A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik

3.3.4. «Kitob masoiik ul-mamolik»
U s h b u a sa r muallifi Ib n X u r d a d b e h yoki A b u lq o s im U b a y d u llo h
X u rd a d b e h (820 — taxm . 913) asli eronlik b o ‘lib, u oliy m artabali m a n s a b - 
d o r x o n a d o n ig a m a n s u b edi. Otasi IX asr b o sh larid a T ab aristo n h o k im i 
b o i g a n , D a y la m viloyatini b o ‘y s u n d irib , x alifaning d i q q a t - e ’tib o rin i 
q o z o n g a n . Ibn X u rd a d b e h Bag‘d o d d a o ‘qigan va keng m a ’lu m o t olg an. 
U xalifa M o ‘ta m id (870—892) davrida yuksak davlat lavozim larida turgan, 
d astla b n a d im , s o ‘ng E ro n n in g g ‘arb i-sh im o liy tarafid a jo y la sh g a n Jibal 
viloyatida sohib barid v a-l-xabar (p o c h ta va razvedka b o s h lig l) lavozim ini 
egallagan. Ibn X u rd a d b e h turli m a v z u d a ad ab , tarix, geografiyaga oid 
o ‘nga yaqin asar bitgan b o l i b , u la rd a n en g m u h im i “ Kitob m asoiik ul- 
m a m o l i k ” ( “ Y o l l a r va m a m la k a tla r h a q id a k ito b ” ) nom li asari b o l i b , u 
846-yili yozib ta m o m la n g a n .
A sarn in g qisqartirilgan tahriri b iz g a c h a yetib kelgan va M. de G u y e
ta r a f id a n 1889-yili c h o p qilin g an . R u s c h a tarjim asi (ta r jim o n N o ila
Velixanova) 1986-yili Bokuda c h o p etilgan.
K ito b d a arab xalifaligi q o l ostidagi m a m la k a tla r, sh ah arlar, ularga 
b o rilad ig an y o l l a r , ular orasidagi m asofa, a h o lid a n undirilad ig an soliq 
va ja rim a la r n in g m iqdori haq id a q im m a tli m a ’lu m o tla r keltirilgan.
Ayniqsa, qadim iy S o ‘g ‘d shaharlaridan K ushoniya (S a m a rq a n d alrolida 
j o y l a s h g a n ) , S a m a r q a n d , U s t r u s h a n a , S h a h r i s t o n ( U s t r u s h a n a
s h a h a r l a r i d a n ) , q ad im g i S h o s h , Ispijob ( S a y r a m ) s h a h a r la r id a aholi 
o ‘rtasida m u o m a la d a b o i g a n pul birligi, N ull ibn Asad (vaf. 842) va 
A h m a d ibn Asad ( S I 9—846) davrida S o ‘g ‘d va F a r g 'o n a n in g u m u m i y
a hvoli, M o v a r o u n n a h r va F a rg ‘o n a d a IX asrda istiqomat qilgan tu rkiy 
x alq lar haqidagi m a ’lu m o tla r b e n ih o y a q im m a tlid ir.
147

---

Bu asar muallifi yirik q o m u siy olim A bu J a ’far M u h a m m a d ibn J a rir 
at-Tabariy (836—923)dir. U, Eronning Tabariston viloyatiga qarashli O m u l 
s hahrida tug'ilgan, u m rin in g k o 'p qismini B ag 'd o d d a o 'tk a z g a n va shu 
yerda vafot etgan. Tarixchi xalifalikning k o 'p shaharlarini aylanib c hiqqan, 
b i r m u n c h a vaqt Ray, Basra, Kufa, Suriya va M isrda turgan.
Tabariy o 'z davrining keng m a ’lum otli kishilaridan b o 'lib , o 'n d a n
ortiq kitob yozib qoldirgan. M u s u lm o n q o n u n s h u n o s la ri orasida m avjud 
b o 'lg a n ixtiloflar b a y o n etilgan “ Kitob ixtilof a l - f u q a h o ” ( “ F a q ih la r
o 'rtasidagi ixtiloflar haq id a k ito b ” ), “ O u r ’oni k a r im ” oyatlari sharhiga 
b ag'ishlangan o 'ttiz (boshqa m a ’lu m otlarga q araganda qirq) jilddan iborat 
“J o m e ’ al-b ay o n a t - t a ’vil a l - Q u r ’o n ” ( “ Q u r ’o n ” so'zlari m a ’n osining 
k en g b a y o n i m a j m u a s i ” ) va n i h o y a t, “ Tarixi a r-ru s u l v a - l - m u l u k ” 
( “ P a y g 'a m b a rla r va p o d s h o h la r tarixi”) a n a s h u la r ju m la sid a n d ir. Tarix 
ilmi u c h u n eng m u h im i so'n ggi asar hisoblanadi.
“Tarixi ar-rusul v a -l-m u lu k ” yoki qisqa nom i “Tarixi T ab ariy ” asari 
u m u m i y tarix tip id a yozilgan kitob. Lekin, m u k a m m a llig i va daliliy 
materiallarga boyligi bilan boshqa asarlardan ta m o m a n alohida ajralib turadi.
Asarda olam n in g “yaratilishi” dan to 912—9 13-yillarga q a d a r Arabiston, 
R u m (K ichik Osiyo), Eron va Arab xalifaligi asoratiga tushib qolgan 
m am lakatlarda, shuningdek, O 'z bekiston h u d u d id a bo'lib o 'tg a n ijtimoiy- 
siyosiy voqealar hikoya qilinadi. Voqelar yilma-yil, xronoligik tarzda bayon 
etilgan. Bu esa asardan foydalanishda k o 'p jih a td a n qulaylik yaratgan. 
Tabariy m azkur asarini yaratishda yahudiy va xristianlaming naql-rivoyatlari, 
Sosoniylar (224—651 -y.) solnomasi “ Xvaday n a m a k ” ( “ P o d s h o h n o m a ” ), 
a l-V oqidiyning (747—823-y.) “ Kitob u l- m a g 'o z iy ” ( “ U ru s h la r h aq id a
k i t o b ” ), a l - M a d o i n i y n i n g “ T arixi x u l a f o ” ( “ X a lifa la r t a r i x i ” ), Ib n
T a y f u r n in g ( 8 1 9 - 8 9 3 - y . ) “ Tarixi B a g 'd o d ” ( “ B a g 'd o d ta r i x i ” ) kabi 
a sa rla rid a n keng fo y d alan g an . L ekin, u k o 'p h o lla rd a “ H a d is i l m i ” 
tamoyiliga ko'ra, ayniqsa asarning qadim iy tarixga bag'ishlangan qismlarida 
b oshqa m an b a la rd a n olingan dalil va m a ’lu m otlarni aynan keltirgan.
K itobning qadim iy tarixdan bahs yurituvchi qismlari h a m m a ’lum
ilmiy qiym atga ega. C h u n k i, bularda bizgacha yetib kelmagan m a n b a la rd a
(rivoyatlar, “ X vaday n a m a k ” , “ Tarixi x u la fo ” va bosh q alar) m avjud 
b o 'lg a n q im m a tli m a ’lu m o tlar, lavhalar saqlangan.
“Tarixi ar-rusul v a - I - m u lu k ” m u s u lm o n m am lak atlari, sh u n in g d e k , 
M o v a r o u n n a h r n in g VI [ I—IX asr tarixi b o 'y ic h a asosiy va en g m o 't a b a r
m a n b a la r d a n biri b o'lib, tarix ilm ining keyingi taraqqiyotiga katta t a ’sir 
o 'tk a z g a n . M a z k u r asarning a ra b c h a ikki xil (mufassal va qisqartirilgan)