Axmedova Malohat Ergashevna pedagogika nazariyasi va tarixi

M i t r a
quyosh va y o rug'lik tangrisi
A n a x i t a
unum dorlik,  hosildorlik,  farovonlik tangrisi
44

---

Xumo
baxt, taqdir. bovlik tangrisi
Xubbi
m ard yigit,  suv tangrisi 
i
Mirrix
urush va g ‘alaba tangrisi 
!
sifatida  ifodalanganki,  bular  orqali  g o ‘yoki  insonning  ezgu  niyatlar; 
amalga oshishini ta ’m inlash m um kin21.
Dunyodagi  biror  ta'lim ot,  biror  diniy  e ’tiqodlar  y o ‘qki,  hos.il 
olishni Zardushtchalik m adh etgan  b o ‘lsa.
E s d a   s a q la n g !  
Z a rd u sh t iloh A x u ra  M a z d a d a n   s o ‘radi:
-  Ey, A x u ra  M azda!
Z a m in n i h a m m a d a n  h a m   b ax tiy o r  q ilu v ch i  z o t  k im ?
A x u ra  M azd a ja v o b   berdi:
-  Ey,  Z ardusht!
K im k i  u n i y a x sh ila b  h a y d a sa  v a  z iro a tg a  ta y y o r la s a !...
Ey,  Z ardusht!
K im k i  g ‘alla  ek sa,  u  H a q iq a tn i  e k a d i5...
A srlar  o ‘tibdiki,  «Avesto»da  o lg ‘a  surilgan  ezgu  niyatlar,  ezgu 
kalom  va  ezgu  amal  ham on  barcha  insonlarni  ezgulik  tom on  chorlab 
ularni  ruhan  poklab,  yuksak  m a ’naviyat  tom on  etaklavdi.  Yaxshilik 
kalomlarini abadiylashga chaqiradi.  «Ey, hushyorlar!  Q uloqlaringiz bilai>
 
pnxta  eshitingiz,  eng  ezgu kalom larni va y o rug
1
  niyat bilan  - xoh  er,  xoh 
avol  -  har  biringiz nazar tashlangiz,  to  buyuk  hodisa ro ‘y  berm asdan 
\c  
ndamlarimiz  so ‘nggi  m anzilga  etmasdan,  ikki  y o ‘ldan  birini  o ’zingizga 
ixiiyor etingiz-da,  bu kalom larni  o ‘zgalarga ham  etkazingiz»22.
Yoki kalom vaam allar orqali A xura M azdani Zardusht olqishlaydiki, 
iiatijada,  Parvardigor A xura M azda m azkur  olqishlardan xulosa  qilishga 
ishonadi:
Olijanob  so ‘z sehri bilan.
Ham m uqaddas vazlar bilan,
K alom  bilan va amal bilan,
Haq aytilgan kalim alarga 
Eng haqqoniy kalom lar bilan.
Sharofatli A xura M azda 
Topinmoqqa buyurganlarga
- 1  «A vesto» -  tarix iy ,  a d a b iy   y o d g o rlik  / A .  M a h k a m  ta rjim a si.  -  Т.:  Sharq. 
.'(101. 
B.  357.
O 's h a   m anba.  -  B.  10..
45

