A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik

10.2.5. «Samarqandga Amir Temur saroyiga sayohat
kundalikiari»
Lui G o n s a le s de Klavixoning « S a m a rq a n d g a A m ir T e m u r saroyiga 
s a y o h a t k u n d a l i k i a r i » ( 1 4 0 3 — 1 4 0 6 ) a s a r i d a X V a s r b o s h i d a g i
M o v a ru n n a h rn in g ichki ahvoli, u ning o b o d sh a h a r va qishloqlari, xususan 
S hahrisabz va poytaxt s h a h a r S a m a r q a n d haqida, A m ir T e m u r saroyidagi 
u d u m la r, S o h ib q iro n n in g xotinlari va ularning j a m iy a td a tu tg a n o ‘rni 
h aq id a m u h im m a ’lu m o tla r keltiriladi.
Klavixoning hikoyasida A m ir T e m u r Shahrisabzda qurdirgan m ahobatli 
va g o ‘zal O q saro y kishining k o ‘z oldida n a m o y o n b o i a d i . Lekin, Klavixo 
b o 'lg a n pay td a, saroy qurilishi hali oxiriga yetk azilm ag an edi. S h u n in g
u c h u n uning asl m ohiyatini, ne m aq sad d a qurdirilganligini birdan anglash 
qiyin b o i a d i . J u m b o q n i t a x m in a n 90 yil o ‘tgach Z a h irid d in M u h a m m a d
B o b u ry e c h ib bergan. U n in g so'zlariga qaraganda hazrat sohibqiron Keshni 
b o sh d a poytaxt q ilm o q c h i bo 'lg an i u c h u n O qsaroyni h a m p o d s h o h n in g
a h l- u oilasi bilan, tu r a r joyi h a m d a davlat muassasalari jo y la sh g a n rasmiy 
q a ro rg o h sifatida qurdirgan. « B o b u rn o m a » d a , m asalan, m a n a b u n d a y
deyitgan: « T e m u rb e k n in g z o d u budi K eshdin ( b o ‘lg‘oni) u c h u n s h a h a r
va poytaxt qiiurg‘a k o ‘p s a ’y va e h t i m o m l a r qildi, oliy im o ra tla r K e sh d a
b in o qildi. O 'z in in g d ev o n o ‘ltirur u c h u n bir ulug‘ pesh to q va unin g
y o n id a va s o ‘1 y o n id a ta vochi beklar o ‘lturub dev o n s o 'r a r u c h u n , ikki 
kichik peshtoq qilibdur. Y ana savrun eli o ‘ltirur uc h u n bu d e v o n x o n a n in g
h a r zilida kich ik -k ich ik t o q c h a la r qilibdur. M u n c h a oliy to q o la m d a
k a m nish o n berurlar. D erlark im , Xusrov to q id in bu biyiroqdur».
Klavixo A m ir T e m u r n in g otasi va xotinlari haq id a h a m o ‘ta q im m a tli 
m a ’lu m o tla r keltirgan. M asalan , a m ir T a r a g ‘ay B ahodir h aq id a b u n d a y
deydi: « T e m u rb e k n in g otasi olijanob o d a m b o 'lg a n , c h ig ‘a to y u ru g 'id a n . 
Maishati o 'r t a c h a bo 'lg an . U c h - t o ‘rt yigiti b o'lib, S h a h ris a b z d a n k o 'p
h a m olis b o 'lm a g a n qishloqlarning birida yashagan».
H azrat sohibqironning xotinlari qabul marosimlari va p o d s h o h n in g
majlislarida erkaklar bilan bir q a to rd a ishtirok etganlar. Klavixo A m ir 
T e m u rn in g xorijiy m am lakatlardan kelgan elchilami qabul qilish m aro-
97

---

simlaridan biri haqida hikoya qilarekan, unda hazrat sohibqironning xotinlari 
Saroy m ulk xonim (K ano), kichik xotini C h o 'l p o n Malik va katta kelini 
X onzoda begimlar hozir b o ‘lib, Am ir T e m u m in g yonida o ‘tirganlar.
A m ir T e m u r o ‘z davrida q o n u n ustuvorligini, u h a m m a u c h u n b aro b ar 
ekanligini ta'm in la g a n davlat arbobi edi. U yetti yillik (1399—1404) harbiy 
yurishdan qaytib kelgach, b o z o r m a y d o n id a m ansabini suiiste’m ol qilgan 
bir vazirni, molini ortiq narxda sotgan bir n e c h a kosibni h a m m a n in g
oldida tergab-tekshirib jazoga buyurgani m a ’lum. Bu voqeani o ‘z k o ‘zi 
bilan ko 'rg an Klavixo bu h a q d a quyidagilarni hikoya qiladi: « P o d sh o h
b irin c h i b o 'l i b , o ‘z in in g m a s h h u r v a z ir la r id a n birini ja z o g a to r td i. 
T e m u rb e k yetti yillik vurishga ketayotib uni davlat tepasiga q o 'y ib ketgan 
edi. T e m u r b e k y o ‘q paytida o ‘sha vazir, aytishlaricha, o ‘z m an sab in i 
s u iiste’mol q ilg a n ...T e m u rb e k b a ’zi d o 'k o n d o r l a r n i , g o 's h tn i q i m m a t
b a h o d a sotgan qassobni, m olini ortiq b a h o d a sotgan m a x sid o ‘zlarni, 
e tik d o 'z la rn i h a m j azoga buyurgan».
Klavixoning «Kundaliklar»ida, u m u m a n A m ir T e m u r saltanati, xususan 
S a m a r q a n d osori atiqalari va bozorlari, u yerga k o ‘p m a m la k a tla rd an
olib kelingan m o lla r haqida h a m o ‘ta q im m atli m a ’lu m o tla r keltiradi.
Klavixoning asari bir n e c h a b o r ispan tilida n ash r etilgan, bir n e c h a
yevropa tillarida, ikki m arta rus tilida, oxirgi m a rta 1990-yili l.S.M irokova 
tarjim asida c h o p etilgan. 1881 -yilgi K .l.S reznevskiy tarjimasi asosida 
kitobni Ochil T o g ‘ayev o ‘zbek tiliga tarjim a qilgan. Eng m u h im qismlarini
l.S .M iro k o v a tarjim asidan O. B o ‘riyev tarjim a qilib c h o p etdi.