Axmedova Malohat Ergashevna pedagogika nazariyasi va tarixi

1. 2. «Pedagogika  tarixi» kursini o‘rganish orqali talabalarda 
ma’naviy sifatlarini tarbiyalashning hozirgi ahvoli
« P ed ag o g ik a  tarix i» d an   q ato r  tadqiqotlar,  d arslik la r  y aratilgan. 
L ekin  p ed a g o g ik a   tarixini  o 'q itis h   orqali  talab alarn in g   m a ’naviy 
sifatlarini  tarb iy a lash   tad q iq o tch ilar  v a   darslik   m ualliflari  n azarid an  
ch etd a  q olib  k elm oqda.  S huning  uchun  ham   biz  dastlab  « p ed ag o g ik a 
tarixi»  m ateriallari  m iso lid a  D T S,  dasturlar,  o ‘quv  q o ‘llan m alari  h am da 
d arslik lard a  p e d ag o g ik a  tarix ig a  oid,  talab alarn in g   m a ’nav iy   sifatlarini 
tarb iy alash g a  x izm at  q iladigan  m a 'lu m o tla r  va  o ‘quv  m ateriallari  qay 
d arajada o ‘z  ifodasini  topganligini  aniq lash g a  harakat  qildik.
M a ’lum ki,  p ed ag o g ik ad an   D av la t  t a ’lim  standartlari  2003  yilda 
N izo m iy   n o m id ag i  T oshkent  d av lat  p ed a g o g ik a  u n iv ersitetid a  p rofessor
S .A shirboev  v a   d o tsen t  F .H aydarovlar  tom onidan  tuzilgan.  D T S da 
u m um kasbiy  fan lar bloki  b o ‘y ich a quyidagi  tala b lar q o 'y ila d i:
-   p e d ag o g ik   tu sh u n ch alarn in g   riv o jlan ish   ten d en tsiy alari  ham da 
tarixi h aq id a b ilim lar tizim i;
-   S harq 
m u tafak k irlarin in g  
m illiy 
q ad riy atlar 
to ‘g 'risid a g i 
qarashlari  va  u larn in g  tajribalari;
-   ta ’lim   am aliyotidagi  m illiy  v a  u m u m in so n iy   qadriyatlar;
-   x alq  p ed ag o g ik asin in g  m a 'n a v iy   qim m ati.
0 ‘quv  dasturi  m azm uni  va  tark ib id a  esa  t a ’lim   tarix id a  pedagogik 
ta ’lim ot  tarixi,  tarbiyaning  tarixiy-m adaniy  tavsifi.  Insonning  h ar tom on- 
lam a  rivojlanishi  haqidagi  g ‘o yalar  paydo  b o ‘lishi  tarixi,  pedagogikan- 
ing  m ustaqil  fan  sifatida  paydo  b o ‘lishi,  V II  asrgacha  Sharq  m u tafak ­
kirlari  pedag o g ik   g ‘oyalarining  rivojlanishi,  pedag o g ik   fikr,  tarb iy a   va 
m aktabning  V II-X V   asrlarda  rivojlanishi,  M ovaro u n n ah rd a  pedagogik 
ta ’lim otning  rivojlanishi,  X V II-X V III  asr v a  X IX   asrning  birinchi  yarm i- 
dagi pedagogik g ‘oyalar, X IX  asrning ikkinchi yarm i, X X  a s rd a ta ' lim ning 
rivojlanish  xususiyatlari,  M u staq il  0 ‘zbekiston  R espublikasining  t a ’lim 
tizim i  kabilar belgilab  q o ‘yilgan.  D T S  asosida tayyorlangan  «pedagogika 
tarixi»  dastu rid a  esa  m a o rif  va  p edagogika  tarixi  k ishilik  jam iy atin in g  
taraqqiyot tarixi  bilan uzviy  aloqada b ay o n  etilgan.
23

---

Pedagogik 
fikr 
rivojlanishini 
izchil 
o ‘rg an ish  
b o ‘lg ‘usi 
o 'q itu v c h ila rg a   ho zirg i  p ed ag o g ik a  o ‘tm ish d ag i  ilg ‘o r  p ed ag o g ik  
lajribalarning  uzviy  ta rzd a  riv o jla n g an   m an tiq iy   davom i  ek anligini 
k o 'rsa tish  k ela jak d a  t a ’lim  v a  p e d ag o g ik a  fani taraq q iy o ti y o ‘nalish larin i 
anglab  o lish g a y o rd am  beradi.
A sosiy  m aq sad   -   b u y u k   m u tafak k irlar  A bu  N a sr  Forobiy, 
A bu  R ay h o n   B eruniy,  A bu  A li  ib n   Sino,  Y u su f  X os  H ojib,  A lish er 
N avoiy,  A b d u lla   A vloniy  v a   b o sh q a  m u tafak k irlarn in g   t a ’lim iy- 
axloqiy  qarashlari,  u m u m b ash ariy   qadriyatlar,  Q u r’oni  K arim ,  H ad isi 
Sharifdagi  u m u m in so n iy   v a   m a ’nav iy -ax lo q iy   ta m o y illa m i  y o sh lar 
on g ig a  etk azish d an   ib o rat  qilib  q o ‘yilgan.  B u  m aq sad g a  erish ish   u ch u n  
ped ag o g ik a  fan id an   ta ’lim -tarb iy a   m aqsadi  va  vazifasi  o ‘rg an ilg an d a 
hozirgi  d em o k ratik  ja m iy a td a   h ar  to m o n lam a  rivojlangan,  m u staq il  fikr 
yuritadigan,  erkin  shaxsni  sh ak lla n tirish d a   0 ‘zb ek isto n   R esp u b lik asi 
P rezidenti  I.A .K arim o v n in g   m ustaqil  O 'z b e k isto n n i  riv o jlan tirish n in g  
m a ’n a v iy -a x lo q iy   sifatlari  haqidagi  fikrlariga  tay an g an   h o ld a  t a ’lim - 
tarbiya ja ra y o n in i  tashkil  etish  ishlarini  am alga  oshirish  nazard a tutilgan.
Bu  borada  Sharq  m u tafak k irlarin in g   b arkam ol  shaxs  m a ’naviy 
sifatlarini  tarb iy alash d a  uning  intellektual,  fu q aro lik ,  m a ’n av iy -ax lo q iy , 
jism o n iy ,  m ehnatsevarlik,  iqtisodiy,  ek ologik,  estetik jih a tla rin i  hiso b g a 
olganliklarini  ochib  b erish   n az a rd a   tu tilg an   va  p e d ag o g ik a  tarixi 
o ‘rg an ilg an d a  t a ’lim -tarb iy an in g   u sh b u   tark ib iy   q ism larining  m azm uni, 
shakl  va uslublari,  v o sitalari  k o ‘rsatib   o ‘tilgan.
«P ed ag o g ik a tarix i»  b o 'y ic h a  d astu rlard a «E ng qadim gi d av rlard an  
VII asrg ach a t a ’lim -ta rb iy a  v a  p ed ag o g ik  fikrlar» m av zu sid a eng q adim gi 
a x lo q -o d o b   m e ’y o rlari,  «A vesto»,  O 'rx u n -E n a s o y   y o d g o rlik larid a 
tarb iy a n in g   asosiy,  o ‘zig a   xos  jih a tla rig a   e ’tib o r  b erilg an lig i  talab alarg a 
uqtiriladi.
«V II  asrdan  X IV   asrn in g   b irinchi  y arm ig a c h a   tarbiya,  m ak tab   v a 
pedag o g ik   filer  taraq q iy o ti»   m a v zu sid a   esa  islo m   falsafasin in g   axloqiy 
tam oyillari,  S harq U y g ‘onish d av rid a t a ’lim iy -a x lo q iy   a sarla m in g  paydo 
b o ‘lishi,  m u tafak k irlarn in g   b ark am o l  in so n g a   xos  x islatlarn i  tark ib  
to p tirish  borasidagi  fikrlarini talab alarg a  sin g d irish  n a zard a tutilgan.
«X IV   -  X V I  asrlarda  tarb iy a,  m ak tab   v a   p ed ag o g ik   fikrlar» 
m avzusini  o ‘rg an ish d a  A m ir  Tem ur  v a   te m u riy la r  davrida  ilm -fa n , 
ta ’lim -ta rb iy a n in g  rav n aq  to p ish i,  bu  dav rd a A b d u rah m o n  Jom iy, A lish e r
24

