" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

birinchi-

 

dan,

  huquqiy  davlatda  h u q u q   va  erkinliklarning  keng  m iqyosda  qam ra b  

olinganligi,  n o rm al  hayot  faoliyati  t a ’m inlanganligi  h a m d a   o ld in d a  turgan 

vazifalarni  hal  etish  u c h u n   yetarliligi  bilan  ajralib  turadi. 

Ikkinchidan,

 

h u q u q la r  bilan  uyg‘unlikda  m ajburiyatlarning  m u tan o sib   va  muvofiq  tizi­

mini  o ‘z  ichiga  oladi. 

Uchinchidan,

  h u q u q n i  albatta  hayotga  tatbiq  etish 

real  yuridik  kafolatlar  bilan  m u sta h k am lan g an .  B un d a  ijtimoiy  m u n o -  

sabatlarning  bir  turdagi  subyektlari  orasida  tenglikni  t a ’m inlash,  sinfiy,

1  P retsedent  h uquqi  h u q uqning  anglosakson  tizim i  am al  qiladigan  m am lakatlarda  keng  qo'llan ilad i 

va  am al  qiladi  (bular:  A Q S H ,  Buyuk  B ritaniya,  K anada  v.b.).  E ndilikda  boshqa  q a to r  m am lakatlarda 

q o 'llan ila  boshladi.

558

---

XXIV  B O B .  JA M IY A T,  DAVLAT,  H U Q U Q :  H O ZIR G I  R IVO JLAN ISH I  VA  ISTIQ BOLLARI

milliy,  uru g ‘-ay m o q c h ilik   im tiyozlarini  belgilash  va  bu  orqali  ulardan  biri- 

ga  im tiyoz  berib,  ikkinchisini  im tiyozlardan  m a h ru m   etishga  y o ‘l 

q o ‘ymaslikka  intilish  mavjuddir.  Subyektlar  orasida  m a z k u r  tenglikning 

y o ‘qligi  etatik  ja m iy a tn in g   huqu q iy   am aliyoti  u c h u n   xosdir.  Bir  vaqtning 

o ‘zida  h u quqiy  davlat  shaxs  va  ijtimoiy  m u n o s a b a tla r  subyektlarining 

m a q o m in i  q o kllab-quvvatlash,  n orm ativ  m usta h k am lash   va  ta kom il- 

lashtirish  h aqida  g ta m x o ‘rlik  qiladi,  o ‘zidagi  yashirin  im koniyatlarni 

h u q u q   subyektlari  oldida  n a m o y o n   qilishga  intiladi.

6.  B archa  davlat  va  ijtimoiy  institutlar  h a m d a   tuzilm alarning  legitim- 

ligi  —  huqu q iy   davlatning  alohida  belgilaridan  biridir.  Bu  yerda  yetarli 

yuridik  asosga  ega  b o ‘lm agan  institutlar  va  tuzilm alarni  kam   uchratish 

m u m k in .  Basharti,  ular  m avjud  b o ‘lsa  h am ,  uzoq  m u d d a tg a   yashash  va 

muvaffaqiyatli  faoliyat  k o ‘rsatish  istiqbollariga  ega  b o ‘lm aydilar,  pirovar- 

dida  yengib  b o ‘lm as  qiyinchiliklarga  u chrab,  tezda  sa h n a d a n   tushib 

ketadilar.  D avlat  intstitutlari  va  tuzilm alarining  ko'pchiligi  q o n u n   a so ­

sida,  belgilangan  tartib  va  qoidalarga  rioya  qilgan  holda,  ularning  m aqsa- 

di,  vazifasi,  am al  qilish  shakl  va  usullari  rasmiy  belgilangan  holda  yarati­

ladi.  X ususan,  bu  qonuniylashtirishni  ro ‘yxatga  olish,  ijozat  berish  va  lit- 

senziya  berish  usullari,  s h u ningdek,  tegishli  davlat  organlari  to m o n id a n  

nazorattaftish  vakolatlarining  q o ‘llanilishi  bilan  t a ’m inlanadi.  H uquqiy 

davlatdagi  m u h itn in g   o lzi  yuridik  m u n o s a b a td a   shubhali  institut  va  tu z il­

m a larn in g   qisqarishi  u c h u n   kurashadi  va  aksincha,  qonuniyligi  tas- 

diqlanadigan  institutlar  u c h u n   esa  keng  im k oniyatlar  yaratib  beradi.

7.  H u q u q iy   davlatda  h o k im iyatlar  b o ‘linishi  prinsipi  e ’tir o f  etiladi  va 

a m alga  oshiriladi.  S hunga  muvofiq  yagona  davlat  hokim iyati  doirasida 

uning  u c h ta   m ustaqil  ta rm o q q a   b o ‘linishi  t a ’m inlanadi.  Bular  yuqorida 

t a ’kidlanganidek,  q o n u n   chiqaruvchi,  ijro  etuvchi  va  sud  hokim iyatlari 

b o ‘lib,  ular  o ‘zaro  uzviy  m u n o s a b a td a   b o ‘ladilar.  K o ‘rib  chiqilayotgan 

prinsipning  aham iyati  sh u n d ak i,  u  h okim iyatning  faqat  bitta  organ  yoki 

m a n sa b d o r  shaxs  q o ‘lida  ja m lan ish in in g   oldini  oladi,  natijada  ichki  d av­

lat  ap p a ra tid a   hokim iyat  vakolatlarining  teng  taqsim lanishini  t a ’minlaydi.

