Andijon mashinasozlik instituti «avtomatika va elektrotexnika» fakulteti «mashinasozlik ishlab chiqarishini avtomatlashtirish»

 

 

 

 

 

List 

Texnologik jarayon va struktura sxemaning tavsifi

 

 

Tetiklantiruvchi  ichimliklar. 

•

 

Tetiklantiruvi    ichimliklar    o‗zining    tarkibiga    yuqori  asab  xamda 

qon-tomir sistemalariga  tetiklantiruvi tasiri bilan   tanilganlar. Undan tashqari, ular  

oshqozon  bezlarini  xamda    oshqozon  va    ichimliklarning    sekretsiyasini  

stimullashadi. Tetiklantiruvchi  ichimliklarga choy va kofe kiradilar. 

ChOY  –  bu  choy    o‗simligidan    olingan  ,  maxsus  ishlov    berilgan   

barglaridan    tayyorlaniladigan  ichimlik  .  Choyning    tayyorlash  jarayoni  bir necha  

bosqichdan  iborat. 

•

 

Suvning  qochirish- bunda  barglarning suvi qochib , ularda  kimyoviy  

o‗zgarishlar kuzatiladi. 

•

 

Barglarni  burash  –  maxsus    mashinalarda  bo‗lib,  bunda      barglarda  

xujayralarning    obolochkalari  yorilaib  ,  ichidagi  sharbat      buralgan    barglarni  

namlaydi. 

•

 

Barglarni  fermentlash  –  choy  tayyorlash  jarayoning  asosiy    bosqichi. 

Fermentlash  natijasida  efir  moyi  hosil  bo‗lib.choyga  xos  xid  beradi.  Undan 

tashqari kofein va dubil  moddalari pigmentlarga aylanadilar 

•

 

Shunda  choy  barglari    jigar    ranga    bo‗yalib  ,  o‗ziga  xos  xidga  ega 

bo‗ladilar. 

•

 

Kuritish  –choy    tayyorlash    jarayoning  oxirgi  etapi.  Bunda    choy 

barglarning  fermentlari buzilib  ularning ish faoliyatini to‗xtaladi va  barglarning 

tusi  qochib  namligi 4% gacha bo‗lib qoladi. Quritishdan keyin choy o‗ziga xos 

bo‗lgan  tayyor    mahsulotning    ko‗rinishiga  ega    bo‗ladi.  Shu  bo‗lgan  tayyor  

mahsulotning  ko‗rinishiga ega bo‗ladi. Shu  usul bilan – qora choy  tayyorlanadi. 

•

 

Kuo‗k    choyning    texnologik    jarayoni  ancha    farqlanadi  shuning 

uchun  Ko‗k  choyda    xlorofil  va  dubil  moddalari  saqlanib  qoladi.  Ko‗k  choyi 

o‗zining kuchli xidi, achchiq tami va kuchli tetiklantiruvchi xossalarga ega. 

•

 

Choyning  tetiklantiriuvchi  ichimligi  sifatida  fiziologik tasiri uning  

tarkibidagi kofein, efir moy iva tanin  hisobiga  buladi. 

•

 

Kora choy tarkibida 2,5 -3% ko‗k choyda esa 1,6 – 2,3% gacha kofein 

bor.  Kofein  YuAS  xamda    qon-tomir  sistemasiga  tetiklantiruvchi  ta'sir  qilib  qon  

---

 

 

 

 

 

 

 

List 

Texnologik jarayon va struktura sxemaning tavsifi

 

 

bosimini  ko‗taradi.  Choy  kofeini    aqliy  ish  jarayoni  stimullashtirada  va  o‗ylash 

faoliyatini kuchaytiradi. 

•

 

Efio  moyi  yangi  fermentlashgan  choy    barglarida  –  0,006%  gacha 

bo‗lib, u xushbo‗y xid beradi. 

•

 

    Tanin  –  choyning  tamini  belgilaydi.  Choy  tarkibida    taninlar 

miqdori g‗ 8 – 15%. 

•

 

     Dubil  mollalariga    kofein  bilan  bog‗lik  bo‗lgan  teatinin,  hamda  

teakatekin kiradi. Ular vitamin R nikiga o‗xshash tasir ko‗rsatadilar. 

•

 

    100  gr  choyda  58  mg  askorbin  kislotasi  kiradi,  organik  

kislotalaridan  shavel kislotasi ()0,23-0,83% 

•

 

,  limon  kislotasi  (0,75-1,085  gacha)    ekstrakt    moddalari  –  32  %ni  

taninlar-7% kam emas,kofein-2% kam emas. 

KOFE 

•

 

Tarkibi kofein va xlorogen kislotasi 

•

 

 Kofe urug‗larida kofein – 0,6-2-4%  xlorogen kislotasi – 7 % kofein 

dubil  kislotasi  -4-8%  yoglar  –  10-13%  saxaroza  –  5-10%  pentazan  -5,7% 

kletchatka-24% bo‗ladi. 

•

 

Kofeniing    rangi  kofe  urug‗lari    qovirilganda    shakardan  karamelan 

hosil    bo‗lishi  natijasida    bo‗ladi.  Kofening    tarkibidagi  kofeop  unga  o‗ziga  xos 

xidni    beradi.  Kofeolning  asosiy    moddalari  bu    furfurol    spirti  ,  uksus  kislotasi 

atseton va  oksiatseton  piridin hamda fenol. 

Yaxna  ichimliklarni fizik- kimyoviy  ko‗rstkichlarni aniqlash. 

•

 

Saqlanilishi:    ichimliklar  namunalari    harorati  20  gradus  S  bo‗lgan  

termostatga  qo‗yiladi va bir necha kun  davomida  kuzatilib  boriladi to  tarkibida  

cho‗kmalar paydo bo‗lib rangi  aynigungacha .  Rangi aynigan kuni  belgilanib  – 

saqlaniish muddati deb  belgilanadi. 

•

 

Zichligi:    Ichimlikning    zichliga  uning  tarkibidagi  quruq  moddalar, 

asosan  shakar hisobiga bo‗ladi.  Ichimlik silqitib . yoki bitta  stakandan  ikkinchi  

stakanga    quyilib    tarkibidagi    gazi    chiqariladi  va  250  mlli    silindrga    paxtadan  

filtirlanadi.  So‗ng  silindrga    saxarimetr    tushirilib  uning    ko‗rsatmasiga    qarab  

---