---

N avoiy,  Jalo lid d in   D avoniy,  H u say n   Voiz  K o sh ifiy larn in g   barkam ol 
insonga xos  axloqiy  sifatlarni tarb iy alash g a doir g ‘o y alari m ark aziy   o 'rin  
egallaganligi  b ay o n  qilingan.
S huningdek,  «X V II  asrd an   X IX   asrn in g   b irin ch i  yarm ig ach a 
tarbiya, m ak tab  v a  p ed ag o g ik  fikrlar» m a v zu sin i o ‘ rg an ish d a m ad rasalard a 
Q u r  on. «Tafsir», «O dob as-solihin», « S ab o t ul-o jizin » , « K im y o i saodat», 
«H adis»,  « S ham oyil  ul-nabi»,  « H ik m a t  u l-a y n » la m in g   o ‘rganilishi 
aso sid a  x u lq -o d o b   m asa lalarig a   e ’tib o r  q aratilg an lig i  t a ’kidlanadi. 
M azkur asarlarni  o ‘rganishda,  albatta,  ta la b a la r  on g ig a m a ’n av iy   sifatlar, 
x u lq -o d o b   qo id alari  etkaziladi.  A yniqsa,  «X IX   asrn in g   ikkinchi  y arm i 
va  X X   asr  b o sh larid a  ta rb iy a  va  p ed ag o g ik   fikrlar»  m av zu si  o ‘tilg an d a 
A b d u lla  A vloniyning  «T urkiy  g u listo n   y o x u d   axloq»  asarid a  tarb iy a 
tizim i,  y axshi  v a   y o m o n   x u lq la r  tasnifi  a so sid a  talab alarn in g   m a ’naviy 
sifatlarini ta rb iy alash  im koniyatlari katta.
«M ustaqil  0 ‘zb ek isto n   R esp u b lik asid a  ta ’lim   tizim i  va  p ed ag o g ik  
fikrlar  taraq q iy o ti»   m a v zu sid a  m illiy   x u su siy atlarg a   ega  b o ‘lg an   t a ’lim  
m uassasalarini  tash k il  etish  m u am m o lari,  «T a’lim   t o ‘g ‘risid a» g i  qonun 
va  «K ad rlar  tay y o rla sh   m illiy   d astu ri» n in g   qabul  qilinishi  m u n o sab ati 
bilan k ad rlar ta y y o rlash  m illiy m o d elid a b ark am o l inson tarb iy asi,  o ‘zb ek  
xalqining  m a 'rifiy   qad riy atlarid an   t a ’lim -ta rb iy a d a   fo y d alan ish   asosida 
talab alar m a ’naviy  sifatlarin i ta rb iy alash  n azard a tutilgan.
D a stu r  aso sid a  m u staq illik   y illa rid a   q ato r  m ualliflar  to m o n id an  
«P ed ag o g ik a  tarix i»   o ‘quv  q o ‘llan m alari  va  d arslik lar  n a sh r  etildi. 
H ozirgi  p ay td a  oliy  ta ’lim   tiz im id a   O .H asanboeva,  J.H asanboev,
H .H am idovning  « P ed ag o g ik a  tarix i» ,  K .H oshim ov,  S .N ish o n o v alar 
m uallifligidagi « P ed ag o g ik a tarix i»   darslik lari h am d a A .Z u n n u n o v  tahriri 
ostida  chop  etilg an   d arslik d an   fo y d alan ilm o q d a.  M azk u r  d arslik lam in g  
barchasi  m u staq illik   y illa rid a   y a ratilg an   b o ‘lib,  m illiy   va  u m u m in so n iy  
qadriyatlarga,  m a ’rifiy m e ro sim izg a aso slan ib  yozilgan.
Jum ladan,  K .H oshim ov,  S .N ish o n o v alar  y aratg an   «P edagogika 
tarixi»  d arsligida m a ’n av iy -ax lo q iy   fa z ila tla r bark am o l  in so n  tarb iy asig a 
y o ‘n altirilg an   b o ‘lib,  ja m iy a t  ta ra q q iy o tid a   in so n   m a ’nav iy   sifatlari  shu 
ja m iy a t talab lari  nu q tai  n azarid an  y o ritilg an .
T a’lim iy -ax lo q iy   m u a m m o larn in g   y ech im i  y o sh   avlod  tarb iy asid a 
jasurlik,  adolat,  sadoqat,  insoniylik,  v a tan n i  u lu g ‘lash  v a   m illiy  iftixor 
tu y g ‘usi,  x u lq-odob  q o id alarig a rio y a  e tish  b ila n  belgilangan.
25

---