8.  H u quqiy  davlatda  ichki  q o n u n la r  h a m d a   u m u m   e ’tiro f  etilgan 

xalqaro  h u q u q   norm alari  o krtasida  o qilona  m uvofiqlikni  t a ’minlash

559

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

b o ‘yicha  c h o ra -ta d b irla r  am alga  oshiriladi.  Bu  muvofiqlik  hozirgi  z a m o n  

huqu q iy   sivilizatsiyasi  yutuqlarini  o ‘zida  m ujassam lashtiradi.  M a z k u r 

y u tuqlar  u  yoki  bu  darajada  huqu q iy   davlatlarga  h a m   tegishli  b o l i b   u lar­

d a  o d atd a,  ichki  q o n u n la r   oldida  xalqaro  s h a rtn o m a la r  (faqat  ratifikatsiya 

qilinganlari)ning  ustuvorligi  belgilanadi  va  bu  s h a rtn o m a la rn in g   bevosita 

qoNlanilishi  naza rd a  tutiladi.  S hu  bilan  birga,  m a z k u r  m a m la k a tla r yuridik 

tizim larining  tashqi  d u n y o d a n   alohidaligi  va  cheklanganligi  b a rta r a f etila­

di,  y a ’ni  u la r  j a h o n   h a m ja m iy a tin in g   h u q u q iy   tizim ig a  in te g ra t- 

siyalashadilar  va  k o ‘pgina  asosiy  prinsip  h a m d a   norm alariga  rioya  etib, 

ularni  o ‘z  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlari  darajasida  m ustahkam laydilar.

9.

  H u quqiy  tartibot  buzilgan  h ollarda  (ayniqsa  fu qarolar  h u q u q   va 

erkinliklarining  buzilishi)  huquqiy  t a ’sir  qilish  va  huquqiy  him o y a  m e x a ­

nizm i  am al  qiladi,  u n d a   sud  birinchi  darajali  rol  o ‘ynaydi.  M azk u r  m exa- 

nizm   boshlangan  jin o y a tn in g   oldini  olish,  buzilgan  h u q u q n i  tiklash, 

yetkazilgan  zararning  qoplanishini  t a ’m inlash,  aybdorlarni  jazolash,  yangi 

huquqbuzarliklarning  oldini  olish,  fuqarolar  va  ijtim oiy  m u n o s a b a tla m in g  

boshqa  subyektlariga  davlatning  b a rc h a   huqu q iy   talablari  t o ‘liq  ravishda 

bajarilishi  lozimligi  h aqida  uqtirish  vazifalarini  hal  qiladi.  Agar  huquqiy 

tartibot,  fuqarolar  h u q u q   va  erkinliklarining  h a r  q an d ay   buzilishi  tegishli 

davlat  organlari  va  m a n sa b d o r  sh axslam ing  e ’tib o rid an   c h e td a   qolm asa, 

tartibbuzarlar  h ar  gal  m unosib  ja z o   olsa,  b u n d a y   yon d ash u v n in g   o ‘zi 

q o n u n n i  buzishning  sam arali  u m u m iy   preventiv,  y a ’ni  oldini  oluvchi 

omili  b o ‘lib  xizm at  qiladi.  0 ‘z  navbatida,  bu  davlatda  qonu n iy lik k a  rioya 

etish  sharoitiga  t a ’sir  etadi.  H u q u q iy   davlatning  yurisdiksiya,  huquqiy 

tartibotni  m u h o faz a  qilish  va  oldini  olish  faoliyatida  huqu q iy   talablarga 

q a t ’iy  rioya  etishi  zarur.  S hu  sababdan  ja m iy a t  hayotining  h u q u q iy   “ kay- 

fiyati”  etatik  davlatdagiga  q arag a n d a  a n c h a   yuqori  b o ‘ladi.

10.

  H u q u q iy  jam iyat  u c h u n   fuqarolarning  davlat  oldida  va  davlatning 

fu q arolar  oldida  o ‘zaro  m a s ’ulligi  xosdir.  D avlat  h ar  bir  o d a m g a  

tu g ‘ilishidan  boshlab  berilgan  tabiiy  ajralm as  h u q u q   va  erkinliklarni  tan 

olish  bilan  birga  ularni  hayotga  real  tatbiq  etish  va  tajovuzlardan  h im o - 

yalashni  h a m   kafolatlaydi.  0 ‘z  navbatida,  fuqarolar  o ‘z  h u q u q   va  m a n - 

faatlaridan  davlat,  boshqa  fuqarolar,  ijtimoiy  m u n o s a b a tla m in g   boshqa

560

---

XXIV  B O B .  JA M IY A T,  DAVLAT,  HU Q U Q :  HOZIRGI  R IVO JLAN ISH I  VA  ISTIQ BOLLARI

subyektlariga  zara r y etkazm a gan  holda  foydalanishlari  m u m k in ,  y a ’ni  ular 

o ‘zlariga  yuklatilgan  m ajburiyatlarni  q a t ’iy  bajarishlari  lozim.  Boshqacha 

aytganda,  davlatning  fuqarolar  bilan  aloqasi  m u rak k a b   va  k o ‘p  qirrali 

b o ‘lib,  u lar  o ‘rtasida  m uayyan  h u q u q la rn in g   vujudga  kelishi  h a m d a  

m u ayyan  m ajburiyatlarning  bajarilishini  ta q o zo   etadi.