---

Topinadirmiz23.
Zardusht  ezgu  fikrlar  orqali  A xura  M azdadan  M itraning  tash rif 
buyurishini  so 'ra b  nola qiladi:
K elsin bizga m adad bermoqqa,
K elsin bizga keng dashtlar uchun,
Kelsin bizni  qoMlamoq uchun,
Kelsin bizga m u ru w a t uchun 
K elsin bizni  qutqarmoq  uchun,
K e|sin bizga g ‘oliblik uchun,
K elsin bizga baxt-shodlik uchun,
K elsin bizga yaxshilik uchun,
Yolg‘onlarga b o ‘yinsunm as  UI,  - 
Dunyo ham du  sanolarga,
Loyiq  M itrakim   bekarona,
Yaylovlarning m olikidir24.
Demak, Zardusht ta’limotiga amal qilganlarga suvli er maydoniari, 
chorva  uchun  yaylov,  uy  va  yaxshi  xotin  v a ’da  qilingan.  Zardusht 
ta ’limotiga k o ‘ra k o ‘p bolali, oilasini o 'z m e h n a ti bilan boqqan, o ‘z uyida 
abadiy  alangani doim o tutib turgan kishi  benuqsondir.
Shunday  qilib,  0 ‘rta Osiyo,  Yaqin va  O 'rta  Sharq  m am lakatlarida 
yashagan  qadim gi  xalqlar  m a’naviy  qarashlarining  shakllanishi  «Biz» 
(yaxshilar) va «U lar»  (yovuzlar)  tushunchalarini  ijtim oiy-ruhiy qaram a- 
qarshi  qo‘yish asosida vujudga kelgan. Yaxshi kishilar zardushtiylikning 
m a’naviy-axloqiy  qoidalariga  m uvofiq  yaxshi  sifatlarga  ega,  yovuz 
kishilar ezgulikdan mahrum.
Zardushtiylik  ham isha  dunyo  ishlariga:  uy  qurish,  xotin  va 
bola-chaqa  orttirish,  olov  bilan  ta ’m inlash,  qishloq  xo ‘jalik   ekinlarini 
yetishtirishga  o ‘z  kuchi  va  vaqtini  sarflagan,  oila  qurishga,  faol 
m unosabatga  chorlagan.  A xuram azdaga  m urojaat  qilar  ekan,  Zardusht 
aytadi:  «Sen, biz uchun chorva,  farovonlik m anbaini yaratding».  Qachon 
va  qayerda  ona-yer  o ‘zini  baxtli  his  qiladi,  degan  savolga A xuram azda 
shunday  javob  beradi:  «Qayerda  e ’tiqodli  inson  uy  qursa,  unda  olov 
b o ’Isa, chorva, xotin, bolalar va podalar b o'lsa, o ‘sha yerda farovonlik va
23  O 'sha manba. - B .   201.
24 O 's h a  m an b a.  -  B .  184.
46

---

yaxshilik b o ‘ladi»25.
Inson  m oddiy  boyliklar  yaratuvchisi  b o ‘lgani  uchungina  cma.s, 
balki m eh n at-m a’naviylik asosi,  m ehnat-ezgulik m anbai  b o ‘lgani  ucliui. 
ham  m ehnat  qilishga  undalgan.  Zardushtiylik ta ’lim oti  nuqtai  nazaridan 
yaxshi  inson  b o ‘lish  uchun,  eng  a w a lo ,  m ehnat  qilish,  o ‘z  q o ‘li  bilan 
ne'm atlar yaratish lozim.  Dangasalik boshqa barcha illatlar onasi sifatida 
baholanishi  ham   tasodifiy  emas.  Shu  sababli  zardushtiylik  ta ’limoti 
o‘z  tarafdorlariga  chorvachilik  v a  dehqonchilik  bilan  shug'ullanishm  
buyuradi,  buni jasorat deb baholaydi.
Demak,  dehqon  m ehnati,  Zardusht  ta ’lim otiga  binoan  asosi'/ 
saxovat nam oyon  b o iish i,  qonunga  itoatning  bosh shakli  -  Axuram azda 
tim solida  m ukam m al  yoritilgan.  «Avesto»ga  k o ‘ra  inson  oliy  m avji■/  • 
sifatida  m ehnat  qilish,  moddiy  boyliklar  yaratish  qobiliyatiga  ega  v i 
yovuzlikni  yenga  oladi.  M ehnat  -   odam dagi  insoniylik  k o ‘rsatkic;r. 
m ehnat -  uning m a’naviy xulqini baholash o'lchovi.  m ezoni sanaladi.
Zardushtiylikning shaxs m a’naviy sifatlarini targ ‘ ib qiluvchi tavsifii 
xususiyati  shundaki,  insonga  xos  ko ‘plab  tushunchalar  u lu g ‘lanad!, 
Ezgu  fikr  Axuram azdadan,  yovuz  fikr  A xrim andan  b o ‘lgani  kabi  Ax*:. 
Mano,  A nxra  M anyu  atrofidagi  asosiy  dem onlar  orasida  birinchi  o'rinni 
egallagan  alohida  m avjudot  sifatida  fikr  yuritiladi.  Yovuz  ruhlar  -  
gunohlar,  adashishlar,  kasalliklar  va  sh.k.  Bu  odam larning,  kuchlarniru 
doimiy  qutblashuvi,  y a ’ni  ezgu  ilohlarning  yovuz  iloh  va  ruhlar  b ik n  
to'qnashuvi  kechadigan  borliqdagi  hayot  haqidagi  tasavvurlari  keng 
tarqalishi bilan bog‘liq.
Ezgulik iloh va ruhlar shohligida ajoyib uyg‘u n l i k -  yerdagi ishlar 
tartibini  aks  ettiradigan uyg'unlik hukmron.
K ishilar fikri.  so ‘z va  ishlari  ikki qaram a-qarshi kuch:  M axu m ana 
(«Ezgu fikr») va Ako m ana («Yovuz fikr») ta ’siriga beriladi.
M ashhur  avestoshunos  A .O .M akovelskiyning  yozishicha,  «Ezgu 
fikratw-niyatning  yaxshiligi,  ilohiv  qonun  ruhidagi,  yaqinlariga  nisbatan 
yaxshilik  qilish,  zarur  bo ‘lganida  m adad  berishga  tayyorlik,  kishilar 
baxt-saodati  uchun  yovuzlikka  qarshi  kurashga  hozirlik  ruhidagi  o ‘y- 
fikr,  barcha  bilan  tinch-totuv  yashashga  intilish  va  shu  kabilar.  Inson 
boshqalarga  nisbatan  baxillik  qilmasligi  lozim.  Ezgu  fikrlar  egasi 
iaholatga  tushm avdi.  chunki  jaholatda  kishi  ezgu  niyatlarini  y o ‘qotadi.
25 
H o sh im o v   K .,  N ish o n o v a   S.  P e d a g o g ik a   tarix i.  -   A .  N av o iy   n o m id ag i 
O 'z b e k is to n  M illiv   k u tu b x o n asi..-- B .2 5 .
47

