Axmedova Malohat Ergashevna pedagogika nazariyasi va tarixi

uchinchidan, 
m u staq il  ja m iy a t  m a ’n av iy ati  m o h iy ata n   ijtim oiy 
h o disaligicha  qolib,  o ‘z id a k o ‘p ro q  u m u m in so n iy  m azm u n n i  aks  ettirish, 
insoniy  m u lo q o t  u y g 'u n lig ig a   o liy  d arajad a  k o ‘m ak lash ish i  b ilan   ajralib 
turadi.
to‘rtinchidan, 
b a rc h a   t a ’riflard a  m a ’naviy  sifat  in so n lam in g  
o ‘zaro m u n o sab atlarin i b o sh q a rib g in a  qolm ay, balki sh ax sn i tarb iy alay d i, 
shakllantiradi,  d eg an  fikr t a ’kidlanadi.
Shunday  ekan,  ta la b a la r  « M a ’n av iy   sifat» tu sh u n ch asi  m azm unini 
qanday  tu sh u n ad ilar» ,  « M a ’naviy  sifa t  nim a»,  degan  sav o lg a  faqat 
rcspondentlarning  37  foizi  ja v o b   b e ra   oldi,  qolgan  63  foizi  m a ’naviy 
va  m a ’nav iy atsiz  x a tti-h a ra k atlam i  sanab  b erish   b ila n   cheklandi. 
S huningdek,  « M a’n av iy   sifat  nim a»  ek anligini  «bilm asligi»,  « so ‘z  bilan 
ifoda  eta  olm asligi»ni  m a ’lum   qildi.  O lin g an   ja v o b la rn in g   k atta  qism i
27

---

oddiy  b o ’lsada,  m a ’na v iy   sifatlarn in g   ayrim larini  to ‘g ’ri  q am rab   olgan. 
M asalan,  « M a ’naviy s i f a t - h a y o t  ilm i, o ‘z ishlarini b o sh q alar m an faatla ri 
bilan  m u v o fiq lash tira  olish  m alakasi»,  « M a ’n av iy   sifat  q an d ay d ir 
talablarga  ja v o b   berish i:  halol,  adolatli,  v ijd o n li  b o ‘lish,  insonlarni 
h u rm at  qilish»,  -   b u la r  h am m asi  m a ’naviyatni  ta sh k il  etadi;  « M a ’naviy 
sifatlar -  burch,  ezgulik,  shuningdek,  ad o lat  (m azm u n i  sharhlanm aydi)», 
« M a ’naviy  sifat v a vijdon,  in so n d a tarb iy alan ish i  lozim   b o ig a n  tu y g ‘m>; 
« M a ’naviy  sifat  -   h am m a  n a rsad an   m e ’yor,  o rtiq ch a  ro h at  v a   hoyu- 
h avasdan  saqlanish,  o d am lar  v a ja m iy a tg a   nisbatan  adolat»;  « M a ’naviy 
sifat -  in so n n in g  ja m iy a td a  o ‘zini tu tish   m e 'y o rla ri v a  hokazo».
K o 'p ro q   am aliy lik ,  so g 'lo in   fikr  bilan  x ara k terlan ad ig an   bu 
