Dilorom qosimova menejment nazariyasi


 0   y i l l i g i g a   b a g ' i s h l a n a d i



Download 8,03 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/364
Sana06.07.2021
Hajmi8,03 Mb.
#110165
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   364
Bog'liq
dZIlM1S1I0RyIt93d73AObnop07EAIUfBS6Aqp3s

2 0   y i l l i g i g a   b a g ' i s h l a n a d i
KIRISH
J a h o n   m oliyaviy-iqtisodiy  inqirozi  sharoitida  iqtiso d iy o tn in g  
real  s e k to ri  k o rx o n a la rin i  q o 'lla b -q u v v a tla s h   b o ‘yicha,  birinchi 
n avbatda,  ishlab  chiqarishni  m o d e rn iz a tsiy a   qilish,  k ooperatsiya 
aloqalarini  kengaytirish,  m u s t a h k a m   ham korlikni  y o ‘lga  q o ‘yish, 
m a m la k a tim iz d a   ishlab  chiqarilgan  m a h s u l o t la r g a   ichki  talabni 
r a g ‘batlantirish  masalalari  alohida  o'rin  t u ta d i1.
M a ’lumki  har  qanday  faoliyat  turi  Menejment  asosida  quriladi, 
chunki  shu  faoliyatni  amalga  oshirishdan  k o zlanga n  maqsadga  eri- 
shish,  bajariladigan  vazifalarni  taqsim lash,  ijrosini  n azorat  qilish, 
shuningdek,  samaradorlikka  erishish  uchun  ushbu  faoliyatda  ishtirok 
etuvchilar  manfaatlarini  himoya  qilish,  ra g ‘batlantirish  chora-tadbir- 
lari  Menejment  jarayonida  tashkil  etiladi  va  muvofiqlashtiriladi.  Bunda 
boshqaruvga  iqtisodiyotda  mavjud  tizim  ham  o ‘z  t a ’sirini  o'tkazadi.
Mustaqilligimizni  q o ‘lga  kiritmasim izdan  oldingi  tizimda,  iqti­
sodiyotda  m a ’muriy-buyruqbozlikka  ham da  m arkaziy  rejalashtirish- 
ga  asoslangan  tizim  hukm ron  edi.  Faqatgina  mulkchilikrflng  davlat 
mulki  va  shirkat  mulki  shakliga  ega  b o ig a n ,  m arkazdan  turib  belgi- 
langan  rejalar  asosida  ishlab  chiqarishni  tashkil  etish,  qattiq  n a ­
zorat  qilish,  qolaversa,  jam iyatda  mulkdorlar  sinfining  shakllanish- 
iga  t o ‘sqinlik  qiluvchi  iqtisodiy  tizim  o ‘zini  oqlamaganligi  tarixdan 
m a ’lum.
O 'z b e k is to n   jahon  tajribasiga  asoslanib,  m ulkchilikning  turli 
shakllari  tengligi  t a ’m inlangan,  ishlab  c h iq a rish n in g   zam onaviy, 
milliy  m anfaatlarga  mos  tuzilmasini  yaratish  k o ‘zda  tutilgan,  erkin 
narx-navo  va  b o zo r  qo n u n lari  a so sid a  b o sh q a rila d ig a n   ijtim oiy 
yo ‘naltirilgan  bozor  iqtisodiyotiga  o'tish  yo'lini  tanladi  va  iqtisodiy 
islohotlarni  bosqichma-bosqich  am alga  oshirmoqda.  Iqtisodiy  islo-
1  A s o s i v   v az if a m i z   -   V a t a n i m i z   ta r a q q i y o t i   v a   x a i q im i z   f ar ov on li g in i  y a n a d a   yu k s a lt ir is h d ir .  
P r e z i d e n t   I . K a r i m o v n i n g   2 0 0 9 - y i l n i n g   a s o s i y   y a k u n l a r i   v a   2 0 1 0 - y i l d a   O ' z b e k i s t o n n i   ijti m oiy - 
i q t i s o d i y   r i v o j l a n t i r i s h n i n g   e n g   r n u h i m   u s t u v o r   y o ' n a t i s h l a r i g a   b a g ' i s h i a n g a n   V a z i r l a r  
M a h k a m a s i n i n g   m aj li si d ag i  m a ’ru z a s i .   X al q   so 'z i,  20 10- yil   3 0 - y a n v a r ,   2 1- s on .
3


