Biologiya 5 new indd

f k
M
T o ‘ raxon
U zoq ovna
R ah im ova
J a lo lid d in
A z im o v ic h
A z im o v
• biologiya  sohalari
• dehqonchilik
• chorvachilik
• tibbiyot
• o ‘zbek  olimlari
1.  Biologiya  qanday  sohalarga  bo'linadi?
2.  Tirik  organizmning  tashqi  va  ichki  tuzilishini  o'rganuvchi  fan- 
lar  qanday  nomlanadi?
3.  Sistematika  nimani  o ‘ rganadi?
4.  Abu  Nasr  Forobiy  to ‘g ‘ ri  ovqatlanish  tartibi  haqida  qanday 
fikr  bildirgan?
5.  Biologiya  fanining  rivojlanishiga  munosib  hissa  q o ‘shgan 
yana  qanday  o ‘zbek  olimlarini  bilasiz?
6.  Siz  biolog  olim  bo‘ lganingizda  qaysi  sohada  shug‘ ullanishni 
xohlagan  bo‘ lardingiz?  Nima  uchun?
7

---

1- la b o r a t o r iy a   m a s h g 'u lo ti
=*  1 .1 .  X a v f s iz lik   t e x n i k a s i   q o i d a l a r i   b ila n   t a n is h is h
1.  Laboratoriya  va  amaliy  m ashg‘ ulotlarni  o‘qituvchingiz  nazorati 
ostida  amalga  oshiring.
2.  M ashg‘ ulotlarni  bajarish  tartibini  diqqat  bilan  o ‘qib  chiqing.
3.  Kerakli  jihozlarni  topib,  stol  ustiga  tartib  bilan  q o ‘ying.  Ortiqcha 
narsalarni  olib  tashlang.
4.  Asboblarning  sozligini,  idishlarning  butunligini  tekshiring.  Darz 
ketgan,  cheti  uchgan  probirka  va  kolbalardan  foydalanmang!
5.  Qizdirganda  yoki  qaynatganda  probirka  va  kolbalar  maxsus 
tutqich  yordamida  ushlanishini  yodingizda  tuting.  Probirka  yoki  kolba 
o g ‘zini  hech  kim  yo‘q  tomonga  qaratib  oching.
6.  Tajriba  tugagach,  barcha  idishlarni  tozalab,  o ‘qituvchiga  topshiring.
7.  Tajribani  tugatganingizdan  so‘ ng  q o ‘ lingizni  sovunlab  yuvishni 
unutmang.
1 .2 .  L a b o r a t o r i y a   jih o z l a r i   b ila n   t a n is h is h
edurtm_uz
2 - r a s m .  Laboratoriya  jihozlari  (izoh  keyingi  betda).
8

---

1.  Probirka  -   moddalarning  xususiyatini  o ‘ rganish  uchun  ishlatila- 
digan  shisha  idish.
2.  Pipetka  -   suyuqlikni  tomizishga  yordam  beradi.
3.  Pinset  -   qisqich.  O‘ rganilayotgan  obyektni  qisib  olishda,  ko‘chi- 
rishda  ishlatiladi.
4.  Petri  idishchalari  -   ikki  qismdan  iborat  shisha  idish.  Tashqi 
kattaroq  va  ichki  kichikroq  idishlardan  iborat.  Ko‘pincha  bakteriya  va 
zam burug‘ larni  o ‘stirishda  q o ‘ llaniladi.
5.  Buyum  oynasi  va  qo plag‘ ich  oyna  -   tirik  obyektni  mikroskop- 
da  ko‘ rish  uchun  ishlatiladi.  Buyum  oynasiga  bir  tomchi  suv  tomizib, 
hujayra  joylashtiriladi  va  qo plag‘ ich  oyna  bilan  yopiladi.  Tayyorlangan 
mikropreparatlar  mikroskop  ostida  kuzatiladi.
6.  Skalpel  -   o ‘tkir  tig ‘ li  pichoqcha.  Laboratoriyada  tirik  obyektlarni 
kesishda  foydalaniladi  (2-rasm).
2 - § .   T i r i k   o r g a n i z m l a r n i n g   x u s u s i y a t l a r i
Tirik  o rgan izm lar  jon siz  tab iatd an  farqlanib,  quyidagi  asosiy  xu- 
susiyatlarga  ega:
1 . M o d d a l a r   a lm a s h in u v i  -   m etabolizm   ikki  xil  jarayonning 
y ig ‘ indisi:  1)  assim ilyatsiya  -   sintez  reaksiyalari,  masalan,  oqsil 
biosintezi,  fotosintez.  Bu  ja ra yo n d a   en ergiya  sarflanadi;  2)  dissi- 
milyatsiya  -   parchalanish  reaksiyalari,  masalan,  ovqat  hazm  qilish 
sistem asida  oqsil,  y o g ‘ ,  uglevodlarning  o ‘z  tarkibiy  q ism la riga cha 
parchalanishi.  B unda  en ergiya  hosil  b o ‘ ladi.
2.  O z iq la n is h   -   tirik  o rgan izm lar  oziqlanishiga  k o ‘ ra  2  g u ruh ga 
b o ‘ l i nadi:  1)  avto tro f  -   bu nga  o ‘z  oziqasini  o ‘zi  sintezlaydigan  yas- 
hil  o ‘sim liklar  va  ayrim  bakteriyalar  misol  b o ‘ ladi;  2)  g e te ro tro f  -  
tayyor  ozuqa  bilan  oziqlanadigan  organizm lar.  Ularga  k o ‘ pch ilik 
bakteriyalar,  z a m b u r u g ‘  va  hayvonlar  kiradi  (3-rasm ).
3.  N a fa s   o lis h   -   k o ‘ pchilik  tirik  o rgan izm lar  kislorod  yutib, 
ka rbon at  angidrid 
ajratadi. 
Q uruqlikd a  yashovchi  organ izm lar 
a tm o s fe ra d a g i  kislorod,  suvda  yashovchi  organ izm lar  esa  suvda 
erigan  kislorod  bilan  nafas  oladi.
edurtm_uz
9

---

a 
b
3 - r a s m .  O‘ simlikning  avtotrof  (a)  va  hayvonning  geterotrof  (b)
oziqlanishi.
4.  A y ir is h   -   organizm   uchun  zararli  b o ‘ lgan  m ahsulotlarni  tash- 
qariga  chiqarish.  Masalan,  karbon at  angidrid,  mochevina,  o rtiq ch a  
tuzlar  organ izm da n  chiqarib  yuboriladi.
5.  T a ’ s ir la n is h   -   tirik  o rg a n izm g a   b iro r  narsa  bilan  ta ’ sir 
o ‘tkazilsa,  qochish,  qisqarish  bilan  javob  qaytaradi.  Masalan,  tip- 
ratikanga  q o ‘ l  tekkizilsa,  yum aloq la nib  oladi.  Uyatchan  m im oza 
bargla riga  q o ‘ l  tekkizilganda,  barglari  yum iladi  (4 -rasm ).
6.  H a r a k a t la n is h   -   k o ‘ pchilik  hayvonlar  faol  b o ‘ lib,  tez  yugurish 
(yoki  yurish,  uchish)  orqali  du sh m a n d a n   qo ch a d i  yoki  ozuqa  k o ‘ p
a 
b
4 - r a s m .  Qo‘ l  tekkizilganda  tipratikanning  (a)  va  uyatchan 
mimozaning  (b)  ta’ sirlanishi.
10

---

a 
b
5 - r a s m .  Hayvonlarning  aktiv  (a),  o ‘simliklarning  passiv  (b)
harakatlari.
jo yg a   boradi  (5 -rasm ,  a);  o ‘ sim liklarda  passiv,  barglarini  y o r u g ‘ lik- 
ka  intilishi,  k u n g a b o q a r  gulining  qu yo sh g a   burilishi  k o ‘ rinishida 
nam oyon  b o ‘ ladi  (5 -rasm ,  b).
7. 
K o 'p a y i s h   -   tirik  organizm ning  o ‘zidan  nasl  qoldirishi  b o ‘ lib, 
jinssiz  va  jinsiy  usulda  am alga  oshadi.  Jinssiz  k o ‘ payish  bitta  or- 
ganizm  ishtirokida  boradi  va  ikkiga  b o ‘ linish,  kurtaklanish  yoki 
sporalar  yo rd a m id a   k o ‘ payish  ham da  bo shqa  usullar  y o rd a m id a  
am alga  oshadi.  Jinsiy  k o ‘ payishda  ikkita  organizm   ishtirok  etadi, 
irsiy  axb o ro t  almas hinadi.  Jinsiy  k o ‘ payishda  ishtirok  etuvchi  hu- 
jayralar  g a m e ta la r  deyiladi.
6 - r a s m .  O‘ simlikning  o ‘ sishi  va  rivojlanishi.
8. 
O ‘ s ish   va  r iv o jla n is h .   Har  qa nda y  tirik  organizm   o ‘sadi  va 
rivojlanadi  (6 -rasm ).  O ‘ sish  -   bu  tuzilishini  saqlagan  holda  m iq d o r
11

---

jihatdan  ortish,  rivojlanish  esa  sifat  jihatdan  o ‘zgarishdir.  M a sa ­
lan,  u r u g ‘ dan  ekilgan  o ‘ simlik  kattalashib  boradi,  ya ’ ni  o ‘ sadi.  Shu 
bilan  birga  o ‘zgarib  poyasi  y o ‘ g ‘onlashadi,  barglari  yoziladi  va  gul- 
lab  meva  beradi,  ya ’ ni  rivojlanadi.
Y uqo rida  keltirilgan  be lgilarga  ega  o rgan izm lar 
tirik
  organizm 
deyiladi.
edurtm_uz
f y .
  1.  Metabolizm  nima?
2.  Qaysi  organizmlar  avtotrof  usulda  oziqlanadi?
* 4 - 3 .   Geterotrof  oziqlanish  qanday  amalga  oshadi?
4.  Nafas  olishda  qanday  moddalar  ishtirok  etadi?
5.  Ayirishda  qanday  mahsulotlar  organizmdan  chiqarib  yuboriladi?
6.  O ‘simlik  va  hayvonlar  tashqi  ta ’ sirga  qanday  javob  qayta-
radi?
7.  O ‘simlik  va  hayvonlarning  harakati  qanday  farqlanadi?
8.  O‘sish  va  rivojlanishga  ta’ rif  bering.
3 - § .   B i o l o g i y a n i n g   o ‘ r g a n i s h   u s u l l a r i
Tirik  organ izm larn i  o ‘ rganish  uchun  turli  usullardan  foydalanila- 
di.  Ulardan  asosiylari  t o ‘ rt  xil.
1.  K u z a t is h   u s u li  -   eng  q a dim g i  usul.  Te kshira yotga n  odam 
sezgi  organlari  (k o ‘ rish,  eshitish,  his  qilish)  yordam ida,  tabiiy  ho- 
latga  ta ’ sir  e tm aga n  holda  m a ’ lum ot  t o ‘ playdi.  Masalan,  biror 
qush  haqida  m a ’ lum ot  t o ‘ plash  uchun  uning  uyasi  oldida  kuzatish 
olib  boriladi  (7-rasm ,  a).  Hozirgi  kunda  v id e o ka m e ra   q o ‘yish  yoki 
chip  ulash  orqali  kuzatishni  osonlashtirish  mumkin.
2.  T a q q o s la s h   u s u li  t o ‘ plangan  m a ’ lum ot  asosida  ikkita  o r g a ­
nizm  o ‘zaro  solishtiriladi.  Ular  o ‘ rtasidagi  o ‘xshashlik  ha m da  farqlar 
aniqlanadi.  Masalan:  ikki  xil  hayvon  turi  solishtirilganda,  ularning
12

---