Avtomatika asoslari va avtomatik rostlagichlar : Elektr ta'minoti : O'zbekiston Respublikasi Oliy va o'rta maxsus ta'lim vazirligi tomonidan darslik sifatida tavsiya etilgan

VIII bobga oid olingan bilimlarni chuqurlashtirish
uchun savollar
1. K u tu b x o n an i av tom atlashtirish tushunchasi.
2. K u tu b x o n ad a xizm at ko‘rsatish ishining rivojlanish tarixi.
3. 0 ‘zbekistonda kutu b x o n alam i avtom atlashtirish holati.
4. A v tom atlashtirlgan kutub x o n a tarkibi.
5. A v to m atlashtirilgan kutubxona texnik t a ’m inoti.
169

---

A V TO M A TIK A A SOSLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
IX bob. 
AVTOMATIKA VA M E D IT S IN A
(K O M PY U T E R BEM O RG A DAVO T O PA D I)
l - § . SHIFOKORLARGA M ATEM ATIKA
VA ELEKTRONIKA KERAKMI?
E lek tro n -h iso b lash m ashinalari va turli xil av to m atlarn in g q o ‘l- 
lanilishi k ibernetika fani oldiga q o ‘yilgan sirli p a rd a n i olib tash lab , 
b u n d a n 40—45 yilcha oldin shubhali b o ‘lib tu y u lg an y angiliklar ku- 
ch in i n am o y o n qilm oqda.
Yangi texnika taraqqiyoti sayyoram izdagi eng q ad im iy fanlard an
biri tibbiyot faniga katta yutuqlarni q o ‘lga kiritishda y o rd am b e rm o - 
qda. B iroq tibbiyotdagi texnika yutuqlari k o sm onavtika va en e rg eti- 
kadagi yutuqlarga q araganda kam seziladi. C h u n k i k o sm onavtika va 
energetikadagi taraq q iy o t kosm os kem asining u zo q q a va an iq te rri- 
toriya bilan uchish yoki elektrostansiyaning q u w a tin i oshirish bilan 
o ‘lchanadi. T ibbiyotda esa bu kasallikni bilish va davolash bilan bel- 
gilanadi. B unda bilim , tajriba, o ‘lchash, davolash vositalari sa m a ra - 
dorligini o ‘lch ab , ajratib, rolini aniqlash a n c h a m u h im d ir. S h uning 
u c h u n b o ‘lsa kerakki, ayrim kishilar orasida yaxshi shifokorlarga ka- 
salni an iq lash d a h e c h q anday texnika kerak em as, y a’n i «bir qarash - 
danoq» q an d a y kasalligini aniqlash m um kin, degan m u lo h a z a bor.
T irik o rganizm ish faoliyati ju d a m urakkab b o ‘lib, faqat keyingi 
vaqtlarda tad q iq o tn in g aniq usullarini tibbiyotda q o ‘llash natijasi- 
dagina bu m urakkab organizm ish faoliyatini bilish im k o n i tu g ‘ildi. 
T exnikaning yangi ufqlari shifokor va biologiya m utaxassislariga yangi 
tad q iq o tla rn i q o ‘llash kasal to ‘g‘risida oldingiga q arag an d a a n c h a foy- 
dali m a ’lu m o tla r olishga y o rd am berm oqda. C h u n o n c h i, shifokor h ar 
q an d ay b em o rn i k o ‘rganda uning to m ir u rishini tek sh irish d an bosh- 
laydi. B unda sh ifokor faqat to m irn in g urish ch asto tasi va doim iyligini
170

---

A V TO M A TIK A A SOSLA RI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
bilibgina qolm ay, tax m in an y u ra k -q o n to m irla rig a q a n c h a qon 
chiqarib berayotganligini h a m aniqlaydi.
0 ‘tkazilgan m atem atik tah lillar shu narsani k o ‘rsatdiki, to m ir 
chastotasi bosh m iya to m ir m arkazlari h o latin i an iq lab , yurakning 
ishlash faoliyatini belgilab b erar ekan. Bu esa o ‘z n av b atid a, qon 
bosim i va shu kabi kasalliklarga tashxis q o ‘yishda m u h im aham iyatga 
egadir.
T o m irn in g nafas olish va vaqti-vaqti bilan teb ra n ish in i aniqlash 
va qayd etish faqat m axsus ap p a ratlar h am d a hisoblash texnikasini 
qoMlanish natijasidagina m um kin b o ‘ldi. S h u n d ay qilib, tex n ik a vosi­
talari eski, azaldan m a ’lum usullarni yorqinlashtirib berm o q d a.
K o ‘p in c h a k o ‘p turli kardiogram m a, rentgen natijalari tah lili b e­
m o rn i sh ifokordan uzoqlashtirib q o ‘yadi va b em o rg a rasm iy m uom ala 
qilishga olib keladi, degan fikrlarni eshitish m um kin. H a tto yaxshi 
shifokor tashxisni h ec h q anday q o ‘sh im ch a tekshiruvlarsiz o ‘zich a 
q o ‘yishi kerak, degan m u lo h azalar h am yo‘q em as.
T exnik an in g bu m asalada tibbiyotda tu tg an roliga bevosita aloqasi 
b o ‘lganiigi u c h u n kengroq to ‘xtab o ‘tam iz.
D avolash m uassasalari zam onaviy asb o b -u sk u n a lar bilan jih o z ­
langan b o ‘lsa-d a, hozirgi zam on shifokori o ‘z ishtirokisiz q o ‘yiladigan 
turli xil tashxislar bilan b em o rd a n a n c h a uzoqlashgan. M asalan , sh i­
fokor elektro k ard io g ram m a tekshiruvidan o ‘tishingizni tavsiya etadi. 
Bu v aqtda siz bilan davolovchi shifokor em as, balki elektrokardiolog 
m utaxassisi shuglullanadi. T ibbiyotning b u n d ay jaray o n g a m utaxassis- 
lashishi q o n u n iy b o ‘lib, keyinchalik bu davom etadi.
H o z ir shifokor oldiga yurak urish buzilib, m ajolsiz h o ld a keladi- 
gan vaqt em as. B em or ozgina o ‘zini noqulay yoki y o m o n his etd im i, 
darrov shifokorga m urojaat etadi. D em ak, b e m o m in g aftid a n , uning 
tashqi k o ‘rinishiga qarab tashxis q o ‘yish vaqti o ‘tib bo rm o q d a. 
H ozirgi z a m o n shifokori q an d a y d ir kasallikning b o sh la n g 'ic h payti- 
d ay o q tashxis q o ‘ya bilishi kerak. B unda shifokor, alb atta, eng nozik 
va to ‘g ‘ri ishlaydigan texnika vositalariga ega b o ‘lishi lozim .
N im a u c h u n biz b em o rd a infarkt m iokardi boN ishini b ir nech a 
ku n yoki soat o ld in aytib berolm aym iz. A xir shifokor m uskullardagi
171

---

A V T O M A T IK A A SO SLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
ju d a k ichkina o 'z g arish n i sezib, darrov oldini olishi m u m k in b o 'la r 
ediku.
A stro n o m iy ad a ju d a kichik o ‘zgarishlam i katta aniq lik b ilan aytib 
berish m um kin. N im a u c h u n tibbiyotda sh u n d ay an iq lik y o ‘q? Bu, 
eng a w a lo , biologik o b y ek tlam i va u la m i tek sh irish n in g m u rak k a b - 
ligidandir. K eyin bu m a ’lum b ir darajada astro n o m iy a bilan tib b i­
y otda m atem atik a fanining q o ‘llanish darajasiga h a m b o g ‘liq.
H ozirgi za m o n ishlab chiqarish texnika tara q q iy o tid a in so n bilan 
texnika sistem alari orasidagi o ‘zaro b o g 'lan ish q o n bosim i, asab b u zi- 
lishi kabi kasalliklarni keltirib ch iq arm o q d a. T ibbiyotga, biologiya 
fanlariga m atem atik usullarni q o ‘llanish, tex n ik a v o sitalarini jo riy e t­
ish insonning k u ch va qobiliyatini jam iy at ravnaqi u c h u n y o ‘n al- 
tirishga y o ‘l o ch ib beradi.
M atem a tik a va kibernetika o ld in d an m a ’lum b o ‘lib kelgan tib b i­
yotdagi nazariy m asalalarni qayta ko‘rib chiqishga u n d a m o q d a . Shu 
bilan birga o ‘tkazilgan tajrib alar asosida ishlab chiqilgan xulo salam in g
t o ‘g ‘ri yoki n o to ‘g ‘ri ekanligini h a m tekshirish im koni tu g ‘ilib, b u n d a 
m odellashtirish m u h im rol o ‘ynam oqda.
O rg an izm u yoki bu holatin in g m atem atik va k ib ern e tik m o d el- 
lari elek tro n -h iso b la sh m ashinasi y ordam ida qayta tek sh irib k o ‘rilishi 
m um kin.
T ax m in an b u n d a n 3 7 -3 8 -y il ilgari k ib ern etik ad a « su n ’iy tirik 
jon» sistem asini bu n y o d qilish bilan shug‘ullanilgan edi. M asalan, 
elek tro n li «toshbaqa» ishlangan. Bu g ‘ildiraklarga o 'rn a tilg a n va ta sh - 
qarid an to sh b aq a k o ‘rinishli u n c h a k atta b o ‘lm agan aravacha b o ‘lib, 
elektron «toshbaqa» k o ‘z o ‘rniga m ikrofonga ega edi. «Toshbaqa» b i- 
ro r b ir t o ‘siqqa u ch rasa, x uddi kishi sezgi organlariga o ‘xshash tu tash
q u rilm alar un i payqaydi. U nga o 'm a tilg a n m o to r kerakli h arak atn i 
ta ’m inlaydi. M axsus elektron sxem a «aql»ni m o d ellash tirar edi. 
«S un’iy hayvon» ju d a oddiy tuzilgan b o ‘lishiga q aram ay , m a ’lum
qiziqish tu g ‘dirg an edi. Q o ro n g 'u tushishi bilan to sh b aq a tartibsiz 
h arak at q ilar va yorug‘lik tushishi bilan tezd a un i sezib, u to m o n
yo‘nalardi. O ddiy chalish bilan un i to ‘xtatish yoki burilishga m ajb u r 
qilish m u m k in edi.
172

---

A V TO M A TIK A A SO SLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
Yangi tex n ik a vositalarini qoMlanish va an iq fa n la rd an fo y d alan ­
ish evaziga hozirgi za m o n tibbiyot kasalliklarni davolash va tashxis 
q o ‘yish sohasida h a m k atta m uvaffaqiyatlarga erish m o q d a.
E lek tro n ik a, radiotexnika, televidenie, av to m atik a va k ib ern eti- 
kaning tara q q iy etish evaziga biopo ten siallar re n tg e n ta d q iq o tla rin i, 
elek tro n m ikro sk o p larn i qayd qila oladigan ju d a k o ‘p tu rli p rib o rlar 
vujudga keldi. F o to -k in o , televizion qayd qilish bilan bogMiq boMgan 
usullar orq ali o rganizm ichki qism lari — o sh q o zo n , siydik pufagi, 
o ‘pka va shu kabilarni k o ‘rish im koni tugMldi. T ashxis q o ‘yish va k a- 
salni d avolashda ultratovushli a p p a ratlar qoM lanilm oqda. Y uqori 
ch a sto ta li 
elek tro m ag n it teb ra n ish , 
rad io izo to p lar, 
«diagnostika» 
m ash in alar u n u m li ishla-tilm oqda. N atijad a, bugungi shifokor o r- 
ganizm dagi sezilarsiz boMgan m iqdoriy va sifat o ‘zgarishlarini ham
sezib o lm o q d a. 35—40-yil o ldin bun d ay m iq d o r m u m k in em as edi. 
T o ‘g ‘ri, hali k o ‘p yangi texnika vositalari laboratoriya va klinika 
x o n alarid an keng qoMlanishga ch iq q an i y o ‘q. C h u n k i h a r q an d ay
yangilik c h u q u r tekshirish va ishonchli natijalarga ega boMishi kerak.
T exnika shifokor m e h n a tin i yengillashtiradim i yoki un i yanada 
ogM rlashtiradim i? S hifokor m eh n ati sifat jih a td a n o ‘zgarib, shakl va 
m a z m u n a n boshqa boMib bo rm o q d a. Shakl nuqtayi n a z a rid a n o l- 
gan im izd a, hozird ay o q o datiy kasal tarixi o ‘rniga tex n ik a vositalari 
k o ‘rsa tm ala rid an foydalanilm oqda. Bu, b irin ch id an , shifokor vaqtini 
tejashga va klinik m aM um otlarni kasallik tarixiga yozishga o rtiq ch a 
vaqt sarflam aslikka im kon tu g ‘dird i, ik k in ch id an , tibbiyot ax b o ro t- 
larini yangicha saqlash usuli diagnostika va davolash b o ‘y ich a olingan 
tajrib alard an un u m li foydalanishga yoM ochib beradi.
T ibbiyot arxivlari va k u tubxonalarning barpo etilishi, o ‘z n av­
batida, b em orga tashxis q o ‘yish ishini o so n lash tirad i va bir-biriga 
o ‘xshash h o latlarn i to p ish im k o n in i beradi. B unday usullar, m asalan, 
M oskvadagi A.V. V ishnevskiy nom idagi klinikada m uvaffaqiyatli ta rz ­
da ishlab chiqilm oqda.
T ibbiyotning yangi laboratoriya, asboblar va hisoblash usullari b i­
lan q u ro llan ish i, o ‘z navbatida, shifokorga keluvchi ax b o ro t oqim ini 
k o ‘paytiradi. A na shu v aqtda elek tro n -h iso b lash m ash in alarid a saqla- 
n u vchi ax b o ro tla rd an foydalanish a n c h a qoM keladi.
.7 3

---

A V TO M A TIK A A SOSLA RI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
O rganizm dagi ayrim qiyin o ‘zgarishlarni aniq lash d a eh tim o llik va 
statistik m atem atik a usullaridan foydalanilm oqda. D e m a k , tibbiyotni 
m exanika jih a td a n jih o zlan tirish shifokor m e h n a tin i h a m shaklan, 
h a m m a z m u n a n o ‘zgartirishga olib kelib, tibbiyot xod im ig a b o ‘lgan 
talab keskin o ‘zgaradi.
S hifokor ilgari asosan k o ‘rish, sezish va eshitish y o ‘li b ilan b e m o r 
h aq id a axborot o la r edi. Biroq inson sezgi a ’zolari k o ‘p hodisalarn i 
to ‘liq qabul qila olish qobiliyatiga ega em as. H a r q anday shifokor ham
ju d a k o ‘p tajribadan so ‘nggina m alakali b o ‘Ub boradi. Y uragi kasal 
b o ‘lgan b em orni faqat zo ‘r tajribali shifokorlargina tez seza oladilar.
S h u n in g u c h u n h a m h o z ir shifokorlar y u ra k -q o n to m irla rin in g
urish h o latin i bilish u c h u n d atch ik lard an foy d alan m o q d alar. D a tc h ik
a ’zodagi turli xil o 'z g arish larn i elektr yozuv asboblari y o rd a m id a aniq 
aks ettirib bera oladi.
H o z ir tib b iy ax b o ro tla m i telefo n va radio orq ali u zatish y o 'lla ri 
h a m ishlab chiqilm oqda.
K o ‘p h o llard a d atch ik orqali olin g an ax b o ro tla m i u zo q m asofaga 
eltish talab etiladi. B unday h o latlar, m asalan, sp o rtc h i fiziolog h o lat- 
larini tad q iq o t qilishda n am o y o n b o 'lad i. B iologik in form atsiyani 
uzoq m asofaga u zatish biotelem etriya d eb atala d i, te le —uzoq, 
m etriy a—o ‘lchash deganidir. B iotelem etriya kosm osga in so n uchishi 
m u n o sab ati bilan, ayniqsa, rivoj topdi.
T ibbiyot axboroti radio orq ali b irin ch i m a rta 1921-yili uzatilgan, 
y a’ni kem adagi b e m o m in g yurak urishi kem a radio stansiyasidan ku- 
ch aytirgich orq ali berilgan.
1957-yil 2 9 -a p reld a Sverdlovsk sh ah rid a b irin c h i m a rta radio 
o rq ali m ash q qilayotgan konki u ch uvchining y urak urish faoliyati 
qayd qilingan.
H ozirgi v aqtda turli xil m ash q lar va korx o n ad a ishlash davom ida 
a ’zo faoliyatini qayd qilishda biotelem etriya keng q o ‘llanilm oqda.
H ay o td a sh u n d ay b em o rla r u ch rab tu rad ik i, u la m in g ruh iy h o la t- 
larining o ‘zgarishi ju d a k o ‘p om illarga bo g ‘liq. Bu o m illa r tasvirini bir 
m a rta tekshirish b ilan aniqlab b o ‘lm aydi. S h u n d a b io telem etriy a y o r­
d am b eradi. Y a’ni b e m o r sayr qilayotganda, b iro r ish bilan sh u -
174

---

A V TO M A TIK A A SOSLA RI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
g ‘u llan ay o tg an d a , ovqatlan ay o tg an d a, uxlayotganda b o ‘ladigan h a m ­
m a o ‘zg arishlar shifokor stoli ustida n am o y o n b o ‘ladi va b em o r 
taq d iri h aq id a a n iq va jid d iy xulosalar ch iq arish im k o n in i beradi. 
Y aqin yillarda b io telem etriy ad an n im alar kutish m u m k in ?
H o z ir ilm iy tekshirish in stitu tlarid a, k o rx o n alard a elek tro n - 
hisoblash m ash in asi bilan jih o zlan g an hisoblash m ark azlari tashkil 
etilm o q d a . B unday tibbiyot hisoblash m arkazlarid an o lin g an m a ’lu ­
m o tla rn i av to m atik tahlil qiladigan m arkazlashtirilgan sistem aga b e­
m o rd an axborot u za tish d a biotelem etriya k a tta rol o ‘ynaydi.
O lingan m a ’lu m o tlarn i av to m atik tah lil qilish sistem asini am alga 
oshirish, yaxshi m alakali m utaxassislar tajribasini m ash in ad a tahlil 
qilish pro g ram m asin i tu zish u c h u n jam lashga im k o n beradi. Y urak­
ning bio p o ten siallari esa radio orqali b e m o rd a n tibbiyot hisoblash 
m arkaziga uzatiladi. M asalaning b u n d a y k ib ern e tik a usullari y o r­
d a m id a hal etilishi am alda o ‘zini oqlam oqda.
F ara z qiling, shifokor 30 qavatli b in o n in g 30-q av atid a istiqom at 
qiluvchi b e m o r oldiga keldi. S hifokor o ‘zi bilan olib kelgan elektrod 
va k ichik hajm dagi u zatu v ch i q u rilm alar b ilan b e m o r yotgan xonaga 
kiradi. K o ‘c h a d a esa sa n ita r m ashina kutib tu rad i. M ash in ad a b e ­
m o rd an olin g an axb o ro tn i qabul qiluvchi ap p a rat b o ‘ladi. Bu app arat 
y o rd am id a b e m o r h o lati to ‘liq tah lil etilib, bevosita tibbiyot hisoblash 
m arkaziga j o ‘n atilad i va u yerda tezlikda tahlil etilib, tegishli x u ­
losalar chiq arilib telefo n orqali b e m o r oldidagi shifokorga axborot 
beriladi. S hubhasiz, tibbiyot axborotlarini telefo n orq ali va m agnit 
plyonkasida yozib u zatish keng taraqqiy etadi.
H o z ir elek tro n -h iso b lash m ashinasining tashxis q o ‘yishda q o ‘l- 
lanishi h aq id a k o ‘p yozilm oqda. B a’zi b ir xom xayollar kelajakda 
b u n d a y m ash in alar tibbiyotda asosiy rolni o ‘y n ab , inson shifokorni 
siqib ch iq arad i, degan fik m i h a m aytish d an qay tm ay ap tilar. B iroq 
tashxis q o ‘yish h ad d a n tash q ari m urakkab m an tiq iy va psixologik 
ja ra y o n b o ‘lib, sh ifokor bilim va tajribasidan tash q ari uning his- 
tu y g ‘usi h a m ishtirok etadi.
H o z ir h a r q an d ay b em orga m ashina orqali tashxis q o ‘yish m u m ­
kin d eb aytish qiyin, lekin kelajakda xuddi sh u n d ay b o ‘lishiga is- 
h o n c h kom il, albatta. H ozirgi erishilgan m uvaffaqiyatning o ‘zi tib b i-
175

---

AVTOM AT1KA A SOSLA RI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC IIL A R
yot bilan tex n ik an in g b ir butun lig id an darak b erm o q d a. 1 9 8 6 -9 0 - 
yillarda shifokorlar o d am lam in g u yoki bu org an i q o n bilan yetarli 
darajada t a ’m in lan y ap tim i yoki y o ‘q m i — b u n i aniqlash u c h u n qo n
to m irin i o ch ib , unga o ‘lchaydigan asbob o ‘rnatishga m ajb u r b o ‘lar 
edilar. S h u n d a n keyin tad q iq qilinayotgan uchastkaga elek tro d lar 
o ‘m atilib , yuqori chasto tali to k bilan o ‘lchab k o ‘rilardi. E lek tro d lar 
bergan signal m uayyan o rgan yoki to m ird a q a n c h a q o n o ‘tay o tg an in i 
k o ‘rsa ta r edi.
B unday usulda ishlaydigan ap p a ratlar g ‘oyat m urak k ab va d ag‘al 
b o ‘lib, q o n ko‘p yoki kam o ‘tayotganini aniqlash ed i, xolos. Q on 
m iqdori qan ch alik k o ‘p yoki qan ch alik kam ligini aniq lab b o ‘lm as edi. 
A m alda yangi ap p a rat yaratish lozim ligi k o ‘rinib tu rard i.
M u h an d islar, shifokorlar bilan birgalikda kichik hajm li va ishon- 
chli app arat yaratdilar. Bu p rib o r bilan ishlash ju d a oddiy boMgani 
u c h u n h a r q an d ay tibbiyot ham shirasi u n i b o sh q ara oladi. A pparat 
yurak h a r qisilganida q a n c h a q o n n i siqib ch iq aray o tg an in i aniqlash 
im konini beradi. B unday p rib o rn i am ald a q o 'lla sh y u ra k -q o n to m ir 
kasalliklari diagnostikasida yangi istiqbollar o chadi.
A pparat «G eograf—2 R P G —01» deb ataladi. Bu apparat A.A. M yas- 
nikov nom idagi kardiologiya institutida sinovdan muvaffaqiyatli o ‘tdi.
S an k t-P eterb u rg m uhandislari yurak infarkti belgilarini aniqlovchi 
k ard io g ram m a ap p a ratin i yaratishga q aro r qildilar. Bu ap p a ra t u n - 
chalik m urak k ab em as. K o n stru k to rlar klinik kuzatishlar, laboratoriya 
an aliz ato rlari, av to m atik tad q iq o tla r to m o n id a n tekshirilgan ikki 
m ingga yaqin kard io g ram m an i tahlil qildilar. B ularn in g ham m asi 
klassifikatsiya qilindi va m ash in alar *xotirasi»ga joylab q o ‘yildi.
O p e ra to r stol oldiga o 'tirib priborga k ard io g ram m an in g q o g ‘oz 
len tasin i joylaydi. E k ra n d a nurli do g ‘ paydo b o ‘ladi. Bu d o g ‘ k a rd io ­
g ram m an in g siniq ch iziq larin i o ‘zi izlab topadi. A vtom at ta d q iq e ti- 
ladigan k ard io g ram m alarn i u ch turga ajratadi. S h u n d a n infarkt b o r 
yoki yo'qligi, sh u ningdek, yana kuzatish olib b orish k erak m i yoki 
yo‘q m i m a ’lum b o ‘ladi. M asalan, ap p a rat «yurak infarkti» b o r deb 
m a’lum qildi. S h u n d a infarkt qayerda ekanligini aniqlash u c h u n yana 
qayta tekshirish o ‘tkaziladi...
176

---

A V T O M A T IK A A SOSLA RI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
A p p a rat yozilgan b arch a kardiogram m ani tah lil qilib beradi. Av- 
valiga e k ra n d a tashxisning b ir b o ‘lagi paydo b o ‘ladi. N ih o y a t, tab lo d a 
u m u m iy xulosa yoziladi, elek tro n m ashina esa eng s o ‘nggi a n iq lan - 
g an tashxisni av to m atik ta rz d a qog‘ozga k o ‘chiradi. Bu jara y o n larn in g
ham m asi b o r-y o ‘g ‘i b ir n ec h a daqiqada bajariladi.
«K ardiosignalizator — KS—02» tash q i jih a td a n b e m o r stoliga 
q o ‘yiladigan oddiy dinam ik k a ju d a o ‘xshab ketadi. B em o rn in g ahvoli 
og‘irlashib, u n d a infarkt r o £y berishi bilinib qolsa, av to m at nurli 
tab lo g a signal beradi. Signal darh o l n avbatchi sh ifo k o r h am shirasi 
o ‘tirg an joyga yetib boradi.
Y angi a p p a ra tla r klinik sinovdan o ‘tkazilg an d a g ‘oyat ishonchli 
n atijalar berdi.
K ib em etik an i tibbiyotga tatb iq etishdek m urak k ab , qiyin, lekin 
ayni v aq td a m o ‘jiz a k o r ajoyib sohaga b osh b o ‘lgan ikki ak a d em ik — 
A .V .V ishnevskiy bilan I.I.A rtobolevskiy b u n d a n b ir n e c h a yil bu ru n
xirurgiyaga m a te m a tik yondashish m uam m o lari ustida fikr yuritish - 
gandi. U sh a n d a n keyin o ra d a n m a ’lum vaqt o ‘tg ach , laboratoriya vu- 
ju d g a keldi. Y a’ni h o zir kishiga m o ‘jiza b o ‘lib k o ‘rin ay o tg an narsa 
paydo b o ‘ldi, m inglab k ilo m e tr olislarda b o ‘lgan b e m o rla rn in g kasa- 
lini M oskvadan tu rib aniqlashda shifokorlarga y o rd a m beradigan 
elek tro n -h iso b la sh m ashinasi ishga tushdi.
A kadem ik A .V .V ishnevskiy klinikasidagi bu m ash in a h a r turli 
yurak kasalliklari, o sh q o zo n , jigar, to ‘g ‘ri ich ak kasalliklari tashxisini 
aniqlaydi. M ash in a to m o n id a n q o ‘yilgan tashxis k o ‘p h o la rd a sh i­
fo k o rlar q o ‘ygan tashxislardan aniqroqdir.
M oskvadagi m azk u r klinika laboratoriyasi o ld id a yan a yangi, 
ajoyib vazifalar turibdi.
T in c h o k ea n aviakom paniyasiga qarashli tru b o reak tiv F -2 7 sam o - 
lyoti K alifom iya to g ‘iga urilib, bortidagi qirq t o ‘rt o d a m fojiali halok 
b o 'la d i. H a lo k a t sababini aniqlash u c h u n olib borilgan b a rc h a ishlar 
zoe k etd i, am m o bu sirni aniqlashda faqat u ch u v c h ila rd an birining 
m agnitofonga yozilgan ovozi yordam berishi m u m k in edi. M o to rlar 
va o d a m la m in g shovqinidan plyonkani eshitish qiyin edi. S h u n d an
so ‘ng, aviakom paniya d o k to r K restaga m urojaat qildi. Ish n i yozuvni
177

---

A V T O M A T IK A A SO SLARI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
akustik x alaqitlardan to zala sh d an boshladi. B uning u c h u n K resta 
elektron filtr va ovozni keraksiz shovqin bilan o ‘ch ib ketm asligi 
u c h u n n az o rat qiluvchi elektron-hisoblash m ash in asid an foydalanib, 
tovush spektrografiya yordam i bilan h a r b ir to v u sh n in g filtrlangan 
len tad a d i izini to p d i. lin in g birinchi tiklagan so ‘zi — «uchuvchi» edi. 
0 ‘sha kuni ikkinchi so ‘z paydo b o ‘ldi «o‘ldirildi». K restaning uch 
haftalik ishidan so ‘ng quyidagilar m a ’lu m b o ‘ldi: « u chuvchi o ‘ldi- 
rildi... B izni o tishyapti... B iror ch o ra k o ‘rishga h arak at qilyapm iz».
B ir n ec h a k u n lard a n keyin aviakom paniya sam olyot b o rtid a qil- 
ingan jin o y a tn i tasdiqlab, d o k to r K restaga m a ’lu m qildi. Sam olyot 
p arch alarid a y o ‘lovchilardan birida qayd q ilingan revolver topilgan. 
D o k to r K resta tovush spektrogram m asi orqali o d a m ov o zin i, aytilgan 
so ‘zining tasvirini bilish m um kinligi haqidagi m e to d n i ishlab chiq q an . 
B arm oqlar izi singari, o d am n in g ovozi h am turli xil, d eg an xulosaga 
keldi u; so ‘zlashuv jara y o n id a birgina ovoz b o g ‘lam lari em as, balki 
to m o q , og‘iz -b u n in , lab, til, kalla suyagining m uskullari h am q at- 
nashadi.
K om pyuterlashtirish xizm ati u ch y o ‘llan m ad a olib boriladi. Bir- 
inchisi so g 'liq n i saqlash tash kilotlarini b o shqarish. A xborot bilan 
t a ’m inlash sistem asi rahbarlarni aholi sog‘lig‘i k o ‘rsa tk ich la ri, p ro - 
filaktik ishlar, budjet k adrlar, m eh n atk ash larn in g kasalligi haqidagi 
m a ’lu m o tlar, terap iy a, xirurgiya, o n a la r va b olalarni m u h o faza etish 
va m axsus m arkazlarga tegishli axborotlar bilan t a ’m in etib turadi. 
B u ndan tash q ari, sh a h a r va qishloq tu m a n la ri sog‘liqni saqlash 
b o ‘lim lari faoliyatini b aholash qobiliyatiga h a m ega.
V iloyat rejalashtirish, iqtisodiyot va ijtim oiy ta ra q q iy o t b o ‘li- 
m idagi k o m p y u terd a aholining tu rli xil am bu lato riy a va statsio n ar 
yordam iga m uhtojligi va uning qondirilishi haqidagi axborot jo y - 
lashtirilgan. K ad rlar b o ‘lim ida esa viloyat davolash -p ro filak tik tash - 
kilotlarining tibbiyot xodim lariga b o ‘lgan talab , u larn in g uy-joy bilan 
t a ’m in la n ish i m asalasini oshirish va attestatsiya haqidagi ax b o ro tlar 
shakllanadi. A x b orotlashtirishning bir b u tu n sistem asini tashkil etish 
u c h u n b o sh q a b o ‘lim larga h am k o m p y u terlar o ‘m a tish rejasi ishlab 
chiqildi. B oshqarm a xodim lari h a r b ir b o ‘lim ning m a ’lu m o tla r b an k i-
178

---

A V TO M A TIK A A SOSLARI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC IIL A R
ga m u ro jaat etishlari va displey ekranida kerakli ax b o ro tn i k o ‘rish 
im k o n ig a ega.
Y angilik tabiiy ta rz d a keng quloch otib ketgan. J u m la d a n , viloyat 
klinika, m arkaziy klinika, onkologiya, b o lalar kasalxonalarining bosh 
davolovchi ish joylari avtom atlashtirildi. U shbu sistem a bosh davo- 
lovchi m uovini, b o ‘lim boshliqlarini h am kerakli axborot bilan 
ta ’m in la sh va shu tariq a boshqaruv ishini yaxshilash im k o n in i beradi. 
T ez y o rd am xizm ati h am av tom atlashtirilgan sistem a y o rd a m id a 
boshqariladi.
K om py u terlash tirish to g ‘da ishlovchi xo d im lar, m etallu rg lar ka­
salliklari oldini olishga yordam beradi.
E ng m u h im i, tib biyot-jism oniy tarbiya d ispanserida k o m p y u ter 
m uvaffaqiyat bilan q o ‘llanilm oqda. K o m p y u ter y o rd a m id a h a r bir 
d avolanuvchi h aq id a to ‘liq axborotga ega b o ‘lib, q an d a y yordam
k o ‘rsatish kerakligi ayon b o ‘lib qoldi.
Y urak kasalini old in i olish m aqsadida d iagnostik sistem a ishlab 
chiqilib jo riy etildi. Viloyat b o ‘yicha ja m i 200 d an o sh iq pro g ram m a 
ishlab chiqilgan. S a n k t-P e te rb u ig ilm iy ishlab ch iq arish birlashm asi 
p oliklinikasida bunyod etilgan av tom atlashtirilgan k om pleks d isp an - 
serizatsiya, y a ’ni kasalni davolash yoki oldini olish u c h u n shifo- 
x o n alar orqali k o ‘riladigan tad b irlar sistem asi sifatini oshirish im ko­
n in i berdi.
K o m p y u terla r sanoqli d aq iq alar ichida o d a m salom atligi h o latin i 
tah lil qilib, tashxis q o ‘yadi va shifokorlarga eng sam arali m uolaja 
usullarini qoMlash im k o n in i beradi. U sh b u k om pleks b ir sm e n a d a ikki 
yuzga y aq in tekshiruv 
ishlarini olib boradi.
«ABS—statsionar» program m asi b ilan b ir q a to rd a « A B S -p o lik - 
linika» pro g ram m asi h am ishlab chiqilgan. O d a m la m i kasal b o ‘lgunga 
q a d a r vaqt ichida tekshirishlarni am alga oshirish natijasida b itta k a- 
salning kasalxonada b o ‘lish vaqti ikki kunga qisqaradi. Bu esa o ‘z 
vaq tid a d avolanish u c h u n h a r yili, q o 'sh im c h a ta rz d a m ing o d am n i 
o rtiq c h a kasal jo y in i tez davolash u c h u n qabul etish im k o n in i berdi. 
B u n d an tash q ari, axborot-hisoblash m arkaziga v aq tin ch a lik m eh n at 
qobiliyatini y o ‘q o tg an lar, ja ro h a tla r haqidagi ax b o ro tla r h a m kelib
179

---

A V TO M A TIK A A SOSLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
tu rad i. S hu ax b o ro tla r asosida kasallik va ja ro h a td a n q a n c h a m eh n at 
yo‘qotishi va davlatga to pshirilm agan m ah su lo tla r m iq d o ri an iq lan ad i. 
F araz qiling, o ‘z organizm ingiz haqida h a m m a narsani b ilm o q c h i 
b o ‘lib keldingiz. T ajribadan m a ’lum ki, b itta tab ib n i ziyorat qilishga 
eng kam i 10 d aqiqa sarflanadi. O rganizm ni to ‘liq tabiiy tah lil etib 
chiqishga q a n c h a vaqt sarflanadi? S anoqli daqiq alar... B unga hozirgi 
za m o n E H M xotirasida saqlanayotgan m axsus tibbiy ax b o ro tla r y o r­
d am beradi.
Bu q an d ay yuz beradi... Siz poliklinikaga kelib o ‘n - o ‘n besh 
to m c h i qon in g izn i topshirasiz, xolos, keyingi ish hozirgi za m o n tib b i­
yot E H M larn ik id ir. Q o n orqali inson salom atligini an iq lash m u m ­
kinligi yangilik em as. M a ’lum ki, q o n n in g to ‘q im alar tark ib i va b io - 
kim yo p aram etrlarin in g o ‘zgarishi organizm fiziologik h o latin i a n iq ­
lab b eradi va bu belgilar ju d a ko‘p kasalliklarni aniqlash vositasi b o ‘- 
lib hisoblanadi. H o z ir ilm iy adabiyot, risolalarda ushbu m u am m o g a 
oid k o ‘pgina ishlar m avjud.
A lbatta, qonni tahlil etishning bobolardan qolgan usulini em as, bir 
necha daqiqada qonning 60 d an ortiq m uhim biokimyoviy param etr- 
larini aniqlab bera oladigan va to ‘g‘rid an -to ‘g‘ri E H M xotirasiga uzata 
oladigan usullaridan foydalaniladi. Shunday qilinganda inson o ‘z salo­
matligi haqidagi to ‘liq axborotni bir necha soat ichida olishi m um kin.
«Q alb k o ‘zgusi - ko‘z» degan qadim gi m aq o ln i kim bilm aydi 
deysiz. U qu v o n ch va g ‘am , q o ‘rquv va m u lo y im lik -x u lla s, insonning 
b arch a ra n g -b aran g m a ’naviy d unyosini aks ettirad i. K o ‘z inson 
salom atligining nozik b aro m e tri ekanligi k o ‘pchillikka m a ’lu m em as. 
M isr va T ib etn in g qadim gi tabiblari k o ‘zning ra n g d o r pardasi — iris 
b o ‘yicha organ izm n in g h o latin i aniqlaganlar. B izning o ‘tm ish d o sh - 
larim iz ixtiyorida zam onaviy diagnostik a p p a ra tla r boM magan va sh u - 
ning u c h u n u lar k o 'z g a qarab tashxis qo'yganliklari ajablanarli em as. 
A m m o iridiologiyaga bizning davrim izda ham qiziqish kuchli. D u n - 
yoda xalqaro iridiologlar assotsiatsiyasi ishlab turibdi. N im a bu - g ‘ay- 
ritabiiy narsa k etid an quvishm i yoki h aq iq ata n h am tibbiyot tajri- 
basida za ru r b o ‘lgan usulm i? Bir qarash d a k o ‘zn in g ra n g d o r pardasi 
sh u n ch alik kichikki, unga bizning kasalliklarim izning t o ‘liq tarixi
180