k ab i  « ta ’rif»larni  ta la b a ia r  ja v o b la rid a   k o ‘plab  to p ish   m um kin.  G ap 
shundaki,  faqat  ayrim   h o llard a  yaxshi  va a 'lo g a   o ‘q iydigan  talab alarg in a 
m a ’n av iy atn in g   o ‘zg aruvchan  va  ijtim oiy  x arakterini  aniq  t a ’kidladilar. 
A so san   o ‘rta  d arajad a  o 'q iy d ig a n   talab ala rn in g   katta  qism i  esa 
m u staq illik k a  erishgach,  k o 'p la b   m a 'n a v iy   talab lar  o 'z g a rg a n in i  hali 
etarlich a  sezm aganligi  aniqlandi.
T alabalarning  m a ’lum  bir  qism i  m a ’naviyatni  ax lo q iy lash tirish  
bilan  tenglashtirgani,  uni  b oshqarishda  tarb iy av iy   vazifani  salbiy  his- 
tu y g 'u   orqali  baholash,  tash q i  m uhit  v o sitasi,  y o q im siz  kechinm alar, 
m ustaqillikni  ch eklash,  q ad r-q im m at  hissini  y o ‘qotish  b ilan   kechadi, 
deganligi  kishini jid d iy   o ‘y lan tirib   q o 'y a d i.
Q u y id a biz talab aiar b ay o n  qilg an  fikrlardan n am u n alar keltiram iz: 
« M a 'n a v iy   sifat  -   kattalar  tala b larig a  b o ‘y su n ish n i  singdirish»; 
« M a 'n a v iy   sifat  -   q anday  y ashashni  bilish»;  «Y oshlarni  o ‘q ish d a  har 
qanday  m a y d a-ch u y d a   kam ch ilik lari  u ch u n   c h o 'q ish a d i,  k ey in   uni 
m a ’naviy  buzuq,  d e y ish ad i»   kabi  « ta ’rif» lar  n a faq a t  m a ’n av iy atg a  xos 
b ilim larni  yetarli  o 'z la sh tirm a g a n lig i  oqibati,  balki  tan q id iy   fikrlarni 
su iste’m ol  qilish,  m a ’nav iy   tarbiyani  am a lg a  oshirishni  v o sita  sifatida 
y etarlich a  bah o lam aslik n in g  oqibatidir.
B undan tashqari, o lin g a n ja v o b la r tah lili shuni k o ‘rsatadiki, k o 'p la b  
talab aiar m a ’naviy  talab larn i  o ‘z lash tirish   insonni  g o ‘zallashtirishi,  unda 
faol  hayotiy  nuqtai  nazar  sh ak llan ish ig a  k o ‘m aklashishi,  o ‘z -o ‘zini 
ta k o m illash tirish n in g   m uhim   v ositasi  ek an lig in i  anglab  etm aganliklari 
n am oyon  b o ‘lm oqda.  Z ero,  m a ’n av iy atn in g   g u m an istik   v azifasin i 
an g lash   -   y a n g ic h a  m a ’n av iy   sifatlarga  ega  b o ’lgan  m u tax assislarn i
28

---

у eti shtiri shning 
asosiy 
shartidir. 
M a ’n a v iy a t  n afaq a t 
in.sonlai an> 
o ‘zaro  m u n o sab atlarn i  bo sh q arish i,  b alk i  shaxsni  rivojlam irishi;  i 
k o ‘m a k lash ad ig an  
ijtim o iy -p ed ag o g ik  
h o d isa 
ham dir. 
Bu 
shi'ni 
anglatadiki,  talab alar  u zoq  asrlar  d a v o m id a  x alq   ta jrib a sid a   qoilag:>'- 
m a’naviy  m e ’y o rlarn i  izchil  o ‘zlash tirish lari  lozim .
M a ’n av iy   sifatlarn in g   qaysi  belg ilari ta la b a la r to m o n id an  qiyinro'.: 
qabul  qilinishini  o ‘rgan g an im izd a,  u la r  h u q u q iy   va  m a ’n av iy   sifa tla r1'’? 
farqlashda  q iy n alg an lari  m a ’lum   b o ‘ldi.  K u za tilg an   talab alarn in g  
ayrim lari  ular  orasid ag i  tafo v u tlarn i  te z   k o ‘rsatib   berishdi.  Masal^n.. 
« M a’naviy  m e ’y o rlar - x u lq -a tv o m in g   ix tiy o riy   rav ish d a  am al 
qoidalari.  h uquqiy  m e ’y o rla r  esa  m a jb u ra n   bajarilad i» .  « M a ’naviy 
qoidalar, hu q u q iy larid an  farqli ra v ish d a y o m o n  am a llard an  q o ‘rquv tu fa y ! i 
em as,  balki  b urch  hissi  sabab  o ‘zini  tiy ish n i  ta lab   qiladi»,  « М а ’пахЬ  
m e ’y o rlar  h u q u q iy larid an   shunisi  b ilan   farq  qiladiki,  ular  q o nun  d u d  
qilm agan  m unosabatlar,  m asalan,  d o ‘st,  o ‘rto q   tan lash n i  ham   qam rab 
oladi».  B u  kabi t o ‘siqsiz,  biroq savodli ja v o b la r,  afsuski,  13  foizni tashkil 
etadi.  S o ‘rovda  q atn ash g an   asosiy  resp o n d en tlar,  y a ’ni  87  fo iz   talab alar 
m a ’n av iy   m e ’yorlarni  hu q u q iy lari  b ilan   qo rish tirib   yubordilar,  ayrim lari 
esa ularni  bilm asligi,  b iro q  tu sh u n ish i,  s o ‘z  bilan  ifodalay  olm asliklam i! 
aytishdi.
M ustaqil,  ja m iy a t  barpo  etilishi  bilan  y o sh la r  m a ’nav iy ati  to b o ra 
rivojlanishi,  talab alarg a  x u lq -atv o rn in g   m a ’naviy  m e 'y o rla ri  inson  xulqi 
tashqi tom oni,  uning ichki m a ’naviy  olam i,  insonning y u k sa k  m a ’naviyati 
orqali b oshqarilishi, e ’tiq o d g a  aso slan ish i; h uquqiy m e ’y o rlar esa, avvalo, 
inson  x u lq in in g   tash q i  to m o n ig a  q aratilish i,  m u q arrar  m ajb u rlash n i 
o ‘z  ichiga  olishini  ta la b a-y o sh lar  tu sh u n ib   y etish lari  bu  m e ’yorlarni 
o 'zla sh tirish n i  osonlashtiradi.
T alabalar  o ‘zlashtirishda  q iy n aiad ig a n   y a n a   b ir  h o la t  m a ’naviy 
m e ’yo rlar  tark ib i  b ilan   b o g ‘liq  tushunchalardir.  M a ’lum ki,  «Y olg‘on 
gapirm a!»,  « 0 ‘g ‘rilik   qilm a!»,  « Q o 4p o llik   qilm a!»  kabi  taq iq lash   va 
«H alol  b o 'l ! »,  «A dolatli  b o ‘l!»,  « M u staq illik   ishiga  sodiq  q o l!»  kabi 
n am unalar  m a ’n av iy -ax lo q iy   ta lab la rn in g   ikki  tom oni,  u lar  xulq- 
atvorning  y o i   q o ‘y ilad ig an   v a   y o T   q o ‘yib  b o 'lm a y d ig a n   v arian tlan  
o ‘rtasidagi chegarani hosil qiladi.  H aq iq iy  q o id ala rd a ta q iq lash  ustuvorlik 
qiladi.  M a ’n av iy   sifatlar  esa  n a fa q at  in so n n i  y o ‘l  q o ‘yilm ay d ig an   xaiti 
harak atlard an  chetlaydi,  balki  qanday  y o ‘l  tu tish n i  ham  k o 'rsa ta d i.
29

---

T alabalarning  ja v o b la rid a   ta q iq lash g a  ham ,  n a m u n ag a  ham  
m um jaal  etiladi.  B iroq  nam unani  k o 'rg a z m a li  m iso llar  b ilan  tu sh u n tirish  
и  qadar y o rq in   v a  aso slan g an   em as.  Q olaversa,  m a ’naviy  m e ’y o rlarn in g  
bu  ikki  y ax lit tizim i h ech   qanday  aloqasiz,  inso n g a p arallel  q o ‘y ilad ig an , 
na  m aqsad  birligi,  n a ay n an  b ir natijan i  k o ‘zd a tu tm a g an  ta la b la r  sifatida 
qaraladi.  B u  q iy in ch ilik la m i  y en g ish d a  o ‘qitu v ch ilar  o 'z   e ’tiborini 
k uchaytirishi  lozim .
M am n u n iy a t  b ilan   t a ’k id lash   m u m k in k i,  « ezgulik»  v a   « yovuzlik» 
kabi  tu sh u n ch ala r  ta la b a la rn in g   shaxsiy  tajrib asi  b ila n   y a q in ro q   b o ‘lib, 
m a ’nav iy at  tu sh u n c h a sig a   k o ‘ra  oso n ro q   o ‘zlashtiriladi.  T alabalarning 
ja v o b la rid a n   n a m u n a la r  keltiram iz:  « E zg u lik   -   b izn in g   tuzum ,  u  bizni 
barcha zaru r n a rsa  bilan  ta ’m inlaydi.  Ilgari bunday b o ‘lm agan».  « E zg u lik
-   yax sh i  tilak,  x u sh m u o m alalik ,  in so n larg a  nisb atan   m u loyim lik», 
« E zgulik  -   b u   h alo l,  talab ch an   b o ‘lish,  b iro q   k o 'n g il  b o ‘shlik  em as», 
« E zg u lik   -   sam im iy at,  o ch iq   k o ‘ng illilik » ,  «Y ovuzlik  -   h asad,  g ‘azab, 
x u d binlik»,  «Y om onlik  -   xasislik,  qahr,  ich kilikbozlik,  y o lg ‘onchilik», 
«Y om onlik  -   bir-b irig a  n isb atan   m ad an iy atsiz  m u nosabat»,  « Y o m o n lik - 
lagan b ard o rlik   v a   ik k i  y u z lam ach ilik » ,  «Y om onlik  -   tu h m at,  haqorat, 
insonlar  b ilan   k e lish a   olm aslik»,  «Y om onlik  -   jiz z a k ilik ,  o ‘zini  bosa 
olm aslik» v a   shu kabilar.
B u  kabi s o g ‘lom  fikrli, shaxsiy k ec h in m alarg a aso slan g an  b aholarni 
deyarli b archa talab aiar b a y o n  qilishdi. B iro q  bu o ‘rin d a ham  k am ch ilik lar 
b o ‘ lib,  u larn i  tu g a tish  u stid a  jid d iy   ish   olib  bo rish   kerak.  G ap   shundaki, 
deyarli  hech   bir  ta la b a   y a x sh ilik   v a   e zg u lik n i  bir-biridan  farqlam aydi. 
B u,  b irinchidan,  ezg u lik   ham ,  y a x sh ilik   h am   in so n  fao liy ati  d av om idagi 
o ‘zig a  xos  sifat  b o ‘lib,  ijtim o iy   a m aliy o t  d arajasig a  m os  keladi,  uning 
chegaralari  ayn an   o ‘xshash;  ik kinchidan,  h a r  ikkisi  ham   bir  tu sh u n ch a -  
«yom onlikka»  qarshi  turadi.  B iro q   ez g u lik   va  y ax sh ilik   ay n an   bir  n arsa 
em as,  zero  y ax sh ilik   v a   y o m o n lik   xatti-h arak atlari  bir  tu y g ‘u  sifatida 
nam oyon  b o ‘lsa,  ezg u lik   u larn in g   n atijasin i  b elgilaydi,  k o ‘p in ch a  ular 
m avjud,  ichki  b o sh q a ru v g a  aso slan g an   ijtim o iy   m u n o sab atla r  em as, 
balki  tabiiy  k u ch lar  to m o n id a n  y aralg an ,  b ilish   im k o n iy ati  ch eg arasid an  
uzoqda,  dem ak bilib  b oT m aydi,  deg an   ish o n ch g a olib  keladi.
O lingan ja v o b la rd a n   k o ‘rinadiki,  talab alarn in g   ezgulik,  y ax sh ilik  
va  y o m onlik  haq id ag i  ta s a w u rla r i  adabiyot,  p edagogika,  ijtim oiy 
pedagogika, 
psixologiya, 
m a ’naviy, 
p ed ag o g ik  
m eros 
t a ’sirida,
30

