Atrof muhit himoyasi va ekologiya


Topshiriqni bajarish uchun berilgan ma’lumotlar



Download 0,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet7/12
Sana07.01.2022
Hajmi0,79 Mb.
#325797
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   12
Bog'liq
Эко., усл. кўр.амал.

Topshiriqni bajarish uchun berilgan ma’lumotlar 

№ 

Chiqindilardagi zaharli moddalar 

konsentrasiyasi, mg/m

3

 



L, m

 

B, m 

W, 

m/sek 

T

g



0



T

h



0



C

CO 

C

NO2 

C

SO2 

C

NH3 

1.

 



 

3700 


95 

400 


240 

0,5 



0,6 

13 


73 

21,5 


2.

 

 



4640 

140 


370 

210 


0,5 


0,4 

15 


75 

22,0 


3.

 

 



3980 

162 


340 

275 


0,6 


0,4 

12 


71 

21,0 


4.

 

 



3250 

220 


290 

310 


10 

0,5 


0,7 

10 


73 

22,0 


5.

 

 



4300 

260 


310 

290 


0,5 


0,6 

11 


75 

21,5 


6.

 

 



3900 

180 


270 

260 


0,5 


0,4 

13 


74 

21,0 


7.

 

 



6780 

210 


340 

190 


11 

0,5 


0,7 

11 


75 

23,0 


8.

 

 



6300 

270 


410 

200 


10 

0,5 


0,6 

13 


73 

22,0 


9.

 

 



5800 

190 


350 

210 


0,6 


0,5 

12 


74 

21,5 


10.

 

 



4900 

125 


420 

320 


0,5 


0,7 

14 


76 

22,0 


11.

 

 



7100 

320 


360 

410 


18 

0,5 


0,4 

12 


72 

21,0 


12.

 

 



4190 

280 


430 

370 


10 

0,6 


0,5 

15 


71 

23,0 


13.

 

 



6180 

170 


370 

415 


14 

0,7 


0,4 

17 


75 

22,5 


14.

 

 



7300 

219 


440 

295 


16 

0,5 


0,6 

14 


76 

23,0 


15.

 

 



7250 

324 


520 

300 


18 

0,5 


0,7 

16 


72 

21,5 


16.

 

 



5480 

218 


450 

418 


15 

0,5 


0,4 

13 


71 

23,0 


17.

 

 



6450 

310 


380 

400 


16 

0,6 


0,4 

15 


73 

22,0 


18.

 

 



7800 

215 


270 

409 


17 

0,6 


0,5 

10 


75 

24,0 


19.

 

 



4950 

180 


296 

216 


12 

0,6 


0,7 

12 


74 

22,5 


20.

 

 



5900 

98 


386 

223 


11 

0,7 


0,5 

16 


76 

24,0 


21.

 

 



6500 

98 


386 

223 


11 

0,7 


0,5 

16 


76 

24,0 


22.

 

 



4870 

325 


530 

412 


0,6 


0,5 

14 


72 

22,0 


23.

 

 



3960 

176 


620 

500 


0,5 


0,4 

18 


71 

21,0 


24.

 

 



5190 

208 


415 

493 


10 

0,5 


0,7 

13 


73 

23,0 



 

25.



 

 

6250 



330 

295 


381 

15 


0,6 

0,7 


12 

72 


24,5 

26.


 

 

7090 



250 

347 


472 

16 


0,5 

0,4 


14 

74 


22,5 

27.


 

 

3400 



150 

419 


213 

12 


0,6 

0,6 


15 

70 


21,0 

28.


 

 

4540 



190 

531 


265 

13 


0,5 

0,7 


16 

73 


21,5 

29.


 

 

6600 



240 

623 


395 

16 


0,6 

0,6 


14 

75 


24,0 

30.


 

 

7300 



335 

650 


445 

18 


0,5 

0,4 


17 

72 


23,0 

 

 



2-amaliy topshiriq 

Korxonalarning ekologik xavflilk toifasini aniqlash 

 

5.11.92  yilda  qabul  qilingan  RD  118.002  77  14.17-92  hujjat  bo’yicha 



atmosferaga  zararli  moddalar  chiqaruvchi  sanoat  va  boshqa  korxonalr  F 

(korxonaning ekologik xavflilik toifasini ko’rsatkichi) ko’rsatkichiga bog’liq holda 

4 ta toifaga bo’linadi. F ning qiymati quyidagi formula yordamida aniqlanadi: 

 

bu yerda:  



M  –  korxonadagi  barcha  manbalardan  atmosferaga  chiqarib  yuboriladigan 

zararli moddalar massasi, t/yil; 

K – keltirish koeffisienti, mg/m

3



K – koeffisient quyidagi formula bo’yicha hisoblanadi: 

 

 



Korxonaning ekologik xavflilik toifalari 

Ekologik xavflilik toifasi 

F ko’rsatkich miqdori 

F>10



10



3

>F>10


10



2

>F>25 


F<25 


 


 

1,2  –  toifaga  kiruvchi  korxonalar  atrof  muhit  uchun  salmoqli  xavf 



tug’diradi.  Shuning  uchun  ham  ulardan  atmosferaga  chiqarilayotgan  zararli 

moddalar doimiy nazorat qilinishi shart. 

3  –  toifaga  kiruvchi  korxonalr  soni  juda  ko’p  bo’lib,  ulardan  atmosferaga 

chiqarilaoyotgan zararli moddalar atrof muhitga sezilarli ziyon yetkazmaydi. 

4  –toifaga  eng  kichik  korxonalr  kiradi.  Ulardan  atmosferaga  juda  kam 

miqdorda zarrali moddalar chiqmaydi. 

2-jadval 

Topshiriqni bajarish uchun berilgan ma’lumotlar 

№ 

M, t/yil 



№ 

M, t/yil 

1.

 



 

1466,9 


52,41 

16.


 

 

18920 



102,34 

2.

 



 

51186 


141,50 

17.


 

 

8940 



17,350 

3.

 



 

786,30 


12,24 

18.


 

 

11650 



7,480 

4.

 



 

646,50 


3,146 

19.


 

 

9870 



6,545 

5.

 



 

1323,47 


14,612 

20.


 

 

4128 



3,780 

6.

 



 

818,35 


11,640 

21.


 

 

6726 



5,829 

7.

 



 

326,24 


191,30 

22.


 

 

14455 



7,816 

8.

 



 

3246 


18,211 

23.


 

 

30448 



108,60 

9.

 



 

8918 


23,150 

24.


 

 

41243 



216,50 

10.


 

 

7646 



31,214 

25.


 

 

48346 



220,50 

11.


 

 

542,90 



13,216 

26.


 

 

28490 



341,90 

12.


 

 

10146 



121,54 

27.


 

 

36790 



249,60 

13.


 

 

168,46 



90,610 

28.


 

 

24321 



316,40 

14.


 

 

14540 



83,450 

29.


 

 

20640 



116,50 

15.


 

 

28640 



128,32 

30.


 

 

29860 



212,85 

 

 

 


10 

 

 



 

 

 

 

3-amaliy topshiriq  

   Yoqilg’i ishlatilganda hosil bo’layotgan tutundagi gazlar miqdorini aniqlash 

Yoqilg’i  mahsulotlari  (neft  mahsulotlari,  gaz,  ko’mir  va  boshqalar)dan 

foydalanilganda hosil  bo’ladigan  tutun gazlari  tarkibidagi  N

2

,  O



2

,  CO,  CO

2

,  H


2

larning  hajmiy  %  ulushi  va  har  soatda  (Q,  kg/soat)  ishlatilayotgan  yoqilg



ʻ

ining 


tarkibidagi C, H, O, S larning massa foiz ulushi ma’lum bo’lsa, hosil bo’layotgan 

tutun gazlarining hajmi (V

T

, m


3

/soat) hisoblab topilsin. 



Bajarish tartibi 

1.

 



1  kg  yoqilg’ini  yoqish  uchun  zarur  bo’ladigan  havoning  miqdorini 

quyidagi ifoda yordamida aniqlaymiz: 

 

Bu yerda 2,76=



 

32 – kislorodning molekulyar massasi 

12 – uglerodning atom massasi 

0,23 – havo tarkibidagi kislorodning massa ulushi 

2.

 

1  kg  yoqilg’ini  yoqish  uchun  zarur  bo’lgan  havoning  hajmi  (W



x

m



3

/kg)ni quyidagi formula yordamida aniqlaymiz: 

W

x

 



 

bu yerda: ρ – havoning zichligi bo’lib, u 1,293 kg/m

3

 ga teng. 



 


11 

 

3.



 

1  kg  yoqilg’i  yonganda  hosil  bo’layotgan  mahsulotlarning  (N

RO2

 

kg/mol/kg) mol miqdorini quyidagi formulaga binoan aniqlanadi: 



 

 

 



 

 

 



Bu  yerda  12  –  uglerodning  atom  massasi,  32  –  oltingugurtning  atom 

massasi); 

M – 1 kg yoqilg’ini yoqish uchun forsunkaga berilayotgan bug’ miqdori. 

4.

 



CO, N

2

, O



2

 – gaz hajmlarining foizdagi ulushi; 3,62  – havo tarkibidagi 

N

2

  va  O



2

  nisbati  (N  hajmi  ulushi  %=79;  O  ning  ulushi  %=21, 

79/21=3,762). 

 

5.



 

Aniqlangan  havoning  ortiqcha  miqdor koeffisienti bo’yicha  ikki  atomli 

gazlarning mol miqdori quyidagicha aniqlanadi: 

 

 



bu  yerda:  0,21  –  yonish  jarayonida  ishtirok  etayotgan  havo  tarkibidagi 

kislorod ulushi; 

22,4 – gazning mol hajmi. 

6.

 



RO

2

, H



2

O, N


2

 va O


2

 larning yig’indisi aniqlanadi: 

 

∑N=N


RO2

+N

H2O



+N

N2

+O



2

 

7.



 

Yonish  jarayonida  hosil  bo’layotgan  tutun  gazlari  miqdori  quyidagi 

ifoda bo’yicha hisoblanadi: 

G=(a*L


x

+1)+Q 


Bu yerda: Q – yoqilayotgan yoqilgining miqdori, kg/soat. 


12 

 

 



8.

 

Normal sharoitda yonish jarayonida hosil bo’layotgan tutun gazlar hajmi 



quyidagicha aniqlanadi: 

 

m



3

/soat


 

 

 




Download 0,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   12




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish