A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik



Download 6,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet191/264
Sana27.01.2022
Hajmi6,96 Mb.
#414487
1   ...   187   188   189   190   191   192   193   194   ...   264
Bog'liq
madraimov a. manbashunoslik fuzaelova

5.2 .8 . «Vaqoyi’»
“ V a q o y i” ’ («Voqealar») Z a h ir id d in M u h a m m a d B o b u rn in g ja h o n g a
“ B o b u r n o m a ” n o m i bilan m a s h h u r b o ‘lgan sh o h asarining asl n o m id ir. 
M u a llif asarda o 'z i n i n g o ‘n ikki y o sh id a F a r g 'o n a viloyati p o d s h o h i, d e b
k o 'ta r ilg a n v a q tid a n b o sh la b , h a y o tin in g oxiriga q a d a r b o 'l i b o 't g a n
v oq ealarn i yilma-yil b ay o n qilgan. D u n y o d a m avjud a sarn in g b a rc h a
q o 'l y o z m a l a r i d a b ir n e c h a yil, x u s u s a n 1509—1518, 1521 — 1524-yil 
voqealari bayoni tu sh ib qolgan.
B o bur F a r g 'o n a viloyati h o k im i T e m u r iy U m a r Shayx M ir z o n in g
( 1 4 6 1 - 1 4 9 4 ) t o 'n g ' i c h o 'g 'li, 1483-yilning 14-fevralida A n d ijo n sh a h rid a
tug'ilgan. U 1494-yilning 5 -iy u n id a , hijriy hisobda o ' n ikki y o sh id a ha lo k
b o 'lg a n otasi o 'm i g a F a r g 'o n a taxtiga o 'tq a z ila d i. Lekin o r a d a n k o 'p
vaqt o 't m a y , m a m la k a td a avj olgan o 'z a r o kurash natijasida m ag'lubiyatga 
u c h ra b , F a r g 'o n a n i tashlab c hiqishga m a jb u r bo 'lad i.
U n in g 1497— 1500-yillarda S a m a r q a n d taxti u c h u n olib b o rg an kurashi 
h a m muvafifaqiyatsizlikka uchraydi.
B o b u r 1504-yilga q a d a r F a r g 'o n a va S a m a r q a n d u c h u n ku rash d i, 
a m m o T e m u r i y l a r o ' z a r o b i r l a s h a o l m a d i l a r . N a t i j a d a , u tajrib a!i 
S h ay b o n iy x o n bilan b o 'lg a n j a n g la r d a m a g 'lu b iy a tg a u c h ra b , o ' z yurtini 
ta rk e tib, o m a d va baxt izlab K obulga vo 'l oldi. K obulni egallagan B o b u r 
o 'z m avqeini asta-sekin m u s ta h k a m la b bordi.
1511-yilning kuzida B ob u r O z a rb a y jo n va E ro n p o d sh o h i S h o h Ismoil 
S a fa v iy n in g ( 1 5 0 2 —1524) h a r b iy y o r d a m i g a t a y a n i b , S a m a r q a n d n i
u ch in c h i b o r egallashga m uvaftaq b o 'ld i. A m m o , u n in g o 'z xalqi e ’tiq o d i
— su n n iy m a z h a b n i in k o r etib, kishilarga shialar kiy im ida k o 'rin ish i, 
aholini u n d a n ixlosini qaytardi. Bu safargi B o b u m in g b o b o m e ro s poytaxt 
S a m a rq a n d d a g i hukm ronligi b ir yilga h a m y etm ad i.
1512-yilning b a h o rid a K o'li M alik (X a v ro b o d bilan Q o r a k o 'l o ra sid a
joylashgan n ia v z e ’) d e g a n jo y d a b o 'lib o 't g a n j a n g d a S h a y b o n iy la rd a n
U b a y d u l l a x o n , M u h a m m a d T e m u r S u l t o n , J o n i b e k S u l t o n va 
b o sh q a la rn in g birlashgan kuchlari u n in g q o 'sh in larin i t o r - m o r keltirdi.
Bobur Hisori s h o d m o n to m o n g a chekindi va qariyb ikki yil m o b a y n id a
o 's h a viloyatda kun kechirdi va 1514-yili y a n a K obulga qaytdi.

1514—1525-yillar orasida S h im o liy H in d isto n g a , uni b o 'y s u n d iris h
m a q s a d id a besh m arta q o 's h in to rta d i, lekin faqat so'nggi yurishi (1525) 
natijasida boy va ulkan m am lakatni egalladi. Bobur tarixda yangi saltanatga
191


asos soldi. U n in g davlati g 'a r b d a yanglish Buyuk m o ‘g ‘ullar nom i bilan 
m a s h h u r b o 'lib ketgan, aslida esa bu H in d isto n d ag i T e m u riy la r yoki 
Boburiylar davlatidir.
Bobur 1530-yilning 26-dekabrida H indistondagi povtaxt Agra shahrida 
vafot etdi. A m m o u n in g vasiyatiga k o ‘ra, kevincha u n in g xoki Kobul 
shahridagi o'z i asos solib o b o d qilgan b o g 'g a k o 'm ild i. U n in g q a b r toshi 
k e y i n c h a c h e v a r a s i N u r i d d i n M u h a m m a d J a h o n g i r ( 1 6 0 5 —1627) 
t o m o n i d a n o 'rn a tilg a n .
Bobur iste’dodli qalam sohibi sifatida ikki devon — she’rlar majmuasi, aaiz 
ilmiga oid risoia, islom qonunshunosligi masalalarigabag'ishlangan “ Mubayyin” 
nomli masnaviysi, Ubaydulla Xoja Ahrom ing “Volidiya” risolasining turkiy 
taijimasi, musiqa va harbiy ishga oid risolalari muallifi, maxsus yangi alilbo 
“Xatti Boburiy” ixtirochisi ham da “Vaqoyi” ’ asarining ijodkoridir.
“V aqoyi” ' m e m u a r - x o tir a tipidagi a sa r b o 'lib , o 'z in in g bay o n uslubi 
b ila n “ T e m u r t u z u k l a r i ” ni e s la ta d i. K i t o b d a F a r g 'o n a , T o s h k e n t ,
S a m a rq a n d , Hisori s h o d m o n , C h a g 'o n i y o n , Kobul, X u ro so n poytaxti 
Hirot h a m d a Shim oliy H in d is to n n in g XV asr ikkinchi yarmi va XVI asr 
birinchi o 'ttiz yilligidagi ijtimoiy-siyosiy ahvoli batafsil yoritilgan. A sar 
m a z m u n in i shartli uch qism ga b o 'lis h m u m k in :
1. F a r g 'o n a va M o v a r o u n n a h r voqealari davri (1494—1504);
2. Kobul va X u ro so n voqealari davri ( 1 5 0 4 - 1 5 2 5 ) ;
3. H in d isto n voqealari davri (1525—1530).
Siyosiy v o q ealar b a y o n id a n tash q ari, asar geografik h a m d a etnografik 
m a ’l u m o t l a r g a bo y . U n d a n F a r g ' o n a n i n g t u r k - m o ' g ' u l q a b ila la r i, 
k o 'c h m a n c h i o 'z b e k la r q o 'sh in i tuzilishi, M o v a r o u n n a h r , X u ro so n va 
H in d isto n xalqlarining urf-odatlari, h ay v o n o ti, n a b o to ti, parrandalari va 
b o sh q a la r to 'g 'ris id a tafsilotlar h a m o 'r i n olgan.
“ V aqoyi” ’ asari asl m atni uch m arta, birinchi m arta 1857-yili Q o z o n d a
N .I.llm in s k iy t o m o n i d a n Buxoro q o 'ly o z m a s i va ikki m a rta 1905 va 
1970-yiIlari A n g liy a n in g poytaxti L o n d o n s h a h rid a A.Beverij x o n im
to m o n i d a n H a y d a ro b o d q o 'ly o zm asi asosida c h o p qilingan edi.
1995— 
1996-yillari yap o n olimi Eyji M a n u “ V aq o y i” ’ asari m atn in i 
t o 'r t t a turkiy va u c h ta forsiy qo'ly o zm alari asosida tuzib, unga m u k a m m a l 
k o 'rsatk ich larn i a lo h id a jild sifatida ilova qildi. Bu tad q iq o tch i keyincha 
y a p o n tilida tarjim a va k o 'rsatk ich larn i ikki jild d a c h o p etdi.
K irill-rus alifb o sid a 1948— 1949-yillari ikki j i ld d a S .M ir z a y e v va 
P.Sham siyev t o m o n i d a n birinchi b o r va 1960-yili bir jild sifatida c h o p
qilingan edi. M. Salye t o m o n i d a n rus tiliga tarjim a qilinib, 1958, 1993- 
yillari T o s h k e n td a bosib chiqarildi.
192


2002-yili S .H asanov t o m o n id a n P.Shamsiyev, S.M irzay ev v a Eyji M a n u
nashrlari asosida “ V a q o y i” ’ asar m atn in i c h o p etildi. A m m o , b u la r va 
b o sh q a n ash rlar ush b u ja h o n g a m a s h h u r a sarning asl nusxasining ilmiy 
' a k a d e m ik nashri em as.
G a rc h i “V a q o y i” ’ asl nusxa m a tn i ilmiy asosda tik la n m a g a n b o ‘lsa- 
d a , u n i ta r j i m a q ilis h , o ‘rg a n is h hall a s a r t o ‘la t u g a m a s d a n o l d i n
b o sh lan g an edi.
Ilk m a rta “V a q o y i” ’ asarini fors tiliga ta rjim a qila bosh lag an va b ir 
qism ini tarjim a qilgan shaxs B o b u rn in g safdoshi va sadri Shayx Z a y n
Xavofiy (vaf. 1534-y.) edi.
Asar b u tu n la y tu g a m a s d a n turib, u n d a n bir nusxani B ob u r ko 'c h irtirib
M o v a ro u n n a h rg a j o ‘n atg a n edi.
“V aqoyi” ’ bilan tasodifan tanishgan B oburning chevarasi Sulton Salim, 
b o ‘lg ‘usi J a h o n g i r o ta lig 'i, m a ’n av iy u sto zi Q u t b i d d i n M u h a m m a d
Beklarbegi o ‘g ‘li B eh ru zx o n N a v ra n g x o n d ir. U M irzo P o y a n d a H a s a n
G 'a z n a v iy d a n asarni fors tiliga ta rjim a qildira boshlaydi. A m m o , ta rjim o n
vafot etgach, M u h a m m a d Quli H isoriyni bu ishga jalb etib, 1586-yili 
tarjim a nihoyasiga yetadi.
U ch in c h i m a r ta “ V aq o y i” ’ni fors tiliga tarjim a qilish tash ab b u sk o ri 
B obu rn in g nabirasi Ja lo lid d in M u h a m m a d A k b ar (1556—1605) edi. U 
asarni B ayram xon o ‘g ‘li A b d u r a h im x o n g a ta rjim a qildirib, u n in g k o ‘plab 
nusxalarini nafis m o ‘ja z ra sm la r bilan b ezattirgan. Forsiy tildagi ushbu 
u c h c h a la tarjim a asl m a tn n i tik lash d a k atta ilmiy ah a m iy a tg a ega.
“V a q o y i” ’ asari G ‘arb olimlari ichida m a s h h u r va j u d a k a tta o b r o ‘- 
e ’tiborga molik. Asar ingliz tiliga u c h m a rta 1826, 1921 va 1990-yillari 
t o ‘la tarjim a qilingan b o ‘lsa, u n in g ix c h a m va qisqartirilgan nashrlari o ‘n 
besh d a n ziyoddir. Aytish m u m k in k i, s o ‘nggi ikki yuz yil d a v o m id a ingliz 
sharqshunoslari “ V a q o y i” ’ asarini j u d a jiddiy o ‘rg a n m o q d a la r va m axsus 
Boburshunoslik ilmiy yo'n alish ig a asos solganlar.
A sarning forsiy t o s h b o s m a m a tn i h a m m avjud. Kitob y a n a ikki m a rta
fransuz tiliga, nem is, turk, rus, y a p o n , hin d , u rd u , turk, q o z o q tillariga 
tarjim a qilingan.
U m u m a n , sh arq tarixiga oid asarlar ichida “ V aq o y i” ’ yuksak m avqega 
ega. S h u n d a y tarixiy o bida t o ‘g ‘risida S .A zim jonova t o m o n i d a n rus tilida 
u c h ta kitob c h o p etilgan b o ‘lsa-da, o ‘zbek tilidagi tad q iq o tla r, asosan 
filologik y o ‘nalishda am alg a oshirilgan.
“ V aqoyi” ’ birinchi galda tarixiy m a n b a va u boshqa soha mutaxassislari 
u c h u n ham b e b a h o obida va ibratii n a m u n a d ir.
193



Download 6,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   187   188   189   190   191   192   193   194   ...   264




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish