Dilorom qosimova menejment nazariyasi

14.3.  M enejm entni  tash k il  etish   unum dorligi
U n u m d o rlik n i  o sh irish d a   m e n e jm e n tn i  to 'g 'r i  ta sh k il  e tis h  
m uhim   aham iyatga  ega.  Tashkil  etish  jarayoni  rahbariyat  m ehn at 
resurslari,  m ateriallar,  texnologiya,  axborot  va  kishilarni  qo'yilgan 
m aqsadga  erish ish  u ch u n   birlashtiruvchi  vositadir.  M en ejm en tn i 
sam arali  tashkil  etish   natijasida  (y a ’ni,  tashkiliy  jaray on lar  sozlan- 
ganligi)  resu rslard an   m aqbul  foydalanish,  ijrochilar  m ajburiyatini 
ta q s im la s h d a   tu sh u n m o v c h ilik   n a tija s id a   m e h n a t  u n u m d o rlig i 
pasayishini  k am aytirish,  bo'linm alarning  o 'zaro  ta ’siri  buzilishiga 
chek  qo'yishni  ta ’minlaydi.  To'g'ri  yo'lga  qo'yilgan  tashkiliy  jarayon­
lar  m eh n at  unum dorligi  ortishiga  imkon  beradi.
170

---

U num dorlik  b o sh q aru v n in g   m en ejm en t  texnologiyasi,  m e n e j­
m ent  ishini  loyihalashtirish va  m enejm ent tashkiliy tizim i kabi  unsur- 
lari  bilan  uzviy  bog'liqdir.  M en e jm e n tn in g   sam arali  texnologiyasi 
m eh n at  unum dorligiga  eng  ko'p  t a ’sir  k o 'rsatu v ch i  omildir.  Hozir- 
gi  paytda  av to m atlash g an   zavodlar,  robot  texnikasi,  loyihalashti- 
rishning  avtom atlashgan  tizimini  qo'llovchi  amerikalik  va  yaponiyalik 
ishlab  chiqaruvchilar bozorning katta qismini  egallab  olmoqdalar,  ch u n ­
ki  ular  yuqori  sifatli  m ahsulotni  raqobatdoshlariga  nisbatan  arzon 
narxda  sotadilar.
Idora  ishig a  k o m p y u te r  tex n o lo g iy asin i  jo riy   qilish  m e h n a t 
u n u m d o rlig i  o rtish id a   b o sh q a  o m illarg a  n is b a ta n   k o 'p ro q   aha- 
m iy a tg a   eg a.  L ekin,  ilg 'o r  tex n o lo g iy a   h a r  doim   ham   m e h n a t 
unum dorligi  o rtish ig a  olib  kelm aydi.  B unday  tex n o lo g iy an in g  afzal- 
liklari  ish lo v ch ila rn in g   u n g a   n isb a ta n   salbiy  m u n o sab ati  tu fay li 
n am o y o n   b o 'lm a slig i  m u m k in .  T ex n o lo g iy a,  d a rh a q iq a t,  u n u m ­
dorlik  o rtish ig a   olib  kelishi  uchun  ra h b ariy at  texnologiya  ta la b ­
lari  uni  qo'llovchi  kishilar  m anfaatlarig a  to 'g 'r i  kelishini  t a ’m inlashi 
k erak .
M en ejm en tn in g   tashkiliy  tarkibi  rahbariyat  va  barcha  darajada 
un g a  bo'ysunuv chi  ham da  korxonaning  asosiy  tarkibiy  bo'linm alari 
o 'rta s id a g i  o 'z a ro   m u n o sa b a tn i  belgilaydi.  T arkib  u n u m do rlikk a 
m a ’m u riy-boshqaruv  soniga  b o 'lg an   n isb at  orqali  b ev o sita  t a ’sir 
etadi.  A gar  korxona  o 'z   faoliyatiga  salbiy  ta 's ir  k o 'rsa tm a y   bosh- 
qaruvchilar  sonini  qisqartirsa,  unum dorlik  yuqori  bo'ladi.  Tashkilot 
tarkibi  uncha  yaqqol  nam oyon  bo'lm aydigan  y o ‘1  bilan  ham   u n u m ­
dorlikka  t a ’sir  qiladi.  M asalan ,  m u tax assis  va  olim lar  y uqoridan 
q a t’iy  berilgan  buyruqqa  salbiy  m unosabatda  bo'ladilar.  B unda  ular 
o'z  m ehnati  natijasidan  qoniqmaydilar  va  ular  m ehnati  uncha  unum li 
bo'lm aydi.  Ijodiy  yondashuvni  talab  etuvchi  tarkibga  ega  tash k ilo t­
lar  raqobat  kurashida  kengroq  im koniyatlarga  ega  bo'ladilar.  Jahon 
bozoriga  o 'z   vaqtida  m oslashish,  m asalan,  zam onaviy  k o m pyu ter 
bilan  ish  olib  borish  bu  darom adlarni  keskin  ko'paytirish   va  u n u m ­
dorlikni  oshirish  dem akdir.  Kichik  korxona  b a’zan  yirik  korxonaga 
n isbatan  sam araliroq  bo'ladi.  Korxona  sam arali  ishlashi  uchun  bi­
ror  vazifani  bajarish  aniq  kishi  yoki  b o 'lin m ag a  to p sh irilish i  va 
u nga  m os  vakolatlar  berilishi  lozimligi  tajribadan  m a ’lum .  Unum -
171

---

dorlikka  javob  beruvchi  biror  shaxs  yoki  gu ru h g a  berilgan  vakolat 
doirasiga  m ablag'larni  sarf  qilish  huquqi  ham   kirishi  kerak.