---

burch va adolatni  unutadi,  o‘ylam ay ish qiladi26...
Olim larim iz  H.Boboev,  T.Doschanov,  S.Hasanov  «Avesto»dagi 
bu  xususiyatlarga  shunday  fikr  bildiradilar.  Inson  boshqalarga  hasad 
qilm asligi  kerak,  ezgu  fikrli  inson  jilovlanm agan  g ‘azab  va  boshqa 
ehtiroslarga  tushm aydi.  Zero,  bu  holatda  u  ezgu  fikrni  y o ‘qotadi,  burch 
v a adolatni  unutadi va o ‘ylam agan xatti-harkatlarga y o ‘l q o ‘yadi27.
«Avesto»dagi uchlikning haqiqiy  ildizlariga to'xtaladigan b o ‘lsak, 
ular  bizdan  vaqt  nuqtai  nazaridan  eng  uzoq  -  qadim gi  odam lam ing 
m a ’naviy  tasaw u rlarig a  to ‘liq  mos  keladi.  Birlashish,  m uloqot,  ezgulik 
va  m u ru w a tg a  intilish  ibtidoiy  odaAining  uzviy  sifatlari  bo‘lgan.  Uning 
ongi,  m a’naviy  v a boshqa tasaw u rlari  o ‘zi  mansub  bo'lgan jam oa  bilan 
uzviy  ravishda  ham ohang.  Jam oa  fikri  uning  ham  fikri,  jam oa  so ‘zlari 
uning ham  so ‘zlari, jam oa ishlari uning ham ishlari b o ‘lgan. Ibtidoiy odam  
uchun  individualizm   yot  b o ‘lgan.  Jamoa  va  shaxsiy  m anfaatlar  birligi 
urug'chilik jam oasining  xarakterli  jihati,  jam oaning  istalgan  topshirig‘i 
uning  a ’zolari  uchun  m uqaddas  qonun  Wsoblangan.  Vaqt  o'tish i  bilan 
avvalgi m a’naviy talablar tam om ila o ‘zgarib,  shaxsiy m a’no kasb etdi.
M asalan,  keyingi  zardushtiylikda  ezgu  so ‘zIar  deb  kelishuvga 
amal  qilish,  so ‘ziga  sodiqlik,  tijorat  ishlarida  halollik,  qarzni  qaytarish, 
o ‘g ‘rilik  va  bosqinchilikdan  nafratlanish,  o ‘zganing  m ulki  (quli  yoki 
xotini)ni  egallashni  qabul  qilm aslik,  buzuqlikdan  o :zini  tiyish  v a  uni 
qoralash  kabilar  tushuniladi.  Shubhasiz,  zardushtiylikning  bu  kabi 
qoidalari urug‘chilik tuzum i parchalangan davrga xos.
Inson  nafaqat  ezgulik,  balki  yovuzlik  kuchlari  ta ’siriga  ham  
beriladi.  Ta’kidlash joizki,  bu  o 'rin d a  ham   din  belgilagan  uchlik  k o ‘zga 
tashlanadi.  A xuram azdaga bu  erda Y olg'on  ruhi  -  D rudja va  izdoshlari: 
vovuz  fikr  -  Axrim an  va  bosqinchilik  ruhi  -   Eshm a  qarshi  turadi,  ular 
atrofida insonlarga zarar etkazuvchi devlar qo'shini m avjud. «Yasht»larda 
shunday deyiladi: «Siz d e v la r-y o v u z  fikr mahsuli, yom on s o ‘z vositasida 
siz insonlarni n e’m atlardan m ahrum  etdingiz»28.
«Avesto»ning  m a ’naviy  qoidalarida  nafaqat  sog'lik  va  jism oniy 
kuch, balki m a’naviy poklikkaham  alohida о ‘rin ajratiladi. M a’naviy atlilik
26  H a sa n o v   S.  X o ra z m   m a 'n a v iy a ti  d a rg 'a la ri.  -  
Т.: 
A d o lat,  2 0 0 1 .  -  B .  28-
29.
27 A h m ed o v  B.  V atan ta rix id a n  lav h alar. 
-Т.: 
C h o 'lp o n ,  2 0 0 1 .  - B .   144..
28  Ju m a b a y e v   I.  O 'r ta   O siy o   e tik a si  ta rix iy   och erk lari.  -Т .:  O 'z b e k is to n , 
1 9 8 0 .- B .   51.
48

---

m e’yori sifatida «YAsna»da o ‘z vaqtida va t o 'g ‘ri ovqatlanish buyuriladi. 
bu  inson  xizmati  va  m a’naviy  m ajburiyatlarini  bajarish  hisoblangan 
Zardushtiylikning m a ’ naviy sifatlari insonga hay otda barcha n e ’m atl ardan 
m e’yorida  rohatlanish,  kunlarini  quvonch  bilan  o ‘tkazish,  oilasi  bilan 
kelishib,  yaxshi  yashash  uchun  zarur  barcha  narsalarni  tavsiya  etadi. 
M a’naviy barkamol inson nafaqat samolarda, balki erdagi hayot sharoitida 
ham  baxtli  b o ‘la oladi.  Buning uchun u hayot n e’m atlaridan foydalanishi 
lozim.  H aqiqiy  n e ’m at  (baxt  nazarda  tutiladi)  o ‘zingga  oshno  qilganlar. 
Ular  (ya’ni  baxtli  odam lar)ning  uylari  ko‘rkam,  chorvalarga  boy,  uzoq 
vaqtgacha  m o ‘l-k o ‘1.  Ularning  qizlari  oyoqlarida  taqinchoqlar  boMgan. 
Zardushtiylik  foydali  hayvonlarga  yom onlikni  m utlaqo  taqiqlaydi. 
Bu 
katta  gunoh,  m a’naviy  va  diniy  nuqtai  nazardan jinoyat  sanaladi.  «Jonli 
m avjudotga yom onlik qilgan,  kaltaklaganga av f y o ‘q»29.
Oliy  xudo  A xuram azdaning  o ‘zi  kishilarning  barcha  am allarini 
biladi  va  yodda  tutadi,  hayoti  so ‘ngida  har  kim ga  jazo   yoki  m ukofot 
belgilaydi:  «Ezgulik  v a  yovuzlik  o ‘rtasida  ikkinlangan  oxirat  kunida 
yaxshiligi v ayom o nlig i uchun javob beradi».  Inson hayoti ezgu fikr,  so ’z 
va  ish  bilan  kelishuv va  birlikda  o ‘tgan  b o ‘lsa,  zardushtiylik ta ’limotiga 
ко' ra  uning  pok  ruhi  abadiy  rohatga  k o ‘chib,  o ‘z  tanasini  kutadi,  и 
o ‘liklar tirilgan buyuk kunda ruh bilan birlashadi. Agar kelishuv va birlik 
bo‘lmasa,  oxirat kuni  insonni jazo  kutadi30.
«Avesto»  qoidalarida  insonga  nafaqat  hayot  ch o g id a g i  jazo, 
balki  o ‘limidan  keyingi  qasos  bilan  qo'rqitib  ta ’sir  etishga  intilishlar 
ham  mavjud.  M a’naviy  qoidalar  va  huquqlar  jannat  rohati  va  d o'zax 
azobi  sharpasi  bilan  m ustahkam lanadi.  Yuqorida  aytilganidek,  Zardusht 
ta ’limoti  m a’naviy-m a’rifiy  xususiyatga  ega.  U  A xuram azda  tim solida 
yagona  ilohni  qaram a-qarshi  kuch-ezgulik  va  yovuzlikning  m urosasiz 
kurashi  g ‘oyasini  e ’lon  qiladi.  Bu  kurash  tabiat  va jatniyatdagi  kabi  har 
bir  insondagi  o‘ziga  xos  zardushtiylik  m a’naviy  tam oyillarining  asosiy 
jihatlariga  diqqatni  qaratadi:  dunyo  va jam iyatda  tartib  o ‘rnatish,  inson 
hayotini  tartibga  solish.  Asosiy  talab -  fikrlar  sofligi,  ezgu  qalb,  haqiqal 
va  adolat.  B u  zarur  talab.  Zero,  yaxshilik  va  yom onlik  inson  ongida 
mujassam.
_____ Shunday  qilib,  «Avesto»da  jam iyatning  m a ’naviy  hayoti  barcli.'i
29 H o m id o v  K.  A vesto  fay zlari.  -  Т.,  2 0 0 1 .  -  В .  31.
30H o sh im o v   К .,  N ish o n o v a   S.  P e d a g o g ik a   tarix i.  -   A .  N a v o iy   п отк1и ц | 
O 'z b e k is to n  M illiy  k u tu b x o n a s i,.-  B.  24.
49

---

I  i l 'l u l a n . j u m l a d a n ,   I I I - V  a s r g a c h a y a s h a g a n  S h a r q x a l q l a r i n i n g m a 'n a v i y  
■
 i  n
.1
  -hLiri  o ’z   i f o d a s i n i   to p g a n .  D e m a k ,  « A v e s to » n i  M a r k a z i y   O s iy o , 
Y .iqin  va  O 'r t a   S h a r q n i n g   ta r ix i y   t a q d i r i   iq tis o d iy ,  s i y o s iy   v a   m a d a n i y  
pnk|i;ii  n a z a r d a n   d o im o   u z v iy   a l o q a d a   b o ‘lg a n   x a l q l a r n i n g   y u k s a k  
4
a d r i y a ti - q a d im iy   m a d a n i y   y o d g o r l ig i  d e b ,  h i s o b la s h   z a ru r .
« A v e s to »  
-   x a l q l a r n i n g  
m a ’n a v iy  
ta s a v v u r l a r i 
b u t u n  
d a v r  
m o b a y n i d a   il o h iy   e m a s .  b a lk i  d u n y o v iv   a s o s g a  e g a li g id a n   d a l o l a t  b e r a d i .
I  Mar  a sl  x a lq   m a n f a a tl a r i n i   v a   j a m i y a t d a g i   t e n d e n t s i y a l a r n i   i f o d a   e tg a n , 
.■г  y u z id a   a q l  v a   a d o l a t   ta n t a n a s i  u c h u n   k u r a s h d a   g ‘o y a v iy   q u r o l  b o i i b  
\ i / m a t   q ilg a n ,  i n s o n la r n i n g   m a ’q a v i y   s i f a tl a r i  u l u g i a n g a n .
M a ’lu m k i,  j a m i y a t   ti k l a n i s h i   v a   r i v o j l a n i s h i   j a r a y o n i d a   in s o n  
b io l o g ik  v a  ij ti m o i y   n u q t a i   n a z a r d a n  t a k o m i l l a s h i b  b o r g a n .  Z a r d u s h t i y l i k  
d in i  v a   m a ’n a v iy   m e ’y o r l a r n i n g   y u z a g a   k e l i s h i   in s o n   t a k o m i l i  u c h u n   b ir  
r a g 'b a t   b o T g a n .  M i n g  y i l l a r  d a v o m   e t g a n   b u  ja r a y o n  x u l q - a t v o r  q o i d a l a r i  
v a   ta l a b la r i,  m a ’n a v i y   s i f a tl a r n i  t a k o m i l l a s h t i r i s h g a   b e v o s i t a   t a ’s i r   e tg a n . 
U la r  in s o n   ij ti m o i y   ti k l a n i s h i n i n g   a s o s i  s a n a l a d i.
T a d q iq o t c h il a r   t a ’k id l a y d ik i ,  « A v e s to »   b o s h q a   d in i y   k it o b la r : 
« Q u r 'o n i   k a r i m » ,  « T a v r o t» ,  « I n jil» ,  q a d im g i  h i n d   x a l q i n i n g   « R ig v e d a » , 
« R a m a y a n a » ,  « M a x o b x a r a t» ,  « S h a s t r a » l a r i  v a   b o s h q a l a r   k a b i  a s r la r  
d a v o m i d a  in s o n i y a t g a  o ‘q u v  q o T l a n m a  b o i i b  x i z m a t q ilg a n .  B u  m a d a n i y  
y o d g o r lik n i n g   p e d a g o g i k   a h a m i y a ti  y a n a   s h u n d a k i ,  « A v e s to » d a   d in i y  
g 'o v a   v a   m a ’n a v i y   s i f a t l a r   t i z i m l a s h g a n   ta r z d a   k e y in g i   a v l o d g a   e t k a z is h  
; m 'a n a   t u s i n i   o lg a n .
« A v e s to »   y u z a s i d a n   o lib   b o r i l a y o t g a n   ta d q i q o t l a r n i n g   m u h i m  
M in im i  s h u n d a k i ,  h a r   b i r   o li m - u   t a r ix c h i ,  f a y l a s u f ,  h u q u q s h u n o s , 
s l ia r q s h u n o s ,  a h lo q s h u n o s   b o T s i n   o ‘z   q a r a s h la r i  n u q ta i  n a z a r i d a n  
\ o n d a s h i b ,  A x u r a   M a z d a   t a ’li m o t ig a ,  e z g u l i k   v a   b a x t- s a o d a t g a   e r i s h is h , 
s h u   y o 'l d a   h a lo l  m e h n a t   q ilis h ,  a d o l a t   v a   h a q g o ‘y li k ,  p o k l i k   v a   k e la j a k , 
u i k s a k   h a y o tg a   e r i s h is h   g ‘o y a s i n i  ta h l il   e ta d ila r .  M a s a la n ,  A .A s q a r o v , 
U .A Ic u o v .  H .B o b o e v ,  S .H a s a n o v ,  B .G 'o f u r o v ,  N .M a ll a e v ,  S .Q a m b a r o v , 
\ .I z m a y l o v ,  L .L e le k o v ,  A . M a k o v e l ’s k iy ,  M .X a y r u l la e v ,  N . M a x m u d o v a  
\ a  b o s l u ia l a r   s h u l a r  ju m l a s id a n d i r .
« A v e s lo » d a   a y ti li s h i c h a ,  o ‘s h a   d a v r d a   b o la   ta r b i y a s i   v a   t a ’l i m i g a  
k a ila   a lia in iy a l  b e r i lg a n .  « T a r b iy a  h a y o td a g i  e n g  m u h i m  t a v a n c h   s a n a l is h i 
lo z im ,  h a r   b ir   y o s h n i  s h u n d a y   t a r b i y a l a s h   k e r a k k i ,  a v v a l  o ‘q is h n i,  k e y i n  
y o / i s h n i   o ’l'g a n ib  o lg a c h ,  e n g  y u q o r i  d a r a j a g a  k o ‘ta r i l s i n » 31.
"O c h il  S,  H o sh im o v   H.  O 'z b e k   p e d a g o g ik a si  an to lo g iy asi.  2 -jild .  -
50

---