarib  m aqtash,  kom m unistik  jam iy atn i  m utlaq- 
lashtirish,  uni  eng  adolatli  jam iyat  deb  hisoblash,  kom m u nizm   g ‘oyalariga 
sodiq  b o ig a n   yangi  insonni  shakllantirish,  sovet  xalqi  o ng id a  k om m u- 
nizm ning  m uqarrar  qaro r  topishiga  cheksiz  ishonchni  qaro r  to ptirish  yotar 
edi.
R ossiyada  1917-yilgi  oktabr  to ‘ntarishidan  so‘ng  qaro r  topgan  bolshe- 
viklar hokim iyatining o ‘zboshim chaligi,  hech  qanday  milliy va  um um insoniy 
q adriyatlarni  tan  olmasligi  ziyolilar  o ‘rtasida  keskin  norozilik ni  keltirib 
chiqardi.  D avlat  to ‘ntarishining  dastlabki  yillaridayoq  75  m ingdan  ortiq 
atoqli  adiblar,  san ’atkor,  olim lar  o ‘z  vatanlari  —  Rossiyani  tark   etdilar.
M avjud  tuzum ni  tanqid  qilganlar,  kom m unistik  partiya  va  sovet  davlati 
rah b arlarin in g   g‘ayriinsoniy  siyosatiga  nisbatan  qarshi  fikr  bild irg an lar 
q atag ‘on  qilindi.  U larning barchasiga  bir xil  —  «sotsializmga  tu h m at  qildi», 
degan  ayb  q o ‘yildi.
K om m unistik partiya o ‘zi e i o n   qilgan  «madaniy inqilob»  natijasida yangi 
ja m iy a t  ziy o lilarin i  sh a k lla n tird i  h am .  C h u n k i  a d a b iy o t  va  s a n ’atsiz 
kom m unistik  m afkurani  o m m a  ongiga  singdirib  b o im aslig in i  kom m unistik