" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

7 - § .  Q onunlarni  tizim lashtirishda  yuridik

 

texnikanin g  aham iyati

Y uridik  tex n ik a  —  n o rm ativ   —  h u q u q iy   h u jjatlar  an iq ,  tu sh u n arli  va 

sam arali  boN ishini  t a ’m in lash   m a q sad id a  u larn i  ishlab  ch iq ish ,  rasm iy- 

lashtirish  va  tizim ga  solish  q o id a lari,  vositalari  va  usullari  m a jm u i1.

0 ‘z  v aq tid a  Sh.  L.  M onteskye  q o n u n   ch iq aru v ch i  am al  qilishi  lozim  

boNgan  b ir  n e c h ta   q o id a n i  ta ’riflab  bergan  edi:

1  Т ео р и я   государства  и   п р ава  /   П о д   ред.  В.  М.  К о р ельско го   и  В.  Д .  П еревалова.  —  М .,  1998. 

С .  313.

35 9

---

DAVLAT  VA  H U Q U Q   NAZARIYASI

—  q o n u n   uslubi  so d d a  va  an iq ,  d ab d ab a  va  jim jim a d o rlik d a n   xoli 

b o ‘lishi  lozim ;

—  tu s h u n c h a la r  an iq   b o ‘lishi,  h ar  xil  talq in   qilish  im k o n iy atin i  istisno 

etishi  lozim ;

—  q o n u n la rd a   real  va  do lzarb   m asalalarn i  k o ‘tarish ,  ram ziy lik  va 

m av h u m lik lard an   q o ch ish   zaru r;

—  q o n u n la r  m a tn i  m a n tiq   b o ‘y ich a  m a sh q lar  b o ‘lm asligi,  aqliy  salo- 

hiyati  o ‘rtac h a  b o ‘lgan  o d am larg a  m u m k in   q a d a r  tu sh u n arli  b o ‘lishi 

lozim ;

—  q o n u n n i  k o ‘p  sonli  istisnolar,  ch ek lash lar  va  esla tm a la r  bilan 

q alash tirib   tash lash  yaram aydi;

—  q o n u n la r  p u x ta  o ‘y lan gan,  asoslangan  va  am aliy o t  u c h u n   z a ru r 

b o ‘lishi  lozim .

M azk u r p rin sip lar  h o z ir h a m   o ‘z  do lzarbligini  y o ‘qo tg an i  y o ‘q.  Q o n u n  

loy ihalarini  ishlab  ch iq ish n in g   sin o v d an   o ‘tg an   usullarisiz  ilg‘o r  p arla- 

m e n tariz m n i  ta s a w u r   qilish  m u m k in   em as.

Q o n u n ch ilik   tex nikasinin g  usullari  va  m eto d lari  k o ‘p  va  rang- 

b aran gd ir.  U n in g   asosiy  vazifasi  q o n u n c h ilik   h ujjatlarin in g  tu sh u n arli 

h am d a  yuridik  a m aliy o td a  fo ydalanish  u c h u n   q u lay   sifatli,  lo ‘n d a   va 

ixcham   bayon  etilg an  n o rm alarin i  ishlab  ch iq ish d a  eng  yaxshi  s h a rt- 

sh aro it  va  im k o n iy atlar  y aratish d an   iborat.  B u n d an   kelib  ch iq ib ,  n o rm a ­

tiv -h u q u q iy   h u jjatlar  lo yih alarin in g   ta rtib i  va  shakliga  q o ‘yilishi  lozim  

b o ‘lgan  quyidagi  asosiy  va  eng  u m u m iy   talab la rn i  belgilash  m um k in :

1)  n o rm a tiv -h u q u q iy   tartib g a  solishning  to ‘liqligi,  h u q u q iy   m u n o ­

sab atlar  m od elin i  tuzish ,  sh u n in g d ek   y urid ik   n o rm a la rn i  t a ’riflashda  kam - 

chilik  va  n u q so n larn in g   y o ‘qligi;

2 )  n o rm a tiv -h u q u q iy   k o ‘rsatm alarn in g   aniqligi,  n o rm a la rn i  h a d d a n  

tashqari  u m u m iy ,  m av h u m   t a ’riflashga,  h a d d a n   ziyod  ch eklov larga  y o ‘l 

q o ‘ym aslik;

3 )  m an tiq iy   jih a td a n   q a t’iy  va  izchil  bay on   etish ,  h u q u q iy   h ujjatnin g 

n o rm ativ   k o ‘rsatm alari  o ‘rtasida  uzviy  alo q an i  t a ’m inlash;

4)

  n o rm ativ   hu jjatd a  h am ,  b u tu n   h u q u q   tizim id a  h am   zidd iyatlarga 

y o ‘l  q o ‘ym aslik;

5 )  n o rm ativ   m ateria ln i  iloji  b o rich a  qisqa  va  ix ch am   bayo n  etish

36 0

---

XV  В  О  В.  HU Q U Q   T IZIM I  VA  Q O N U N C H ILIK   T IZ IM I.

(lekin  ixcham likka  intilish  h u q u q iy   k o ‘rsatm aning  b a rc h a   asosiy  q o id a la­

rini  t o ‘liq  b ay o n   etish  zarurati  bilan  zid  kelmasligi  kerak);

6)  n orm ativ  va  n o n o rm a tiv   k o ‘rsatm alarni,  m u v a q q at  va  d o im iy   n o r ­

m alarn i  an iq   ajratish;

7)  n o rm ativ   hujjatlar  tilining  sodda,  aniq  va  lo ‘ndaligi,  o so n   esda  q o - 

lishi.  Q o n u n   an iq   va  lo ‘n d a   b o ‘lgan  taqdird ag in a  q o id a  real  m a z m u n   kasb 

etadi.  Q o n u n n i  bilmaslikni  b a h o n a   qilish  m u m k in   em as.  D arh aq iq a t, 

fu q arolar  u c h u n   tu shunarli  b o ‘lm agan,  faqat  yuristlargina  tu sh u n ib ,  t o ‘g ‘ri 

talqin  qila  oladigan  q o n u n la rg a  b o ‘ysunishni  fuqarolardan  talab  qilish 

b eh u d a.  T u s h u n is h   u c h u n   mutaxassislar  yo rd am i  talab  etiladigan  q o n u n  

sam arasizdir;

8)  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjat  y agona  m a z m u n   bilan  bo g ‘langan,  bitta 

tartibga  solish  p red m e tig a  ega  b o i i s h i   lozim.  Bir-biriga  bevosita  bo g ‘lan- 

m aydigan  ikki  yoki  u n d a n   ortiq  m ustaqil  m asalalar  b o ‘yicha  q o n u n   qabul 

qilish  m aqsadga  muvofiq  em as.  Q o n u n   h u q u q n in g   m u ayyan  ta rm o g ‘i  yoki 

b o sh q a  instituti  bilan  bo g ‘liq  m u n o sab atlarn i  tartibga  solishi,  huquqiy 

tartibga  solishning  m a ’lum  p re d m e tin i  q a m ra b   olishi  lozim;

9)  n o rm a tiv -h u q u q iy   m aterialni  yaxshiroq  sharhlash,  u n d a n   foydala­

nish,  u n i  hisobga  olish  va  sistem alashtirishni  yengillashtirish  m aqsadida 

ayni  bir  m asala  yuzasidan  bir  n e c h ta   hujjat  qabul  qilinishiga  y o ‘l 

q o ‘ym aslik  kerak.  Y agona  kom pleks  q o n u n d a   (q o id a  tariqasida,  kodeks- 

d a)  h u q u q n in g   m a ’lu m   ta rm o g ‘i,  m u h im   huqu q iy   institutning  b a rc h a  

masalalari  t o ‘liq  tartibga  solinishiga,  u n d a   huqu q iy   tartibga  solishning 

m u a y y an   sohasi  doirasida  h a r   q an d ay   savolga  javob  b o ‘lishiga  erishgan 

m a ’qul.  U sh b u   m asala  yuzasidan  b a rc h a   q o ‘shim c h alarn i,  qonunch ilik n i 

m urakkablashtirib  yangi  m ustaqil  hujjatlar  qabul  qilm agan  holda  asosiy 

hujjatning  m a tn ig a  kiritish  lozim;

10

)

  h u q u q   ijodkorligining  texnik  usullaridan  bir  xilda  va  izchil  foy­

dalanish.  Agar  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjat  loyihasini  tayyorlash  va  rasmiy- 

lashtirishda  m a ’lum   texnik  qoida  q o ‘llanilgan  b o ‘lsa,  uni  shunga  o ‘xshash 

qolgan  b a rc h a   h o la tlard a  h a m   q o ‘llash  zarur.

Y u q o rid a  zikr  etilgan  b a rc h a   talablarni  q a t ’iy va  izchil  bajarish  yuridik 

m a d a n iy a t  nuqtayi  n aza rid an   m u k a m m a l,  sifatli  va  sam arali  q o n u n   qabul 

qilishga  k o ‘m aklashadi.  T alablardan  birini  bajarmaslik  yoki  birining  hiso-

361

---

DAVLAT  VA  H U Q U Q   NAZARIYASI

biga  boshqasiga  h ad d an   tashqari  berilish  (m asalan,  m a tn n in g   m a z m u n ig a  

ziyon  yetkazish  hisobiga  ixcham likka  intilish)  hujjatning  texnik  jih a td a n  

no m u k a m m a llig id a n ,  q o n u n   ijodkorlari  m alakasining  yetarli  em asligidan 

dalolat  beradi.

N o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlarning  loyihalarini  tuzish  ishini  rejalashtirish 

nihoy a td a  katta  aham iyatga  ega.  Q o n u n   ijodkorligi  organi  m a ’lum   davrga 

m o ‘ljallangan  reja  tuzsa,  u n d a   qaysi  m asalalar  yuzasidan  asosiy  q o n u n ­

chilik  hujjatlari  qabul  qilish  lozimligi,  ularning  h a r   biri  qaysi  m u d d a tla r- 

da  tayyor  b o ‘lishi  kerakligi,  m uayyan  hujjatni  o ‘z  vaqtida  tayyorlash 

u c h u n   qaysi  q o ‘m ita  (m a n s a b d o r  shaxs)  bevosita  ja v o b   berishini  k o ‘rsat- 

sa,  m aqsadga  muvofiq  b o ‘ladi.  F ikrim izcha,  joriy  (m asalan ,  bir  yilga 

m o4jallangan)  va  istiqbolli  ( t o ‘rt-besh  yilga  m o ‘ljallangan)  rejalashtirish- 

ni  am alga  oshirish  zarur.  Q o n u n   ijodkorligi  faoliyatini  rejalashtirish 

q o n u n la rn i  puxta  o ‘ylangan  asosda,  ehtiyojga  qarab  qabul  qilish,  q o n u n ­

chilik  hujjatlarini  tartibga  solish  va  takom illashtirish  u c h u n   z a ru r  shart- 

sharoit  yaratadi.

H uq u q iy   m aterialni  bayon  etish  usuli  q o n u n c h ilik   texnikasida  katta 

aham iyatga  ega.  H u quqiy  n o rm a n i  sh u n d a y   t a ’riflash  lozim ki,  uni  ikki  xil 

talqin  etish  m u m k in   b o ‘lm asin,  hujjat  m a tn id a   t a ’riflangan  k o ‘rsatm aning 

m a ’nosi  va  talabini  tu sh u n ish   oson  b o i s i n .   H u q u q   tizimi  q an ch a lik  

m u k a m m a l,  uning  q o n u n c h ilik   texnikasi  saviyasi  q an ch a lik   yuqori  d a ra - 

ja d a   b o ‘lsa,  m a z k u r  tizim ning  n o rm alari  s h u n ch alik   m u k a m m a l  b o ‘ladi. 

Ayrim  hollarda,  agar  m uayyan  m u n o s a b a t  ju d a   keng  tarqalgan  b o ‘lsa, 

u m u m iy   q o id a d a n   m uayyan  istisnoni  belgilash  lozim   b o ‘Isa  yoki  b u n d a n  

h am   u m u m iy ro q   q o id a  yetarli  darajada  aniq  va  lo ‘n da  b o ‘lm asa,  ushbu 

t a ’riflarni  n orm ativ  hujjatlarga  kiritish  o ‘rinli  b o ‘lmaydi.

0 ‘xshash  jihatlarga  ega  va  bitta  u m u m lash tiru v ch i  t a ’rifda  tavsiflash 

m u m k in   b o ‘lgan  ijtimoiy  m u n o s a b a tla r  m ajm uini  q a m ra b   olish  u c h u n  

a n c h a   keng  huquqiy  k o ‘rsatm alarni  t a ’riflash  n orm ativ  m aterial  hajm ini 

qisqartiradi,  t a ’riflarning  y a n ad a  t o ‘liq  va  s e r m a ’n o   b o ‘lishiga  erishish 

im konini  beradi,  huqu q iy   tartibga  solishda  k am chiliklar  yuzaga  kelishi 

e h tim o lin i  kam ay tira d i.  Ayni  p a y td a ,  m a v h u m lik   darajasi  cheksiz 

b o ‘lmasligi  kerak.  H a d d a n   tashqari  um um lash tirish   va  m avhum lashtirish 

t a ’riflarning  noaniqligi  va  mujmalligiga  olib  kelishi,  h a r  xil,  b a ’zan  teskari

362

---

XV  В  О  В.  H U Q U Q   T IZ IM I  VA  Q O N U N C H ILIK   T IZ IM I.

talqin  qilish,  m a z k u r  n o rm a la rn i  qoMlovchi  shaxslar  va  organlar  vakolati- 

ni  kengaytirish,  b inoba rin,  q o n u n n i  buzish  u c h u n   zam in   yaratadi.  H u q u q  

n o rm alarin i  b ay o n   etishda  o q ilo n a  m e ’yorni  saqlash,  h a d d a n   tashqari 

m a vhum lashtirishga  h a m ,  o rtiq c h a   mufassallashtirishga  h a m   berilib  ket- 

maslik  lozim.

Q isq artm alarn i  q o ‘llashdagi  h a r  xillik  h a m   n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjat 

loyihalarini  tayyorlashning  texnik  darajasiga  salbiy  t a ’sir  k o ‘rsatadi. 

H u q u q   norm alarin i  bayon  etishda  q o ‘llanilgan  h a m d a   aho lin in g   aksariyat 

qismiga  tu sh u n arsiz  b o ‘lgan  va  keng  tarq a lm a g an   qisqartm ala r  faqat 

anglashilm ovchiliklar va  n o to ‘g ‘ri  talqinlarga  olib  kelishi  m u m k in .  U m u m  

e ’tir o f  etgan,  m u o m a la d a n   m u s ta h k a m   o ‘rin  olgan  va  barchaga  tushunarli 

b o ‘lgan  qisq artm ala r  (m asalan,  va  h.k.,  va  b.)ga  kelsak,  u lardan  voz 

kechish  n o t o ‘g lri  b o ‘lar  edi.  Z o ta n ,  u lar  n orm ativ  m aterialni  bayon  etish­

ni  qisqartiradi,  uni  ixcham lashtirishga  k o ‘m aklashadi.  Q isqartm alarni 

q o l l a s h d a   m a ’lum   tartib  va  bir  xillik  o ‘rnatilsa,  m aqsadga  muvofiq 

b o ‘ladi.  N o r m a tiv -h u q u q iy   hujjatlarning  sarlavhalari  h a d d a n   tashqari 

uzun  b o ‘lsa,  b o sh q a  hujjatlarda  ularga  havola  qilishda  sarlavhalarini 

qisqartirib  bergan  m a ’qul.  B un d a  sarlavhalar  qisqartm alarini  q o ‘llashning 

bir  xil  tartibini  o ‘rnatish,  y a ’ni  ayni  bir  hujjatga  nisbatan  bir  xil  q isqart­

m a lar  (m asalan,  J P K ,  Ж ,   F K )  q o ‘llanilishi  kerak.

Q a to r  hollarda  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlarda,  kichik  sarlavhalarda, 

qisqartm alarni  t a ’riflashda,  m a q o lan in g   rasmiy  m anbayini  k o ‘rsatishda, 

xorijiy  s o ‘zlarni  tarjim a  qilishda,  b a ’z a n   tu s h u n c h a la rn i  t a ’riflashda, 

iz ohlar  berishda,  boshqa  m o dda larga  va  norm ativ   hujjatlarga  havolalar 

qilishda  h a m d a   ayrim   boshqa  hollarda  qavslardan  foydalanish  m u m k in   va 

lozim.

N o r m a tiv -h u q u q iy   hujjatlarda  ra q a m la m i  yozishda  bir xillikni  t a ’m i n ­

lash  katta  aham iyatga  ega.  U lar,  q o id a  tariqasida,  so‘z  bilan  yoziladi. 

Sanalar,  m o d d a la rn in g   raqam lari,  grafiklar,  tariflar  va  boshqa  k o ‘rsat- 

kichlardagi  raq am lar  b u n d a n   m ustasno.  S h u n d ay   qilib,  ilmiy  t a ’riflarni  va 

h u q u q   ijodkorligining  boshqa  texnik  vositalarini  bir  xilda  qoMlash, 

m u k a m m a l  va  m a ro m ig a  yetgan  yuridik  konstruksiyalardan  foydalanish 

q o n u n   ch iqaruvchi  hokim iyat  organining  fikrini  aniq,  t o ‘g‘ri  va  m a n tiq a n  

izchil  b ay o n   etishda  alohida  ah am iy at  kasb  etadi.

363

---

DAVLAT  VA  H U Q U Q   NAZARIYASI