A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik



Download 6,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet180/264
Sana27.01.2022
Hajmi6,96 Mb.
#414487
1   ...   176   177   178   179   180   181   182   183   ...   264
Bog'liq
madraimov a. manbashunoslik fuzaelova

4 .4 .1 1. «Jome’ ut-tavorix»
v*C 
“J o m e ’ u t-ta v o rix ” (“Tarixiar m ajm u asi” ) asarining muallifi m a s h h u r 
q om usiy olim , tarixchi, tilshunos, tabib va yirik davlat arbobi Rashiduddin 
Fazlulloh ibn Im oduddavla A bulx ay ral-H am ad o n iy d ir. U ning ota-bobolari 
h a m o ‘z z a m o n in in g o'qim ishli kishilaridan b o'lganlar. M asalan, bobosi 
dastlab yirik q om usiy olim N osiruddin Tusiy (1201 — 1274) bilan birgalikda 
A lam ut q a l ’a s id a 1 Ismoiliylar x izm atida b o 'lg a n , s o 'n g m o 'g 'u lla r tarafiga 
o'tib ketgan. Otasi Imoduddavla Abulxayr o 'rtahol kishi bo'lib, H a m a d o n d a
tabibchilik bilan kun kechirgan, keyinchalik Elxoniylar saroyiga taklif qilinib, 
u yerda h a m o ‘z kasbi bilan shug'ullangan.
R ashiduddin 1247-yili H a m a d o n d a tug'ilgan. Yoshligidan yaxshi o ‘qib, 
o ta kasbidan tashqari, k o 'p g in a ilm larni — ilohiyot, tabiiy fanlar, m u m to z
ad ab iy o t, tarix, geografiya va b o sh q a fanlarni p u x ta egallagan.
R a s h id u d d in Elxon A b aq ax o n (1265—1282) davrida u n in g shaxsiy 
ta b ib i b o 'l i b x i z m a t q ilg a n , k e y i n c h a G ' o z o n x o n ( 1 2 9 5 —1304) va 
O 'ljo y tu x o n (1304—1317)lar vaziri b o 'lg a n . U s h b u x o n la rn in g homiyligi, 
ayniqsa o 'z in in g tadbirkorligi orqasida, d a v latn in g moliyaviy muassasasi 
t a m o m a n u n in g q o 'lid a edi, R a sh id u d d in vazirlik yillari ( 1 2 9 8 - 1 3 1 7 )
o ' z d a v r i n i n g e n g b a d a v la t va n u f u z li k i s h i l a r i d a n b irig a a y la n d i. 
H a lo k u iy la r davlatining turli viloyatlarida u n in g 80 000 g e k ta r hosildor 
yer-suvi, b o g 'lari, o 'n l a b h a m m o m , karvonsaroy, h u n a r m a n d c h ilik va 
savdo d o 'k o n la r i, yaylovlarda esa 250 000 q o 'y i, 30 000 yilqisi, 10 000 
tuyasi b o 'lg a n . R a sh id u d d in n in g shaxsiy boyligi, tarixiy m an b a la rn in g
guvohlik berishicha, 35 000 000 d in o rg a te n g b o 'lg a n . U n in g k o 'p sonli
1 A l a m u t qal 'a si — Q a z v in n in g sh im o li- g ‘arbiy tarafid a, Elburs t o g ' i d a jo y la sh g a n m u s t a h k a m
q a l ’a, I s m o i l i y l a rn i n g m u h i m q a r o r g o h l a r i d a n .
177


o ‘g ‘illari (16 nafar) Bag‘do d , R u m , G u ijis to n , A rdabil, Isfahon, Fors, 
X uziston, K irm o n va D o m g ‘o n viloyatlarining hokim i edilar.
R a s h i d u d d i n fe o d a l ta r q o q l i k va a y ir m a c h i l i k ta r a f d o r i b o 'l g a n
k o ‘e h m a n e h i t u r k - m o ‘g ‘ul k atta yer egalaridan farqli o 'la ro q , o ‘troqlik 
h a m d a m arkaziy davlat muassasini m u s ta h k a m la s h tarafdori edi. U n in g
G ‘o z o n x o n davrida o 'tk a z g a n m a ’m uriy va moliyaviy islohotlari shunga 
qaratilgandi. Oxiri R a shiduddin elxoniylar saroyida h u k m surgan fitna 
q u rb o n i b o'ldi. Endigina taxtga o ‘tqazilgan Abu S a ’idxon (1317—1335) 
R a s h i d u d d i n n i s a r o y d a n c h e t l a s h t i r d i . O r a d a n b i r yil o ‘t g a c h , u 
0 ‘ljoytuxonni zaharlab o ‘ldirishda ayblanib, 1318-yilning 18-iyulida qatl 
etildi, b a rc h a m o l-m u lk i m u so d a ra qilindi. 0 ‘s h a n d a unin g Tabrizdagi 
600 000 jild kitobga ega boy kutubxonasi h a m ta lo n -ta ro j qilindi.
R ash id u d d in tarixda o ‘zining yirik asarlari bilan h a m n o m qoldirdi. 
Ilohiyot ilm ining ayrim masalalariga b a g 'is h la n g a n “ A l- m a jm u o t ar- 
R ashidiya” ( “ R a s h id u d d in n in g m a jm u a la ri”), tibbiyotga oid “A l-o so r 
v a - l - i h y a ” ( “ T i r i k n a r s a l a r n i n g q o l d i q l a r i ” ), “ B a y o n a l - h a q o i q ” 
( “ H aqiqatlar b a y o n i”), qurilish masalalariga bag'ishlangan “Asila va ajiba” 
( “Ajib va asil narsalar” ) va nihoyat, j a h o n tarixini o 'z ichiga olgan “J o m e
u t-ta v o rix ” u ning qalam iga m a n su b asarlar ju m lasid an d ir.
O lim n in g bizning z a m o n a m iz g a c h a t o 'la yetib kelgan b ir d a n - b ir asari 
a n a shu “ J o m e u t-ta v o rix ” b o'lib, u o 'r t a asr tarixnavisligining o'z iga 
xos noy o b obidasi hisoblanadi. Bu kitob o 'r t a asr Sharq tarixchiligida 
yangi a n ’anani boshlab bergan asar. U n d a u m u m iy tarix sifatida m u sulm on 
m a m l a k a t l a r i tarixi bilan birga, G ' a r b m a m l a k a t l a r i , X ito y h a m d a
H in d is to n tarixini h a m yoritishga intilgan, Sharq m am lak atlari tarixi 
u m u m j a h o n tarixining bir qismi, deb hisoblagan.
“J o m e u t-ta v o r ix ” asari 1301 —1311 -yillar orasid a G ' o z o n x o n n i n g
topshirig'i bilan yozilgan. Asar uch q is m d a n iborat: I) M o 'g 'u lla r va ular 
asos solgan davlatlar Ulug' yurt, y a ’ni M o 'g 'u lis to n , Elxoniylar davlati 
h a m d a m o 'g 'u l l a r asoratiga tushib qolgan m a m la k a tla r, S him oliy Xitoy, 
O 'r t a Osiyo va Yaqin h a m d a O 'r t a S h a rq m a m la k a tla ri xalqlarining 
m o 'g ' u l istilosigacha b o 'lg a n q isq ach a tarixi; 2) S harq m a m la k a tla ri 
xalqlarining islom iyotdan aw a lg i tarixi, Arab xalifaligi va u ning tarkibida 
tashkil to pgan G 'azn av iy lar imperiyasi, Saljuqiylar davlati, X orazm shohlar 
davlati tarixi; Xitoy, qadimgi yahudiylar, franklar, Rim imperiyasi va 
H in d isto n tarixi; 3) Y er kurrasi h a m d a yetti iqlim m am la k a tla rin in g
geografik holati. Afsuski, asarning so'n ggi, uchinchi qismi saqlanm agan. 
Q o 'l y o z m a 1318-yili R ash id u d d in n in g shaxsiy kutubxonasi talo n -ta ro j 
qilingan vaqtlarda yo'q o lg an bo'lishi m u m k in .
178


M n / k u r asar, ayniqsa u ning turk va m o 'g 'u l xalqlarining C hingizxonga 
q a d a r kechgan tarixi M a h m u d Koshg'ariy va A lo u d d in O tam alik Juvayniy 
u s a r l a r i , E l x o n i y l a r k u t u b x o n a s i d a s a q l a n a y o t g a n “ O l t i n d a f t a r ” , 
I 'hingiz.xon va uning ota-bobolari tarixi, shu n in g d ek , t u r k - m o 'g 'u l xalqlari 
larix i va r iv o y a tla r in i yaxshi b ilg a n k is h ila r , P o ' l o d , C h j e n - s y a n ,
( i ' o x o n x o n va b o s h q a la r n in g o g 'zak i a x b o ro tla ri, G ' a r b m a m la k a tla ri, 
Xitoy va H i n d is to n xalqlari tarixiga oid q ism lari o 's h a v a q tla rd a E ro n g a
kelib q o lg a n fransiyalik ikki katolik rohib, ikki xitoylik o lim va kashmirlik 
ro h ib n in g ishtirokida yozilgan. T o 'p l a n g a n m a ’lu m o tla rn i ta rtibga solish 
ishlarini m u a llifn in g y o rd a m c h ila ri A b d u lla K o s h o n iy h a m d a A h m a d
Muxoriylar bajarganlar.
“J o m e u t-ta v o rix ” asarining ayniqsa t u r k - m o 'g ' u l xalqlari tarixini o 'z
ichiga olgan qismi M arkaziy Osiyo xalqlari tarixini o 'r g a n is h d a katta 
a h a m iy a tg a ega. K itobning O 'r t a Osiyo, E ro n va Kavkaz orti xalqlarining
X I 11 a s r b o s h l a r i d a g i ijt i m o i y - s i y o s i y h a y o t i g a o id q i s m l a r i h a m
b e n ih o y a td a qim m atlidir.
A sarning ayrim qismlari K a trm e r (1836), E.B Ioshe (1911), K.Yan 
(1941), I.N . Berezin (1858—1888) t o m o n i d a n rus, fransuz h a m d a nem is 
tillariga tarjim a qilingan va forscha m a tn i, so 'z b o s h i bilan c h o p qilingan. 
U n i n g o ' z b e k t i lig a q i l i n g a n i k k i t a t a r j i m a s i b o r . U l a r d a n b iri 
S h a y b o n i y l a r d a n K o 'c h k i n c h i x o n n i n g ( 1 5 1 0 —1530) t o p s h ir ig 'i bilan 
M u h a m m a d Ali ibn D a rv ish Ali B u x o riy t o m o n i d a n q i l i n g a n va 
m u q a d d i m a va uch jild d a n iborat. Bu ta rjim a n in g n o y o b q o 'ly o z m a s i 
O 'z b e k is to n Respublikasi F a n la r ak ad em iy a sin in g A bu R ay h o n B eruniy 
n o m i d a g i S h a r q s h u n o s l i k in s t i t u t i f o n d i d a 2 - t a r t i b r a q a m i o s t i d a
s a q la n m o q d a . Ikkinchi taijim a esa 1556-yili N iso s h ah rid a S o lu r b o b o
ibn Q ul Ali to m o n i d a n U rg an ch hokim i Ali S u lto n n in g (1572-yili vafot 
e t g a n ) b u y r u g 'i b ila n b a ja r ilg a n b o ' l i b , u n i n g q o ' l y o z m a n u sx a si 
A s h x o b o d d a T u r k m a n i s t o n F a n l a r a k a d e m iy a s in in g Til va a d a b iy o t 
institutida saqlanadi.
“J o m e u t-ta v o rix ” asarining to 'liq ru sch a tarjimasi 7 nafar m o 't a b a r
q o 'l y o z m a l a r asosida 1946—1960-yillarda S a n k t - P e t e r b u r g d a a m a lg a
oshiriigan.

Download 6,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   176   177   178   179   180   181   182   183   ...   264




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish