" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

normativ-huquqiy  hujjatlar

 

deb  ataladi.  H u q u q   ijodkorligi  davlat  xarakteriga  ega  b o ‘lgan  aktiv  faoli- 

yatdir.  D avlat  organlari  ja m iy at  taraqqiyoti  ehtiyojlaridan  kelib  chiqqan 

h o ld a  ijtimoiy  m unosab atlarn i  huqu q iy   tartibga  solish  funksiyasini  a m a l­

ga  oshirib  boradilar.  Bu  esa  h u q u q   ijodkorligi  jara y o n in in g   b e t o ‘xtov 

d av o m   etishini  ta q o zo   etadi.

H u q u q   ijodkorlik  faoliyati  o ‘z  m ohiyatiga  k o ‘ra  davlat  irodasini  ifo- 

dalash  bilan  b o g ‘liq.  D avlat  tashkiliy  kuch  b o ‘lsa,  h u q u q   yuridik  qoida 

shakliga  kirgan  irodadir.

227

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

H u q u q   ijodkorligi  m a z m u n i  ikki  toifa  h arak a tn i  o ‘z  ichiga  oladi: 

bi-

 

rinchidan,

 

h u q u q   ijod  etuvchi  organlarning  n orm ativ  hujjat  loyihasini 

tayyorlash  b o ‘yicha  harakatlari:  y a ’ni,  loyihani  ishlab  chiqish  t o ‘g ‘risidagi 

q a r o r   qabul  qilish;  uni  tayyorlash;  loyihani  m u h o k a m a   etish;  u n i  m a n - 

fa a td o r  idoralar  bilan  kelishib  olish  va  q o ‘s h im c h a   ishlov  berish. 

Ikkinchidan,

 

bu  toifaga  n o rm ativ   hujjatni  chiqarish  b o ‘yic h a  h arak a tlar 

kiradi:  huquqiy  hujjat  loyihasini  h u q u q n i  ijod  etuvchi  organ  m u h o k a - 

masiga  kiritish;  h u q u q   ijod  etuvchi  organ  to m o n id a n   loyihani  m u h o k a m a  

etish;  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlarni  qabul  qilish  va  uni  e ’lon  qilish  (nashr 

etish).

T a ’kidlash  joizki,  h u q u q   ijod  etishning  m a z k u r  bosqichlari  ( h a ra k a t­

lari)  b a ’zan  birlashib  ketishi,  b a ’zan  esa  yangi  x a tti-h a ra k a tla r  bilan 

t o ‘ldirilishi  m u m k in .  X ususan,  yakka  ta rtibda  h u q u q iy   hujjat  qabul  qiluv­

chi  m a n sa b d o r  shaxs  ushbu  bosqichlarni  birlashtirib  yuborishi  m u m k in . 

M asalan,  Prezident  farm o n   c h iq arg an d a  yoki  h o k im   farm oyish  qabul  qil- 

g a n d a   aytib  o ‘tilgan  bosqichlarni  birlashtirib,  o ‘zi  bajaradi.  A yrim   hollar- 

d a  yuqoridagi  b o sqichlardan  tashqari,  loyiha  yuzasidan  m utaxassis-olim - 

larning  xulosasini  olish,  uni  ekspertizadan  o ‘tkazish  va  loyihani  keng  xalq 

m u h o k a m asig a  q o ‘yish  kabi  x a tti-h a ra k a tla r  h a m   am alga  oshiriladi.

H u q u q   ijodkorligi  faqat  q o n u n   loyihasi  yoki  huqu q iy   qaro rn i  к о ‘rib 

chiqish  va  qabul  qilish  bilan  ch eklanm aydi.  Bu  ja ra y o n   davlat  o rg an la ri­

ning  am aldagi  huqu q iy   hujjatlarga  o ‘zgartishlar  kiritish,  eskirgan  yuridik 

n o rm a la rn i  bekor  qilish  va  m avjud  n o rm ativ   hujjatlarni  bir  tizim ga  solish- 

ga  qaratilgan  faoliyatini  o ‘z  ichiga  oladi.  Xalq,  davlat  h o kim iyat  va 

boshqaruv  organlari,  m a n sa b d o r  shaxslar  yuridik  n o rm a la rn i  o ‘rnatuvchi 

subyektlar  sifatida  e ’tir o f   etiladi.  Shu  m a ’n o d a   h u q u q   ijodkorligining 

turlari  haqida  so‘z  yuritish  m u m k in .

H u q u q   ijodkorligining  quyidagi  turlari  mavjud: