Do‘stlik-oltindan qimmat Reja

„Qobusnoma “dan) 
Q isqa  bayon 
H IK O Y A T 
O ld in   o ‘tg a n   k is h ila m in g   k ito b la rid a n   s h u n i  o ‘qib  
biJdim ki,  ajam   shohJari  bir d o ‘k o n   yasab,  u n i  o tg a   yukJab  
sahroga  olib  b o rark a n la r,  to k i  o ‘sha jo y d a   y ig kilgan  m az -  
lum larn i  k o ‘rib,  h a r   b irin in g   arzin i  e sh itib   o lish   m u m -  
kin  b o ‘lsin.  B u n in g   sababi  sh u   ed ik i,  a g a r d a   p o d s h o h   
b iro r jo y d a  o ‘tirib  qolsa,  u  y e rd a   d ah liz,  e sh ik   va  p a rd a 

p a y d o   b o 'la d i.  G ‘arazli  kish ilar  va  sitam g arlar  sh u n d a n   

f o y d a l a n i b ,  z u lm   c h e k a y o tg a n la r n i  p o d s h o h   o ld ig a   
q o ‘y m a y d ila r. 
(  
Nizomulmulk.  ,Siyosatnoma  yoki 
Si'yar  ul  m uluk “ dan) 
T O ‘G ‘R IL IK 
In so n d a g i  ajoyib  x u lq lard an   biri  t o ‘g ‘rilikdir.  T o ‘g ‘riIik  
o d a m d a g i  h a m m a   ish iarn in g   ta rtib   va  m aro m d a  ketishini  
t a ’m in la y d i.  T o ‘g ‘rilik  izd an   c h iq d im i,  d em a k ,  h a m m a   
ish la r  ta rtib i  buziladi.  X oh  k a tta   va  ulug1  ishlar  b o ls in ,  
x o h   k ic h k in a   va  a rz im a s   a m a lla r  b o l s i n ,  a g a r  d iq q a t  
k o ‘zi  b ila n   q arasang,  u lard a  to ‘g ‘rilik  b o ‘lm asa,  h am m asi  
x a ro b  b o ‘ladi.  Barcha  turdagi  ishiarning bari  to kg krilik bilan  
b a rq a ro r,  shu  ishlarni  am alga  o sh iru v ch ilar  esa  t o ‘g ‘rilik  
b ilan   b a rd a m   va  ustuvordir.  
{Gaz.) 
Q o ‘shim cha  topshiriqli  bayon 
0 ‘q itu v c h in in g  to p sh irig ki  bilan  qisqa  bayon  yoziladi. 
77-  
topshiriq.  Okqituvchining aytib yoki  o ‘qib bergan  hikoya  
yoki  ertakning qisqa mazmunini  yozma bayon  qiling. 
DIKTANT 
f t p ?   Bilib  oling.  D ik ta n tn in g   
ko ‘rsatish,  eshittirish,  say-  
lanm a,  erkin  d ik ta n t  kab i  tu rla ri  aso sa n   b o s h -  
la n g ‘ic h   sin flard a  va  q ism an  y u qo ri  sinflarda  o ‘tkazilsa  
h a m ,  litsey   va  ko llejlarda  u larn in g   ayrim larini  tak rorlab,  
d ik ta n tn in g   saylanm a  va  n a z o ra t  (k o n tro l)  turi  ustida  ham   
ish  o lib   bo riladi. 
D ik ta n tla r   o d a td a   o ‘tilgan  til  q o id alarin i  o kq u v ch ilar  
q a n c h a lik   o ‘zlashtirganini  bilib  olish  va  shu  orqali  o ‘tilgan  
til  q o id a la rin i  m u stah k am lash   u c h u n   o ‘tkaziladi. 
f f j B f   Bilib  oling.  S ay lan m a  d ik ta n t  o 'tilg an   ayrim   til 
q o idalari  b o ‘yicha  b o lib ,  tanlang an  qoidalarga o ‘qi- 
tu v c h i  m is o lla r  (so kz,  ib o ra ,  g a p ,  m a tn )  to p ib ,  o kquv-  
64 

ch ila rg a   y o z d ira d i  yoki  o ‘q itu v c h in in g   to p sh irig ‘i  b ila n   

o 'q u v c h ila r  y o d d a n   yozadilar. 
78- topshiriq.  0 ‘zbek  alifbosi  sirasini  yozing.  H arflarni  
izohlang. 
79-  
topshiriq.  kesma,  osma,  qatlama,  bosma,  moslama,  
qovurma,  yozma,  olma,  o ‘sma,  suzma,  yigitcha  so‘zlaridagi  
urg‘uning o ‘rnini o ‘zgartirib,  mazmuniga  mos gaplar tuzing. 
80- topshiriq.  Quyidagi so'zlar tarkibidagi  ng  harflarining bir  
yoki  ikki  tovush  ifodalashiga qarab,  ikki  ustunga  ajratib  yozing  
(si-ngil va sin-gan kabi) 
A n g la m o q ,  an g o r,  a n g is h v o n a ,  o h a n g ,  o h a n g i,  b u -   
gungi,  b u ru n g i,  gangim oq,  d a n g a l,  d an g asa,  kito bin giz,  
dinga,  d o n gd or,  durang,  tajang,  k o 'rin g a n ,  lagan,  ja n g o -  
var,  ja r a n g li,  z a n g ,  z a n g o ri,  in g ic h k a ,  in g ra m o q ,  i n -   
d in g a,  k ey ingi,  k engroq,  k e n g a y m o q ,  k en g ash ,  k u n g a ,  
k o ‘ngil,  m an g ,  m ing,  m ingan,  m u n g li.