Avtomatika asoslari va avtomatik rostlagichlar : Elektr ta'minoti : O'zbekiston Respublikasi Oliy va o'rta maxsus ta'lim vazirligi tomonidan darslik sifatida tavsiya etilgan

4 - § . ELEKTRONIKA KASALNI DAVOLAYDI
E lek tro n asb o b lar kasalliklarni to ‘g ‘ri aniqlash va davolash jara y - 
o n in i k uzatishda shifokorlarga yordam b erish, o d a m org an izm in in g
ichini «razvedka qilish» bilangina qolm ay, kasalliklarni aktiv ravishda 
davolashga h a m im kon beradi.
Y allig‘lan ish jara y o n larin i davolam oq u c h u n u ltra yuksak c h a sto ­
tali to k la r (U B C h ) m uvaffaqiyat bilan q o ‘llanilayotganiga ellik yildan 
oshdi. S o‘nggi yillarda m uayyan chasto tali elek tr to k lari bilan 
davolashda yangi m eto d lar m aydonga keldi. U ltra tovush m editsina 
p raktikasidan to b o ra keng jo y olm oqda. Bu davolash usullarining 
h am m asid a yuqori ch a sto ta li te b ra n ish la m i vujudga k eltirm o q u c h u n
elek tro n a p p a ra tla r kerak.
A w a lo u ltra tovush bilan davolash ap p a ratin i aytib beraylik. 
E lektr teb ra n ish la ri g en e rato ri yuqorida ta k lif etilgan g eneratorga 
o ‘xshash b o ‘lib, ayrim korpusga t o ‘plan g an , bu k o rp u sd a n to k m ayin 
kabel orq ali golovkaga o ‘tkaziladi; golovkaning ishlaydigan yuzasiga 
kvars plastinka yopishtirilgan. G olovka b a d a n n in g m uayyan qism iga 
q alin qilib vazelin surib yopishtiriladi. Kvars plastin k an in g te z la n ish - 
lari to 'q im a la rg a o 'ta d i.
U ltra tovush bilan davolam oq u c h u n 800— 1000 kgs ch asto ta 
q o ‘llaniladi, bu c h a sto ta d a ultra tovush teb ran ish lari to ‘q im an in g 4 — 
5 sm ichkarisiga kiradi. U ltra tovush bilan davolash seansida b em o r 
ozgina issiq sezadi. U ltra tovush bilan davolash p eriferik n erv siste- 
m asining tu rli kasalliklari: nevralgiya, nevrit va b o sh q a b ir q a n c h a k a­
salliklarni tu zatish u c h u n sam arali vosita hisoblanadi.
189

---

A V TO M A TIK A ASOSLARI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
O g‘rigan tish la rn i b o rm ash in ad a kavlash o ‘rniga og‘ritm asd an
kavlash u c h u n m ed itsin ad a ultra tovushdan foydalanish d iq q atg a sa­
zovordir. G a p sh u n d ak i, yuqori chastotali te b ra n ish la r tish m o d d asin i 
y em ira d i-y u , tish nervi b u n i sezm aydi. H ozirgi v aq td a u ltra to v u sh ­
dan fo ydalanadigan borm ash in an in g n a m u n a la ri xizm atda.
S an tim etrli elek tro m ag n it to ‘lqinlari bilan davolash (m ik ro to ‘l- 
q in lar bilan davolash) klinik praktikada to b o ra keng rasm boM moqda. 
1 sm . d an 30 sm . gach a uzunlikdagi san tim etrli toM qinlar—b ir necha 
m ing m egagers chasto tali elektrom agnit teb ran ish lari d e m a k d ir, bosh- 
qach a aytganda, u lar b ir sekunddagi teb ran ish davrlarin in g b ir necha 
m illiardiga m os keladi. U ltra yuksak chasto tali to k la r bilan d av o ­
lashda m etrli to ‘lq in la rd an foydalanilsa, san tim etrli toM qinlar badanga 
n u r tarq atu v ch i bilan beriladi. N u r tarq atu v ch i reflektor shaklidagi bir 
to m o n g a y o ‘n algan a n te n n a d a i iborat. Sferik, to ‘g‘ri to ‘itb u rc h a k va 
kam ay shaklidagi reflektorlar qoMlanilmoqda. Santim etrli toMqinlar tu- 
tam i badanga yetib olgach qism an yutiladi, qism an qaytadi (aks etadi).
T o ‘qim alard a yutilgan energiya ultra yuksak ch a sto ta li tok 
toM qinlaridan an c h ag in a boshqacha taqsim lanadi. M asalan , 6 m etrli 
uzunlikdagi toMqinda yog‘ to ‘qim asi energiyani m uskul t o ‘qim asiga 
q araganda 7 m arta k o ‘p ro q yutadi, 12 sm uzunlikdagi toM qinda esa 
buning teskarisi k o ‘riladi. ToM qinlar energiyasi yutilganda t o ‘q im a- 
larda talaygina issiqlik vujudga keladi; b u n d a n tash q ari, b a ’zi avtor- 
larning fikricha, san tim etrli toM qinlarning shifobaxsh xossasi t o ‘q im a- 
larning h ay o t faoliyatiga tebranishlarning bevosita t a ’sir etishini ham
o ‘z ichiga oladi. B adanning ayrim kichik q ism larini san tim etrli 
toM qinlar bilan isitish m u m k in , shun in g u c h u n b o ‘gM m larning oMkir 
va xronik kasalliklari, lyum bago (bel o g ‘rig‘i), nerv chigallarining yal- 
ligManishi va shunga o 'x sh a sh kasalliklarni d avolashda san tim etrli 
toM qinlar m uvaffaqiyat bilan qoM lanilmoqda.
S an tim etrli toM qinlar m ag n etro n g e n e rato r (o ‘ta yuksak chasto tali 
te b ra n ish la m i hosil qiladigan m axsus q u rilm a) y ordam i bilan vujudga 
keltiriladi, energiya g en e rato rd a n kabel orqali a n te n n a -re fle k to rg a
o ‘ta d i, bu a n te n n a -re fle k to r b e m o r b ad a n in in g tegishli qism iga q ara- 
tilgan boMadi.
190

---

A V T O M A T IK A A SOSLARI VA A V TO M A TIK R O ST L A G IC H L A R
E lek tr uyqu va elek tr narkoz m editsinada elek trd an foydalanish- 
ning diqqatga sazovor sohasidir. E lektr uyqu va ele k tr n arkoz m ark a­
ziy va periferik nerv sistem asida elektr toki t a ’sirida kelib ch iq ad ig an
hodisalarga asoslangandir. R us fiziologlari A .M . F ilofam itskiy (1830- 
yil), I.M . S ech en o v (1862-yil), N .E . V vedenskiy (1894-yil) va boshqa 
o lim lar a n a shu m asala bilan shug‘ullanganlar.
N .E . V vedenskiyning tad q iq o tlari, ayniqsa, k atta ah am iy at kasb 
etdi. N ervlarga to k bilan t a ’sir etganda kelib ch iq ad ig an reaksiya 
elek tr im pulslarining kuchi, ch astotasi va shakliga bo g ‘liq ekanligini 
N .E . 
V vedenskiy 
k o ‘rsatib 
berdi. 
P arabioz 
d eg an
nazariyani 
N .E . V vedenskiy va A.A. U xtom skiy ishlab chiqdi. O rganizm ga 
favqulodda fizik faktorlar t a ’sir etganda parabioz h o lati ro ‘y beradi. 
P arabioz tash q i belgilari jih a tid a n torm o zlan ish g a o ‘xshaydi.
E lek tr n arkoz hodisasini b irin ch i m arta V.Yu. C hagoves (1902- 
yil) to ‘g ‘ri tu sh u n tirib berdi. N a rk o z m arkaziy nerv sistem asining 
parab io z holatiga asoslanadi deb hisoblagan edi u. P arabioz sezgir va 
tro p ik nervlarni susaytiradi. K eyinchalik G .S . K alendarov, L.V. V a­
silev, V.V. G lazov, D .A . Lapiskiy, F .P . P etrov (1937-yil) va boshqa 
o lim lar elek tr narkozni tekshirib o ‘rganishdi.
. E lek tr n ark o zn i vujudga keltirm oq u c h u n h a r xil elek tr g e n e ra to r- 
lar q o 'lla n ild i, bu g en e rato rlar to ‘g ‘ri t o ‘rtb u rc h ak , trapesiya va u ch - 
b u rc h ak shaklidagi elek tr im pulslarni, sh u ningdek, u z u q -u z u q bitta 
yarim davrli to k n i hosil qiladi. B unday im pulslar bosh m iy ad an o 'ta r
ek an , to k n in g shakli va kuchiga qarab elek tr n arkoz yoki e le k tr uy- 
quga sabab b o ‘ladi.
E lektr uyqu ap p arati vujudga keltirildi (V.A. G ilyarovskiy, 
M .N . Livensov, Y u.E .S igal va Z .A .K irillova). B unday a p p a ra tn in g bir 
n ec h a m odeli sinovdan o'tk azild i. E lek tr uyquni vujudga k eltiradigan 
sh in a m a p p a ra tn i h o zir san o at ishlab ch iq arm o q d a^ Bu ap p a rat 
terap iy ad a (g ipertoniya kasalligi, uyqusizlik, bosh o g ‘rig‘i va boshqa 
kasalliklarni davolash u c h u n ), psixiatriyada (shizofreniya, epilepsiya, 
p six o -n ev -ro zlarn in g k o n tu zid an keyin kelib ch iq ad ig an b a ’zi form a- 
larini davolash u ch u n ) va m editsinaning boshqa so h alarid a qoMlanil­
m oq d a. A pparat g e n e rato rd a n iborat, bu g e n e ra to r 2 gs. d an 130 gs.
191

---

A V TO M A TIK A A SOSLA RI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
gach a ch a sto ta li va t o ‘g ‘ri to 'rtb u rc h a k shaklidagi ele k tr im pulslarini 
vujudga keltirish im konini beradi. A p p aratn in g elek tro d lari b e m o r­
n ing boshiga q o ‘yiladi.
G .D . N ovinskiy itlar ustida tajriba qilib, elek tro d larn i peshonaga 
(k atod) va ensaga (an o d ) o ‘rnatdi. E lek tro d lar b o sh n in g shu qism iga 
o ‘m a tilg a n d a elek tr n arkoz yaxshiroq b o ‘lar ekan. H ay v o n lard a yax- 
shi o ‘tad ig an e le k tr narkozni elektr uyqu a p p a ra ti y o rd a m i b ilan v u ­
ju d g a keltirish m um kinligi aniqlandi. T ajriba q ilingan h a m m a h ay­
v o nlarda shu a p p a ra t yordam i b ilan istagancha c h u q u r va u z o q elek tr 
n arkozni vujudga keltirishga m uyassar b o 'ld i. G .D . N ovinskiyning 
tajribada olgan m a ’lum otlariga q araganda, elek tr n ark o z ta ’sirida qon 
te z ro q iviydi. E lek tr n arkoz bilan operatsiya q ilganda t o ‘q im alar 
qonam ay d i desa b o ‘ladi.
K uchsiz elek tr narkoz nafas olishni k u ch ay tirad i. B em orning 
nafas olishi susayganda (n ark o z u c h u n farm akologik d o rila r ishlatil- 
g an d a b a ’za n sh u n d ay hodisa r o ‘y beradi) bu h o la tn n b a rta ra f qilish 
u c h u n shifokor o ‘z praktikasida sh u n d ay n ark o zd an foydalanishi 
m um kin. E lek tr n arkoz vaqtida o rq a m iya suyuqligidagi b ro m k o ‘- 
payadi. E lektr n ark o z to k o ‘tay o tg an vaqtdagina em as, sh u n d a n key­
ingi b ir n e c h a vaqt d avom ida h a m nerv sistem asini tin c h la n tirib t a ’sir 
etadi. E lek tr n arkoz c h o g 'id a gavda tem p eratu rasi pasayadi, d em ak, 
elek tr n ark o z sovuq b ilan t a ’sir etish (gibem atsiya) ga o 'x sh a b t a ’sir 
etadi. Bu m a ’lu m o tla r y aq in kelajakda o p eratsiya vaqtida o g T iq q o l- 
dirish u c h u n , q o n oqishiga b arh am berish u c h u n (m asa la n , gem ofili- 
y ada), sh u n in g d ek , klinik o ‘lim d eb ataladigan h o d isad a org an izm n i 
jo n la n tirish u c h u n h a m elektr n ark o zd an foydalanish m u m k in deb 
o ‘ylashga asos beradi.
E lek tro n ik an i ta tb iq etib , davolashning y u q o rid a aytilgan m e to d - 
lari hozirgi vaqtda m a ’lum b o ‘lgan h a m m a u su llam i o ‘z ichiga o l- 
m aydi, albatta. B unday m eto d lam in g y an ad a rivojlanish istiqbollari 
h aq iq a ta n h a m bitm as-tuganm asdir.
192

---

A V T O M A T IK A A SOSLA RI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R