---

A V TO M A TIK A A SOSLARI VA A V TO M A TIK R O ST L A G IC H L A R
sig‘m aydiganga o ‘xshaydi. K o‘zning p ardasini shartli ravishda soat 
b o ‘laklariga b o ‘lishim iz m um kin. H a r b ir o rgan sistem asi u n d a o ‘zi- 
ning «vakolatxonasi»ga ega. Y uqoridan, 11 d an soat 1 g ach a-b o sh
m iya. P astda, o ltila r atrofida oyoqlar. 0 ‘ng k o ‘z a ’zo n in g o ‘ng ta - 
rafiga, c h a p k o ‘z a ’zo ning c h a p tarafiga javob beradi. Q o ra ch iq n i 
o ‘rab tu ru v ch i halqa osh q o zo n va ichak holatiga jav o b b eradi. B izn­
ing a ’zoim iz g o ‘yo ra n g d o r p a rd a n in g -irisn in g tashqi m atosiga aks 
ettirilgan. M u rg ‘ak yoshidan kasalga ch a lin m ag a n b o lan in g irisi nis- 
b atan toza va xiralashm agan b o ‘ladi. K eyin u n d a n u q ta la r, d o g ‘lar, 
kertik k o ‘rinishida sh am ollash jaray o n lari, sinish, lat yeyishlar iz 
qoldirishi n am o y o n b o ‘ladi.
O lim la r b u n d ay «portretni» paydo b o 'lish in i q an d a y tu sh u n tira d i- 
lar. R an g d o r p ard a u c h u n u m u am m o ju d a h am m urak k ab em as. 
R an g d o r p ard a uzoq vaqt q o ra ch ig ‘ni toraytirib va kengaytiradi, k o ‘z 
osti suyuqlikni keltiradi va u m exanik rol o ‘ynaydi, d eb h isoblanar 
edi. E ng yangi tad q iq o tla r irisni m iyaning m u x to r tash q i vakili, 
m arkaziy asab sistsm asining b o ‘lagi ekanligini isbotladilar. T ashqi 
m u h itn i q o ‘zg‘ovchilari bilan organizm ning ichki qobig’i o ‘rtasidagi 
ikkiyoqlam a alo q an i b o shqarib turish uning asosiy vazifasidir. B izning 
ra n g d o r p ard am iz b u tu n organizm bilan d oim iy m a ’lum ot ayirboshlab 
tu rad i. A gar qaysidir a ’zo kasallansa, u ra n g d o r p ard an in g o ‘ziga te ­
gishli sohasini keskin m usibat signallari bilan « b om bardim on» qila 
boshlaydi. U la r irisda belgi qoldiradilar. Irisni in so n n in g ichki o r- 
ganlari bilan bo g ‘liqligini aks ettiruvchi 30 d an ortiq sxem alari 
m avjud. Iris bizning h ar b irim izda o ‘ziga xos, qaytarilm as b o ‘lgani 
u c h u n uning universal sxem asi y o ‘q. U m u m a n bu g ‘alati kasallik 
xaritasini t o ‘g ‘ri o ‘qish oson ish em as va ra n g d o r p ardadagi b ir n u - 
q ta n i biroz surilishi h a m shifokorlarni c h a lg 'itib yuborishi m um kin. 
S h u n in g u c h u n iris b o ‘yicha diagnostikada hali ju d a k o ‘p m e h n a t ta ­
lab qiladigan ishlar bor.
D e m a k , bu usul h a m om m aviy usul b o ‘la o lm as e k a n d a degan 
savol tu g 'ilad i. S hifokorlarga ko m p y u terlar yord am g a keldi. D iag- 
nostikaning ushbu usulini soddalashtiruvchi «Iris» k o m p y u ter ko m - 
pleksi yaratilgan. Bunga o 'x sh ash narsa hali d u n y o d a y o ‘q. M axsus
181

---

A V TO M A TIK A A SOSLARI VA A V TO M A TIK ROSTLACilCTILAR
ap p arat o k ularlari bilan ra n g d o r p ard an i yoritadi va kengaytirdi h a m - 
da suratga oladi, k o m p y u ter esa tasvir nim aligini aytib b eradi. H a m ­
m a m a ’lu m o tla r u ch -b esh daqiqa davom ida tahlil qilinadi. K om p y u - 
terli iridodiagnostika faqat inson kasalliklarinigina an iq lab qolm ay, 
balki uning irsiy h o latin i, kishini u yoki bu kasallikka chalinishga 
m oyilligini ham aniqlashga im kon beradi. 0 ‘zining kuchsiz joylarin i 
bilgan o d a m kasallikning oldini olishi m um kin. «Iris» k om pleksi o r ­
gan izm sistem asini, tashqi m u h itn in g zararli t a ’sirlariga qarshilik qil- 
ish qobiliyatini h am d a insonning psixoem otsional d o irasin i tekshiradi.
S alom atligingizni tekshiradigan shifokor, b a ’za n , q o ‘lingizni u sh - 
lab, to m ir u rishini tekshiradi. C h u n k i, to m ir urishi k o ‘p hollarda 
salom atligingiz t o ‘g ‘risida xulosa chiqarishga y o rd a m beradi. S hvet- 
siya firm alaridan birida ishlab chiqarilgan yangi m o ‘jaz d a tc h ik to m ir 
u rishini osongina aniqlash im k o n in i beradi. A ngishvonaga o ‘xshash 
datchikka b arm o g ‘ingizni tiqsangiz bas, uning kich k in ag in a e k ran i- 
dagi ra q am lar yuragingiz b ir daqiqada q a n c h a u ray o tg an in i an iq
k o ‘rsatadi. Bu sezgir d atch ik teri ostidagi q o n to m irla rin in g q isqa- 
rishiga asoslanib ishlaydi.