h o tlarn in g   birinchi  bosqichidanoq  iqtisodiyot  boshqaruv  tizimini 
isloh  qilishga  alohida  e ’tibor  qaratildi.  Olib  borilgan  iqtisodiy  islo- 
hotlar  institutsional  o'zgarishlarni  am alga  oshirishga,  iqtisodiyot 
tarmoqlari  va  sohalarini  boshqarish  borasida  ularning  xususiyatiga 
m os  keladigan  x o ‘jalik  yurituvchi  subyektlarga  iqtisodiy  erkinlik 
b e r i s h g a   y o r d a m l a s h a d i g a n ,   t a d b i r k o r l i k n i n g   r i v o j l a n i s h i n i  
ra g 'b a tla n tira d ig a n   tashkiliy-huquqiy  shakllar  v u ju d g a  kelishiga 
qaratilgan  edi  va  bu  boshqaruvda  yangi  bir  tizim  vujudga  kelishiga 
zamin  yaratdi.  Bunday  bozor  m unosabatlari  sharoitida  butun  jami- 
y a tg a   xizmat  qiluvchi  zamonaviy  m en ejm en t  ilmini  o ‘rganishda, 
iqtisodiyotning  b archa  b u tu n   tarm oqlarida  m e n e jm e n tn i  am alga 
oshira  oladigan  m alakali  ra h b arlarn i  ta y y o rla sh d a   « M e n e jm e n t 
nazariyasi»  fani  m uhim   o ‘rin  tutadi.  Zero,  ra h b ar  m en ejm en tn i 
amalga  oshirishda  bosh  b o ‘g ‘in  hisoblanib,  uning  tashkil  etilishi, 
samaradorligi,  ko ‘p  jihatdan,  u  egallagan  bilim,  malaka,  tajriba, 
qolaversa,  uning  boshqarish  uslubiga  bevosita  b o g iiq   bo'ladi.  Bu 
fanning  maqsad,  vazifalari  ham   shularni  o'rganishni  nazarda  tutadi.
M a z k u r  fan  m en ejm en tn in g  qonuniyatlari,  qonun  va  tamoyillari, 
funksiya  va  vazifalari,  shuningdek,  m enejm ent  tizimida  menejerning 
o ‘rni,  m adaniyati  va  uslubi,  m enejm ent  samaradorligi  va  unga  t a ’sir 
q ilu v ch i  boshqaru-V  qared arm ia-g -ffla zm -u n i,  m o h iy a tin i  ochib 
berishga  qaratilgan.
«...ta’lim-tarbiya  tizimini  sifat jihatidan  butunlay yangi  bosqichga 
ko‘tarish  diqqatimiz  markazida  bo'lishi  darkor.  Agar  biz  o‘z  vaqtida 
uzoqni  ko'zlab,  k a tta   h a y o tg a   kirib  kelayotgan  yoshlarim izning 
chu q u r  bilim  va  kasb-hunar  egallashi  uchun  zamin  yaratm asak, 
ularni  zamon  talab  qiladigan  m utaxassis  kadrlar  etib  tayyorlamasak 
bugungi  kunda  dunyoni  qamrab  olgan  moliyaviy-iqtisodiy  inqiroz 
davrida  yurtim izda  tinchlikni  saqlab,  iqtisodiyotimizning  barqaror 
o ‘sish  s u r’atlarini  t a ’minlashga,  ayni  shunday  og'ir  sharoitda  xal- 
qimiz  hayotining  tobora  yuksalishiga  erisha  olarmidik».2
г  0 ‘z b e k i s t o n   K o n s t i t u t s i y a s i   -   b iz   u c h u n   d e m o k r a t i k   t a r a q q i y o t   y o l i d a   v a   f u q a r o l ik  
j a m i y a t i n i   b a r p o   e t i s h d a   m u s t a h k a m   p o y d e v o r i d i r .   P r e z i d e n t   I . K a r i m o v n i n g   0 ‘z b e k i s t o n  
R e s p u b i i k a s i   K o n s t i t u t s i y a s i   q a b u l   q i l i n g a n i n i n g   17   y i l l i g i g a   b a g ' i s h l a n g a n   t a n t a n a i i  
m a r o s i m d a g i   m a ' r u z a s i .   X a l q  
s o ‘zi  .4?  2 3 4 ,   0 6 . 1 2 . 2 0 0 9
4



Download 8,03 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   364




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish