" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

Davlatning  normativistik  nazariyasi.

  M azkur  ta ’lim otning  yorqin 

nam oyondalaridan  biri  avstriyalik  m utafakkir  C an s  Kelzen  (ayni  vaqtda 

legistik  yondashuv  vakili)  davlat  tushunchasini  quyidagi  m a ’nolarda 

tavsiflaydi:

B irinchidan,  davlat  aw alo   so f  yuridik  yondashuv  nuqtai  nazaridan 

ко‘rib  chiqilm og‘i  lozim.  U   yuridik  shaxs,  “ huquqiy  fen o m en ” ,  o ‘ziga xos 

korporatsiya  sifatida  nam oyon  b o ‘lishi  m um kin.  D avlat  m illat  m iqyosida- 

gi  huquqiy  tartibdir.  Yuridik  fenom en  sifatidagi  davlat  bilan  huquq 

o ‘rtasidagi  m unosabatga  xuddi  huquq  bilan  individum   o ‘rtasidagi  m u n o ­

sabat  tarzida  qaralm og‘i  kerak.  K elzenning  fikricha,  davlat  huquqni 

o ‘rnatishi  yoki  sanksiyalashdan  qati  nazar,  xuddi  individdek b o ‘lishi,  ya’ni 

o ‘z  xatti-harakatida  huquq  bilan  bog‘liq  b o iis h i  lozim.

Ikkinchidan,  davlat  tushunchasi  sotsiologik  m a ’noda  ham   ishlatilishi 

m um kin.  Bu  tarzda  davlatga  qandaydir  “sotsiologik  birlik” ,  huquqiy  tar- 

tib  va  huquqiy  reallikdan  m ustaqil  m avjud  b o ‘lgan  “sotsial  reallik”  sifati­

da  ham   qaralishi  m um kin.  Sotsiologik  nuqtai  nazardan  qaraganda  davlat

1 

Islomov Z M .

  D avlat  va  huquq:  u m um nazariy  m asalalari.  —  Т .,  2000.  100— 101-b.

6 6

---

Ill  B O B .   DAVLAT  H AQ ID A  U M U M IY   T A ’ LIM O T

uchun  xos  b o ‘lgan jih at  —  uning jam iyatni  boshqarish  yuzasidan  vakolat- 

larining  bir  qancha  organlarga  berilganligi,  b ir  q ator  organlar  q o ‘lida 

to ‘planganligidir.  Shu  bois jam iyatda  hokim iyat  vakolatiga  ega  b o lg a n   bir 

necha  tuzilm alar  mavjud.

U ch in ch id an ,  davlat  tushunchasi  jonli,  tabiiy  organizm   sifatida  ham 

belgilanishi  m um kin.  Bu  yondashuvga  asoslangan  holda,  davlat  “sotsial 

biologik  shakl”  sifatida  nam oyon  b o la d i.  K elzenning  bu  qarashlari 

davlatning  paydo  b o ‘lishi  to ‘g‘risidagi  organik  nazariya  tarafdorlari 

tom o n id an   q o ilan ilg an .

T o ‘rtinchidan,  Kelzen  va  uning  tarafdorlari  davlatni  “ norm alar  tizi­

m i” ,  “ norm ativ  ta rtib ” ,  “siyosiy  tashkillashgan  jam iy at”  “ davlat-hokim i- 

y at”  deb  belgilashgan,  ta ’riflashgan.  K elzenning  fikricha,  davlat  siyosiy 

xususiyatga  ega,  va  u  a w a lo   siyosiy  tashkilot  sifatida  nam oyon  b o ‘ladi, 

chunki  u  “ majburlov,  kuch  ishlatish  tartib in i”  belgilaydi,  zero  u  “ kuch 

ishlatishga  bo  Igan  m onopol  huquqqa  ega” 1.

Shunday  qilib,  davlatning  hodisa  sifatida  m urakkabligi,  uning  turfa 

talqini,  uning  tushunchasining  turlichaligini  belgilaydi.  Shu  bois  turli 

davrlarda  davlatni  turlicha  tushunish  mavjud.  D avlatni  sobiq  sovet  tu zu ­

mi  davrida  yuridik  jih atd an   sinfiylik  nuqtai  nazaridan  ta ’riflangan.  U 

“sinfiy jam iyatning  siyosiy  tashkiloti”  sifatida  talqin  etilgan.

0 ‘tgan  asr  80-yillarining  o ‘rtalaridan  boshlab,  davlatni  ta ’riflashda 

um um ijtim oiy  jih atn i  korisatish  to m o n   siljish  boshlandi  va  sinfiylikka 

berilgan  urg‘u  asta-sekin  um um -ijtim oiy jih a t  tom onga  surila  bordi2.