---

sluixslararo  m u n o sab atla r darajasid a rivojlanadi.
T alabalar  to m o n id an   «adolat»  tu sh u n ch asin in g   o ‘zlash tirilish u ';i 
ham  m a ’lum   q iy in ch ilik lar  m av ju d   b o ‘lib,  u  jid d iy   k am ch ilik lau i.u . 
xoli  em as.  T o‘g ‘ri,  k o 'p c h ilik   ta la b a la r  nafaqat  « ad o lat»   so'y.r.i 
u r g ‘ri,  o ‘rinli  q o ‘llaydi,  balki  m u h im   h ayotiy  v a z iy a tla rg a   asoslsnih. 
bu  tu sh u n ch ag a   xos  b o 'lg a n   u  yo k i  bu  q irralarini  ham   ifo d aiay   oladi: 
«A dolat  -   qon u n larim iz,  x u lq -atv o r  m e ’yorlari,  o d a m lar  o rasid a  insoniy 
m unosabatlarga  rio y a  qilish»,  « A d o latsizlik   -   in so n n in g   jam i} a; da 
xizm atiga  y arash a  h aq  olm asligi,  o ‘z  xizm atlarin i  b ah o lash   huquqi  ham  
b o ‘lishi  m u m kin».  «A dolatli  b o ‘lish,  inson  m ehnati,  xizm atlarin i  i c ' r r i  
baholash  dem akdir»,  « A dolat  -   in so n g a  to ‘g ‘ri  yon d ash ish ,  m enga  past 
ball  q o ‘yildi.  deb  o ‘q ituvchiga  o ‘z  nu q tai  n azarim n i  tu sh u n tird im .  X ato 
to ‘g ‘rilandi.  A d o lat g ‘alab a qildi».
A d o latn in g  m a ’n o sin i o d diy v a to ‘g ‘ri  aks ettirgan bu k ab i javobi&r 
k o ‘p  b o ‘ldi.  U la r  orasida  adolatni  u n g a  q a ra m a -q a rsh i  tushuncha 
ad o latsizlik k a  m iso l  keltirib   t a ’riflash g a  u rin ish   ehtirosi  ham   k o 'z p s 
tashlanadi:  « A d o latsizlik   -   talab a  q ilm ag a n   ishi  u ch u n   dakki  o lisir  ■. 
«T alaba  o ‘q ish g a  kirdi,  b eto b   b o ‘lib,  k asalx o n a d a  y otdi,  uni  talaba!at 
safidan chiqarishdi,  bu  ad o latsizlik »   v a hokazo.
«B urch»,  «vijdon»,  «m ajb u riy at»   va  « m a 'n a v iy   jav o b g arlik »  
tush u n ch alarin i ta la b a la r у axshi tu shunadilar. O lingan ja v o b ia rn in g  asosiy 
qism i  ular  tu sh u n ch ag a  ega  ek an lig id an   d alo lat  beradi.  In so n   Vaiantii 
him o y a qilish, yax sh i o ‘qish, halol ishlashga q o ‘rq q an id an  m ajb u r b o 1 lishi 
k e ra k e m a s, balki v ijd o n an  buni qilishi lozim ", « B u rc h m ajb u rlik d an  em as, 
ixtiyoriy,  ongli  b ajarilish i  lozim   b o ‘lg an   ishlar»,  « B u rch lar  -   o'zininf.: 
o ‘qishga,  V atanga,  ja m iy a tg a   n isb ata n   m ajb u riy atlarin i  ongli  b ajan sh » , 
« B u rch lar -  y ax sh i  o ‘qish,  in so n n in g   yax sh i  fazilatlarin i  egallash  is ta g i 
h alo l  b o iis h »   v a  h o kazo.
Jav o b iarn in g   an ch ag in a  qism i,  sanab  o 'tilg a n   b e lg ilar  b o ‘yicha 
burch  m o h iy atin i  g o ‘yo  y o ritsa   h a m   asosiy  m o h iy atin i  aks  ettirm aydi: 
ayrim   talab alar  b u rch   e ’tiqodga,  za m riy a tg a   asoslanishi,  m ajburiyatlarni 
ongli,  ixtiyoriy  ra v ish d a  b ajarish n i  o ‘z  ichiga  olishi,  harakatlanish 
istagida n am o y o n  b o ‘lishi, q u v o n ch  u y g ‘otishini anglab etm aydi.  H aqiqiy 
jav o b lar:  «B urch  -   n im a  b o ‘lganda  ham   bajarilishi  shart  b o ig a n   ish». 
«B urch -  b u  o ‘qish,  ishlash,  oilani  t a ’m inlash,  farzan d larn i  davr talabiga 
m os tarbiyalash,  o ‘zi v a  b o sh q alar y ax sh i yashashi u ch u n  h am m a narsaiu
31

---

qilish»,  « B u rch   -   arm iyada  x izm at  qilish,  b erilgan  to p sh iriq larn i  o 'z  
v aq tid a  bajarish,  halol  yash ash »   v a  h o kazo.  B u rch  tu rlich a  b o ‘ladi:  oila, 
d o ‘st, V atan o ld id ag i v a  hokazo. B u  kabi m e ’yorlarn in g  rasm an  bajarilish i 
ijtim oiy  u y g 'u n lik   m u stah k am lan ish ig a   k o ‘m aklashadi,  b iro q   b u   hali 
b u rch   em as,  b alk i  m ajburiyat,  zero  u lar  huquqiy  to m o n d an   ich -ich id an  
qabul  q ilinm agan,  u n in g   istagi, v ijd o n  bilan  q o ‘lla b -q u w a tla n m a g a n .